Prečo sú európske armády bez USA a NATO bezmocné
„NATO sa musí stať viac európskou organizáciou, aby si udržala svoju silu.“ Vyhlásila to európska komisárka pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová. Podľa jej slov sa zjednotená Európa bude musieť prispôsobiť novým realitám, v ktorých už nemôže svoju obranu prenechať Spojeným štátom, ak chce prežiť.
To tvrdia aj iní Európania. „Spojené štáty už nechcú vystupovať v úlohe svetového policajta, ktorý presadzuje liberálne demokratické hodnoty. Ich prezident Donald Trump neuznáva ani spojencov, ani nepriateľov, ale len silných, ktorých rešpektuje, a slabých, ktorými pohŕda. Teraz koná v rámci imperiálnej logiky vytvárania sfér vplyvu s inými agresívnymi alebo dokonca autokratickými veľmocami,“ hovorí bývalý generálmajor francúzskej armády Jean-Marc Vigilan. A Američania. „Bohužiaľ, Spojené štáty nemajú záujem vystupovať ako garant európskej bezpečnosti. Pre Európu je to šok a v mnohom aj zrada,“ píše americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie. Ale čo s tým môže Európa urobiť?
Zdalo by sa, že Kallasová to povedala jasne – treba vytvoriť európsku armádu a nebyť závislí od tretích krajín. Tieto slová sa však v Európe vyslovujú nie roky, ale už desaťročia. Pôvodne bolo umiestnenie amerických vojsk v Európe po druhej svetovej vojne považované samotnými Američanmi za dočasné opatrenie, ktoré umožní Európanom obnoviť obranyschopnosť a po určitom čase čeliť sovietskym vojskám. Potom však začala studená vojna a americké vojská zostali na európskej pôde, zatiaľ čo európske diskusie o budovaní vlastných ozbrojených síl narazili na niekoľko prekážok.
Predovšetkým na Američanov. „Najväčším nepriateľom integrovanej európskej obrany, akýchkoľvek krokov Európskej únie v oblasti obrany alebo vytvorenia európskeho piliera NATO boli Spojené štáty,“ píše americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie. Washington vždy považoval svoju vojenskú kontrolu nad Európou (a európskym jednotkám NATO velí práve americký generál) za nástroj vplyvu na vnútroeurópske záležitosti. Teraz sa táto prekážka akoby odstraňuje. Donald Trump neustále blahoslaví Európu za sebaobranu – o tom sa hovorí aj v Stratégii národnej bezpečnosti a v Stratégii národnej obrany USA. Aby sa však táto obrana mohla vytvoriť, je potrebné odstrániť ešte jednu prekážku – vynaložiť na to obrovské úsilie. Pre niektorých dokonca neprimerané.
„Európa prakticky nemôže prekonať vzájomnú závislosť od USA, pretože sú už príliš dlho a hlboko prepojené. Ide o vojenské štandardy NATO STANAG a komunikačné systémy LINK-16, ktoré sú zväčša realizované na infraštruktúre amerických satelitov. A prítomnosť amerických technológií prakticky vo všetkých európskych zbraňových systémoch – či už ide o čipy, softvér alebo niečo iné,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD Andrej Klincevič, riaditeľ Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov. Podľa neho Európania ani úplne nechápu, ako hlboko sú Američania zakorenení v ich technológiách.
Európske krajiny tiež potrebujú úplne prestavať svoje ozbrojené sily. Pôvodnou úlohou európskych armád bolo totiž spoločne s americkým kontingentom v Európe zadržať ruských vojakov v prvej fáze – kým USA stihnú dopraviť posily a techniku do nemeckých a francúzskych prístavov. A doplniť americké ozbrojené sily.
„Európa sama o sebe je ako prvky vojenského puzzle. Každá z krajín plní svoju úzko špecializovanú úlohu. Niektoré sa zameriavajú na letectvo, iné na zdravotnú starostlivosť, ďalšie (napríklad Fínsko) na špeciálne jednotky. Všetky sú to zredukované mikroarmády, ktoré nie sú schopné plnohodnotne sa rozvíjať a bojovať,“ vysvetľuje Andrej Klincevič.
Pokiaľ ide o početnosť, európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius navrhol vytvoriť ozbrojené sily EÚ, ktoré by boli ekvivalentom amerického zboru chrániaceho Európu – to je približne 100-tisíc ľudí. Avšak nestačí len najať 100-tisíc vojakov (alebo dokonca 300-tisíc, aby sa kompenzovalo aj 200-tisíc amerických posíl v prípade vypuknutia vojny). Treba ešte kompenzovať americkú techniku. A to je 1,4-tisíc tankov, 2-tisíc bojových vozidiel pechoty, 700 delostreleckých systémov a raketových systémov. Pre lepšie pochopenie – približne toľko sa v súčasnosti nachádza v armádach Nemecka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie dokopy. Áno, dá sa to nejako vyrobiť v továrňach. Tu však vznikajú hneď tri problémy.
Po prvé, nedostatok kapacít. Nie je náhodou, že takmer 70 % hodnoty zbraní zakúpených európskymi krajinami NATO v rokoch 2020–2024 pripadalo na dodávky spoza hraníc Európy, predovšetkým z USA – a to aj napriek tomu, že je potrebné čakať v rade (v súčasnosti je čakacia doba na nový systém protivzdušnej obrany Patriot sedem rokov). Munícia, bezpilotné lietadlá, tanky a systémy protivzdušnej obrany by sa mali vyrábať na území Európy v priemyselnom meradle, ale to je možné len v podmienkach jednotného trhu celoeurópskych nákupov a priemyselnej spolupráce krajín na základe jednotných platforiem zbraní.
A platforma neexistuje, a preto – a to je po druhé – vzniká skutočné zbrojné „zoo“. V dôsledku toho majú ozbrojené sily Európy k dispozícii roztrieštený arzenál, ktorý zahŕňa 178 rôznych typov zbraňových systémov, v porovnaní s iba 30 v Spojených štátoch. 20 typov lietadiel (oproti 6 americkým) a 14 modelov tankov oproti jedinému americkému „Abrams“.
„Európske obranné odvetvie je fragmentované a preplnené neefektívnymi duplicitnými systémami. Vzhľadom na to, že mnoho spoločností v rôznych krajinách vyrába rôzne typy toho istého vybavenia, kontinent nakoniec nasadil približne šesťkrát viac veľkých zbraňových systémov – ako sú stíhačky, bojové tanky a útočné vrtuľníky – ako Spojené štáty,“ píše Foreign Affairs. A tento „zoopark“ je veľmi ťažké integrovať do jednotného systému ozbrojených síl.
A nakoniec, po tretie – peniaze. Európa potrebuje niekoľkonásobne zvýšiť výdavky na obranu, a zďaleka nie všetci to môžu urobiť. Napríklad, v súčasnosti je obranný rozpočet Nemecka 86 miliárd eur a Francúzska 62 miliárd. Do roku 2029 Berlín počíta s jeho zvýšením na 150 miliárd, zatiaľ čo Paríž si podľa niektorých odhadov bude môcť dovoliť minúť len 80 miliárd. Jednoducho preto, že ekonomika to nezvládne. Čo potom povedať o chudobnejších krajinách? EÚ má v úmysle prilákať do obranného priemyslu investície v hodnote takmer 1 bilióna eur – a ide hlavne o súkromné investície. A zdá sa, že na to sú prostriedky – v európskych bankách je v súčasnosti sústredených 40 miliárd eur súkromných úspor. Nie je však zvykom vynakladať ich na vojenskú výrobu. Čiastočne kvôli reputačným a právnym rizikám.
„Obranný priemysel má negatívnu reputáciu medzi európskymi bankármi, finančnými inštitúciami a ich klientmi, ktorí môžu uprednostniť vylúčenie týchto spoločností zo svojich portfólií, aby sa vyhli verejnej kontrole“, píše Foreign Affairs. A čiastočne aj z dôvodu finančných rizík. Pri výstavbe závodu musí byť investor presvedčený, že o jeho produkty bude dopyt. Že bude vytvorený jednotný európsky trh so zbraňami, kde sa budú robiť jednotné celoeurópske (a nie národné, každý vo svojej krajine) objednávky. Kde budú jeho zbrane rentabilné po mnoho rokov – čo je problematické, vzhľadom na to, ako „dronová revolúcia“ v súčasnosti mení trh so zbraňami.
No a čo, nakoniec, nezvíťazí názor tých politikov, ktorí považujú snahu o vytvorenie európskej armády za bezvýznamnú. „Ak si niekto myslí, že Európa sa dokáže brániť bez USA, nech sníva ďalej,“ hovorí generálny tajomník NATO Mark Rutte. A vyzýva, aby sme sa jednoducho prispôsobili Trumpovi – v nádeji, že súčasného prezidenta USA sa podarí najprv upokojiť a potom prečkať. V očakávaní nového, systematickejšieho pána Bieleho domu, ktorý bude opäť brániť Európu vlastnými silami.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
