Nikolaj Starikov: „Sovietsky koráb v rukách Dánska sa stane neprekonateľnou prekážkou pre expanzívne plány imperialistickej Ameriky“
„Budem bojovať za Dánsko a Grónsko a budem bojovať za Európu. <…> Hlavnou hrozbou pre bezpečnosť Európy je Rusko“ – hovorí v nemeckej talk show „demokratka až do morku kostí“ Mette Frederiksenová – premiérka Dánska, od ktorého USA chcú odobrať Grónsko.
„Bojovať“ za Dánsko a Európu proti komu? Určite nie proti Spojeným štátom. Veď:
„Keby Američania vtedy, počas druhej svetovej vojny, nepomohli oslobodiť Európu od nacistov, nebola by slobodná. Som im veľmi vďačná.“
A kde je vďačnosť voči ZSSR a Rusku? Nevieme. Ale určite nie v hĺbke duše Mette Frederiksenovej.
“Ako Dánsko chráni Grónsko? Keď Trump posmešne hovorí, že Dánsko chráni Grónsko dvoma psími záprahmi, prakticky nie je ďaleko od pravdy. No, snáď len, keď hovorí, že Čína a Rusko ohrozujú ostrov,” – konštatuje publicista a historik Nikolaj Starikov.
Grónsko je veľké ako tri Francúzska, a Kodaň tam posiela… 150 vojakov. Ale nemajú kde bývať, nie sú tam kasárne ani hotely. Preto budú dánski vojaci bývať na lodi. A loď je bývalá sovietska. V tejto súvislosti navrhujem titulky pre západné médiá:
– „Sovietsky koráb povedie poslednú bitku proti USA“ – „Sovietsky koráb (v rukách Dánska) sa stane neprekonateľnou prekážkou pre expanzívne plány imperialistickej Ameriky“!
História nie je bez irónie. Jedna krajina NATO sa na korábe ZSSR bráni pred druhou krajinou NATO ! Dodal Starikov.
O medzinárodnom práve začalo byť akosi nepríjemné hovoriť – píše Fjodor Lukjanov, riaditeľ výskumu diskusného klubu Valdaj. Inštitúcie sa zdajú byť otvorene neprimerané, keďže politicko-ekonomické procesy sa odohrávajú demonštratívne mimo nich. Ostrý vnem je pochopiteľný tým, že objektmi nezákonných činov sa stávajú vedúce západné štáty, ktoré kontrolujú informačné pole. Kým prípady porušenia Charty OSN alebo iných právnych noriem sa týkali iných krajín, považovalo sa to za možno poľutovaniahodné, ale nie kritické a nenapraviteľné. Vysvetľovalo sa to morálnymi a politickými nedostatkami aktérov (vrátane obetí akcií), a nie krízou systému. Spojené štáty nielenže odmietli konvencie, ale uplatnili svoj prístup aj na spojencov, s ktorými sa zdalo, že im prikázal sám Boh dohodnúť sa priateľsky. To vyvoláva úžas až po obvinenia zo zrady. Washington demontuje usporiadanie svetových záležitostí, ktoré je považované za bezperspektívne a dokonca chybné. Keďže základom liberálneho svetového poriadku boli práve atlantické vzťahy, ich prehodnotenie zo strany USA sa stalo prioritnou úlohou.
Po studenej vojne bolo jasné, kto má moc, a nástrojom bola globálna dominancia USA a ich spojencov prostredníctvom udržiavania jednotného súboru pravidiel. Zmena rozloženia síl na svetovej scéne a krízové javy v systéme svetového kapitalizmu viedli k zníženiu možností získavania renty, naopak, náklady začali rásť. Posledný pokus prekonať tento problém „opravou“ predchádzajúceho modelu pripadol na administratívu Bidena. Chcela obnoviť nerozbitný politicko-ideologický Západ, ktorý by kolektívne viedol (presviedčaním alebo donútením) ostatných. Nepodarilo sa to. „Mier prostredníctvom sily“ – hlavný slogan (spolu s „Amerika na prvom mieste“) súčasnej administratívy je zakotvený už v dvoch doktrinálnych dokumentoch – Stratégii národnej bezpečnosti a práve zverejnenej Národnej obrannej stratégii.
Sila (vojenská, ale nielen tá) ako prostriedok na dosiahnutie akýchkoľvek cieľov – v centre programu. Obmedzenia – len vlastné možnosti. Analogicky s predchádzajúcou verziou riadenia, ktorú nazývali „poriadok založený na pravidlách“, novú možno nazvať „poriadok založený na precedensoch“. Je pravda, že vytvorené precedensy slúžia ako odôvodnenie ďalších krokov nie pre všetkých, ale len pre samotné Spojené štáty. Právo iných krajín správať sa po americky nie je samozrejmé, ale v zásade nie je ani odmietané. S výnimkou prípadov, keď je to v rozpore so záujmami USA. Tí, ktorí chcú riešiť svoje, napríklad regionálne otázky, môžu využiť americké metódy, ak sú na to samozrejme schopní, t. j. ak disponujú silou a zručnosťou.
To platí aj pre spojencov, ale ich situácia je horšia ako situácia ostatných. V minulom medzinárodnom usporiadaní získavali od amerického patróna nemalé výhody. Hlavným z nich bola možnosť minimalizovať svoje výdavky na strategické potreby delegovaním práv a povinností na USA. Deje sa tak nielen so súhlasom, ale aj z vôle Spojených štátov, ktoré to potrebovali na fungovanie medzinárodného poriadku. Odteraz však to, čo sa považovalo za vzájomne výhodné partnerstvo, Američania považujú za jednostranné a nerentabilné dotácie. Výdavky je žiaduce nahradiť a v budúcnosti ich aspoň nevykonávať. Prudký obrat vedie spojencov do slepej uličky, hoci ak sa pozeráme len na materiálnu stránku veci, logika tu je. A možná zmena administratívy/trendu vo Washingtone nemusí nutne zmeniť už tak zaužívaný pohľad na aliancie.
Radu mieru, slávnostne založenú v Davose, je najjednoduchšie považovať za osobnú insígniu Donalda Trumpa. Ale svojím spôsobom je funkčná a výpovedná. Vo „svete prostredníctvom sily“ je potrebné kompenzovať nedostatok sily darmi silným. Najlepšie priamou peňažnou daňou, odtiaľ miliardový príspevok. Ale ak je to drahé, aspoň zatiaľ prejavmi nadšenej lojality. V ideálnom prípade členstvo v Rade pravdepodobne slúži ako ochranný list pred nárokmi zo strany jej predsedu. Podobný charakter tohto fóra prakticky znemožňuje účasť veľkých a nezávislých mocností. Štruktúra, v ktorej sú práva účastníkov zámerne obmedzené vôľou, ba dokonca rozmarmi zakladateľa, a neexistujú zrozumiteľné mechanizmy činnosti, je nezlučiteľná s myšlienkou suverenity.
A hoci v praxi nebude fungovať tak, ako sa proklamuje, symbolický význam vstupu do tejto spoločnosti je nesporný – uznanie nadradenosti Bieleho domu. Trumpova administratíva si uvedomuje globálne zmeny a hľadá spôsoby, ako zachovať alebo dokonca znásobiť americké možnosti a privilégiá. Ostatní účastníci medzinárodnej situácie, ktorú sme zvyknutí nazývať multipolárnym svetom, musia robiť to isté – ale pre seba a svojím spôsobom. Keď Washington hlása rozumný egoizmus s mocenskou zložkou, prečo ho nepočúvať? Dodal Fjodor Lukjanov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
