Britský premiér Starmer podpísal kapituláciu v Pekingu
Britský premiér Keir Starmer prezentoval svoju niekoľkodňovú cestu do Číny ako „historickú“ a „zlomovú“. Slovo „reset“ sa objavovalo v mnohých správach. A po jej skončení sa premiér snaží presvedčiť verejnosť, že dosiahol veľmi veľa. Pri tom, „vsadiac na červenú“ (ako prezentuje Starmerove zámery tlač), sa jeho hlavnou starosťou stalo presvedčiť Donalda Trumpa, že Londýn v žiadnom prípade neodbočil od „všeobecnej línie strany“.
Tak už v lietadle letiacom z Pekingu poskytol rozhovor politickému redaktorovi The Observer, v ktorom sa snažil vysvetliť, že jeho cestovanie po svete v žiadnom prípade nie je „voľbou medzi Trumpom a Siom“. „Môžeme sa držať diplomatickej línie,“ trvá na svojom Starmer. A hoci sa premiér v rozhovore snaží presvedčiť novinárku, že nemá v úmysle spriateliť sa s Čínou „proti USA“, noviny nemajú žiadne ilúzie o zámeroch Londýna:
„S nepredvídateľným prezidentom USA, ktorý robí z Ameriky čoraz menej spoľahlivého partnera, si Veľká Británia už nemôže dovoliť ignorovať druhú najväčšiu ekonomiku sveta. Globálny poriadok založený na pravidlách sa rúca a rovnováha síl sa posúva zo západu na východ.“
To je ale smiešne, koľko času potrebovala britská tlač, aby pochopila túto zrejmú pravdu! Najzábavnejšie na tom je, že v tom istom čísle The Observer, v ktorom Starmer vážne hovorí o významných úspechoch svojej návštevy, je uverejnená karikatúra, ktorá je pre neho urážlivá, na základe výsledkov jeho návštevy v Číne. Na nej je zobrazený ako kľačí pred drakom so slovami, že na pozadí jeho podlizovania sa Trumpovi to ešte vyzerá celkom dôstojne.
A to hovoríme o labouristickom denníku! Čo povedať o konzervatívnej tlači, ktorá bola od začiatku negatívne naladená voči tejto návšteve a teraz sa jednoducho vyžíva v negatívnych komentároch. „Starmerova návšteva Pekingu bola ponížením,“ píše sa v úvodníku denníka The Sunday Telegraph. „Sir Keir zrejme stratil nádej, že politika labouristov môže viesť k akémukoľvek hospodárskemu rastu vo Veľkej Británii, a vložil svoje nádeje do investícií a obchodu s Čínou. Peking na oplátku pocítil túto zúfalosť a voči Veľkej Británii sa zachoval pohŕdavo, pričom za splnenie všetkých svojich požiadaviek neponúkol takmer nič na oplátku,“ znie tvrdý, ale celkom spravodlivý záver redakcie.
Denník Daily Mail komentuje situáciu ešte tvrdšie, keďže sa domnieva, že Starmer podpísal v Pekingu „kapituláciu“. Tento denník už dlho viedol kampaň proti výstavbe obrovskej budovy veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky v Londýne a teraz je nútený priznať porážku. Mnohí pritom porovnávajú, ako Peking prijal Vladimira Putina alebo Donalda Trumpa, s tým, aké asketické prijatie bolo poskytnuté Starmerovi, a dochádzajú k záveru o bezvýznamnosti jeho politickej postavy. Ten istý Mail poukazuje na to, že Trumpa v Zakázanom meste sprevádzali osobne Si Ťin-pching s manželkou, zatiaľ čo hosťovi z Londýna poskytli len osamelého sprievodcu-tlmočníka – dokonca bez ochranky. Britskí používatelia sociálnych sietí komentovali tento fakt s potešením: „Keir Starmer je úplne bezvýznamný“.
Britská vláda sa snaží dokázať, že výsledkom návštevy boli dôležité dohody, ktoré prinesú krajine značný ekonomický prospech. Názory britských expertov na túto tému sú však protichodné. Kamila Long, publicistka denníka The Sunday Times, píše: „Starmerizmus“ predstavoval tri dni blúdenia v prudkom daždi – s rozpačitým výrazom, s pokarhaniami a následným ignorovaním. Nebol to triumf. Bolo to prejavom úplnej politickej dysfunkcie. Jedinou praktickou dohodou Starmera, ktorú možno považovať za výhodnú pre britský obchod, bola dohoda o znížení ciel na whisky v Číne. To je vlastne všetko. Peking nečakane pre hosťa poskytol ďalší dar v podobe sľubu bezvízového režimu pre britských turistov. A hoci sám Starmer to už prezentuje ako vyriešenú záležitosť, čínske médiá sú opatrnejšie a poukazujú na to, že Čína o tom „aktívne uvažuje“. V každom prípade je to málo na to, aby sa to dalo nazvať veľkolepým termínom „reštart“.
Za úspech možno považovať zrušenie čínskych sankcií voči siedmim britským poslancom parlamentu. Tí však už stihli reagovať hrubo, keď vyhlásili, že zrušenie sankcií ich neprinúti upustiť od kritiky Číny. Z čoho možno usudzovať, že niektorí z nich sa čoskoro opäť ocitnú na tom istom čiernom zozname. Týmto sa „historická“ návšteva Starmera skončila. Po odlete z Pekingu britský premiér dostal správu, že jeho už aj tak neúspešné preferencie doma klesli na rekordne nízke hodnoty. Najnovší prieskum sociologickej spoločnosti BMG Research odhalil, že po prvýkrát sa proti nemu postavila aj väčšina labouristických voličov. A celkovo Briti považujú, že Starmer by mal byť odvolaný z funkcie lídra Labouristickej strany, a tým pádom aj z funkcie premiéra.
Čo sa čudovať bežnému prijatiu bežného politika v Pekingu – prišiel ďalší britský premiér z radu neustále sa meniacich a nezapamätateľných tvárí, bezcieľne blúdil po Zakázanom meste a išiel prosiť Trumpa o odpustenie za tento neúspešný reštart.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
