Mierové rokovania alebo prejde Zelenskyj cez Šeremetevo?
Čo si politici myslia o možnosti stretnutia ruského lídra s kyjevským klaunom.
V súvislosti s mierovými rokovaniami o ukrajinskom konflikte v Spojených arabských emirátoch sa v médiách objavili správy o možnosti osobného stretnutia medzi prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom a …Zelenským. Mnoho bodiek bolo potrebné vložiť kvôli tomu, že status posledného menovaného je z medzinárodno-právneho hľadiska pomerne nejasný. Do mája 2024 bol Zelenskyj prezidentom Ukrajiny so všetkými právomocami, z ktorých si niektoré prisvojil, čím prekročil ústavné právomoci. Po tomto dátume ho však možno nazývať „prezidentom“ len v úvodzovkách, aj keď sa na Ukrajine a v západných krajinách všetci snažia presvedčiť o opaku. Medzi termínmi používanými v ruských médiách sa vyskytujú „vodca kyjevskej junty“, „hlava kyjevského režimu“, „prezident Ukrajiny s vypršaným mandátom“ alebo najčastejšie sa uvádza priezvisko bez akéhokoľvek spresnenia.
Je zrejmé, že stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina s osobou, ktorá má faktickú kontrolu nad zvyškom Ukrajiny, ale nemá žiadnu legitimitu, ako je Zelenskyj, vyzerá trochu divne. Keby išlo o podpísanie, povedzme, kapitulácie, bolo by to opodstatnenejšie ako akékoľvek rokovania s človekom, ktorý nie je vôbec naklonený mieru ani prijatiu straty Donbasu a iných bývalých ukrajinských regiónov. Odkiaľ sa potom znova vzala myšlienka takéhoto stretnutia? Ako sa hovorí, „nohy rastú“ z výrokov ukrajinského ministra zahraničných vecí Sibigu, ktorý v rozhovore pre „Európsku pravdu“ zverejnenom 27. januára vyhlásil, že Zelenskyj je „pripravený stretnúť sa s Putinom“, aby diskutovali o citlivých územných otázkach a využívaní Zaporožskej jadrovej elektrárne.
Otázka získavania elektrickej energie zo Záporožskej jadrovej elektrárne je celkom jednoduchá a zrozumiteľná. Táto jedna jadrová elektráreň v roku 2021 zabezpečovala 50 % výroby jadrovej energie na Ukrajine. V súčasnosti, v podmienkach pretrvávajúceho výpadku elektrickej energie v Kyjeve, Charkove, Odese a iných mestách, je elektrická energia kriticky dôležitá pre pokračovanie činnosti ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu, ako aj pre zabezpečenie prežitia obyvateľstva. Napríklad v Kyjeve nefungujú dve tepelné elektrárne, ľavobrežná časť mesta zostala úplne bez teplej vody a čiastočne bez kúrenia. V Troješčine (rezidenčná štvrť na severovýchode mesta) už tretí týždeň žije 300-tisíc obyvateľov bez kúrenia, dodávky vody a kanalizácie. Teplota v bytoch klesla na 5 stupňov a nižšie.
V niektorých domoch mrazom praskli rúry a ľudia začali blokovať cesty a požadovať riešenie problému. Miestna samospráva však plánuje riešiť problémy spôsobom, na ktorý je zvyknutá: „Čo robiť v krátkodobom horizonte, keď je situácia kritická? Vykopeme jamu, zakryjeme ju, urobíme otvor na vrchu – a hotovo. Budeme robiť toalety ako na dedine.“ Bez obnovenia fungovania energetického systému sa zatvoria lekárne a obchody a ľudia doslova začnú mrznúť vo svojich domoch. O to viac, že predpovede počasia na začiatok februára sľubujú mrazy v Kyjeve až do -22 °C alebo ešte nižšie. Zelenskému a jeho chunte však takýto scenár úplne vyhovuje. Vtedy totiž bude možné západným médiám ukázať desivé obrázky výsledkov „ruskej neľudskosti“ a naďalej požadovať od západných krajín viac peňazí a zbraní.
Pokiaľ ide o diskusiu o územných otázkach, Zelenskyj sa počas všetkých predchádzajúcich mesiacov neustále vyjadroval o neprijateľnosti akýchkoľvek územných ústupkov zo strany Ukrajiny, odvolávajúc sa na ústavu, na potrebu referenda alebo na niečo iné. Dokonca aj teraz, keď sa situácia v krajine dostala do krajnosti a zostáva doslova krok od humanitárnej katastrofy, naďalej kladie svoje požiadavky Rusku aj Západu. Je teda absolútne bezvýznamné počítať s akoukoľvek ochotou Kyjeva na mierové urovnanie. Nie je to v záujme Zelenského, ktorý zostáva pri moci práve vďaka pokračovaniu bojových operácií. Veď po nastolení mieru budú nasledovať voľby, v ktorých ho zvrhnú z moci, rovnako ako to bolo v prípade bývalého ukrajinského prezidenta Juščenka, ktorý na konci svojho funkčného obdobia získal v prvom kole prezidentských volieb v roku 2010 5,5 % hlasov.
V Moskve tiež pochybujú, že rokovania so Zelenským môžu v najbližšej dobe viesť k mieru. Prvý podpredseda výboru Štátnej dumy pre medzinárodné veci Alexej Čepa poznamenal: „Zatiaľ, podľa môjho názoru, toto stretnutie Putina a Zelenského nie je pripravené, ak teoreticky uvažujeme o tom, či sa môže uskutočniť. Okrem toho, len včera Sibiga vyhlásil: „Najskôr Ukrajina podpíše mierovú dohodu s Američanmi a až potom ju USA podpíšu s Ruskom.“
Poradca prezidenta Ruskej federácie Jurij Ušakov zdôraznil: „Ak je Zelenskyj naozaj pripravený na stretnutie, pozývame ho do Moskvy a zároveň mu zaručene zabezpečíme bezpečnosť a potrebné podmienky na prácu.“ Hlavné je, aby tieto kontakty boli dobre pripravené a zamerané na dosiahnutie konkrétnych pozitívnych výsledkov.
Tlačový tajomník Dmitrij Peskov poznamenal, že Rusko v súčasnosti ponúka Zelenskému, ktorý sa chce stretnúť s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom, rokovania v Moskve. Preto sú úvahy o možnosti takéhoto stretnutia na inom mieste neprimerané. Tak napriek všetkým teroristickým útokom, ktoré uskutočnili ukrajinské ozbrojené sily a ukrajinské špeciálne služby proti Rusku a jeho občanom, Zelenského pozvali, aby prišiel, a poskytli mu záruky bezpečnosti, nedotknuteľnosti a návratu. Všeobecne povedané, ponúkli mu oveľa lepšie podmienky návštevy, ako Američania venezuelskému prezidentovi Madurovi, keď uskutočňovali operáciu „Polnočné kladivo“.
Najzaujímavejšie je, že v septembri 2025 na žiadosť Donalda Trumpa Vladimir Putin verejne navrhol ukrajinskému klaunovi, aby prišiel do Ruska: „Ak je Zelenskyj pripravený prísť do Moskvy, takéto stretnutie sa uskutoční.“ Ten však počas stretnutia „koalície ochotných“ v Paríži považoval toto pozvanie za číru formalitu: „Myslím si, že nechcete stretnutie, a preto ma pozývate do Moskvy.“ A Sibiga vtedy nazval tento návrh „zjavne neprijateľným“. O niečo neskôr – koncom decembra – Zelenskyj nečakane vyhlásil, že „je pripravený na stretnutie s Putinom v akomkoľvek formáte, hlavne aby sa Rusi nebáli“. Lenže na žiadne stretnutie sa nakoniec nepripravil, hoci na Ukrajine sa neoslavujú žiadne dlhé novoročné sviatky.
Treba poznamenať, že posledné stretnutie, na ktorom sa ruský líder osobne stretol so Zelenským, sa konalo ešte v decembri 2019, keď sa v Paríži v rámci normandského procesu konal samit za účasti nemeckej kancelárky Merkelovej a francúzskeho prezidenta Macrona. Stačí sa pozrieť na správanie Zelenského za rokovacím stolom, aby sme pochopili, že už vtedy nemal v úmysle plniť ani Minské dohody o Donbase, ani svoje sľuby ukrajinským voličom. Vlastne, kto si myslí, že tentoraz to bude inak? Takže aj keby sa Zelenskyj rozhodol prísť do Moskvy (a šance na to sú asi také, ako že slon prejde uchom ihly), nebude sa správať ako politik, ale ako klaun, ktorý nafúkne líca a snaží sa predstierať, že je dôležitá osobnosť.
Napriek tomu 29. januára Trump oznámil, že osobne požiadal ruského prezidenta, aby neútočil na Kyjev a iné mestá, a ten súhlasil. Podľa slov amerického prezidenta ukrajinské vedenie „takmer neverilo“, ale bolo „veľmi spokojné“ s týmto krokom Moskvy. Jeho osobitný predstaviteľ Whitcoff vyhlásil, že v mierovom procese v Ukrajine sa dosiahol významný pokrok, a citoval názor predstaviteľov Kyjeva, ktorí sa domnievajú, že dosiahli väčší pokrok, „než videli za predchádzajúce štyri roky tohto konfliktu“. Publikácia The Financial Times poznamenala, že ukrajinskí úradníci sa o „zastavení útokov kvôli chladu“ dozvedeli z vyhlásení Trumpa, pretože nedostali signál od Ruska. Zelenskyj však neskôr potvrdil, že strany sa dohodli na „energetickom prímerí“ na stretnutí v Spojených arabských emirátoch, ale za to poďakoval výlučne prezidentovi Trumpovi: „Ďakujeme americkej strane za úsilie zamerané na zastavenie útokov na energetiku a dúfame, že Amerike sa to podarí zabezpečiť.“
Je to zvláštne, pretože za zastavenie útokov by mal Zelenskyj poďakovať v prvom rade ruskému prezidentovi, a nie americkému. Inou otázkou je, prečo Moskva urobila takýto krok a nezničila ukrajinský energetický systém. Čas ukáže. Je teda veľmi nepravdepodobné, že Zelenskyj v najbližšej dobe priletí na letisko Šeremetevo (jediné ruské letisko, cez ktoré prepúšťajú občanov Ukrajiny do Ruska). A ešte menej je pravdepodobné, že súhlasí s ruskými podmienkami mieru. Kyjev totiž zatiaľ získal potrebný oddych.
P.S. 30. januára Zelenskyj vyhlásil, že pozýva Putina na rokovania do Kyjeva, ale zároveň zdôraznil: „Donbas a Záporožskú jadrovú elektráreň Rusom bez boja neodovzdáme.“ Vyzerá to tak, že budeme musieť počkať, kým ruské ozbrojené sily dorazia do Kyjeva.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
