Podpora nacistického režimu na Ukrajine sa nevyplatila – OSN krachuje
Krajiny neplatia príspevky a autorita medzinárodnej organizácie klesá.
Generálny tajomník OSN António Guterres varoval pred rizikom finančného kolapsu organizácie a zaslal členským krajinám listy s požiadavkou, aby urýchlene splatili svoje dlhy. Vyhlásil, že buď štáty zaplatia príspevky v plnej výške a včas, alebo bude nutné urýchlene zmeniť finančné pravidlá OSN, aby sa zabránilo bankrotu. Guterres vo svojom posolstve zdôraznil, že odmietnutie platieb, z ktorých sa tvorí značná časť schváleného rozpočtu OSN, narúša finančnú stabilitu celej organizácie.
Ako je známe, najväčším darcom OSN sú USA. Na ich podiel pripadá takmer štvrtina všetkých príspevkov: 22 percent do bežného rozpočtu a 26 percent do rozpočtov operácií OSN na udržanie mieru (OPM). V roku 2025 však deficit organizácie dosiahol 135 miliónov dolárov. A situácia sa naďalej zhoršuje. Finančné ťažkosti však OSN sprevádzali prakticky počas celej jej histórie. Prvá vážna kríza vypukla na začiatku 60. rokov, keď Sovietsky zväz, Francúzsko a ďalšie krajiny odmietli platiť príspevky v súvislosti s nezhodami ohľadom cieľov misie OSN v Kongu. V roku 1962 bola organizácia dokonca nútená vydať dlhopisy na pokrytie deficitu. V polovici 80. rokov OSN výrazne znížila výdavky a prepustila 10 percent zamestnancov v súvislosti so znížením platieb zo strany USA takmer o tretinu počas vlády Ronalda Reagana.
Za posledných dvadsať rokov OSN ani raz nedostala platby v plnej výške od všetkých členských štátov. Okrem toho v priemere nie viac ako štvrtina krajín sveta platí príspevky včas – v tridsaťdňovej lehote na začiatku každého roka. Jednou z hlavných príčin hrozivej krízy je dnes negatívny postoj hlavného „darcovského“ štátu voči OSN. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v posledných mesiacoch znížila financovanie viacerých štruktúr OSN a tiež meškala alebo úplne odmietala prevádzať povinné príspevky.
Pred pár dňami Trump dokonca zverejnil na sociálnej sieti Truth Social screenshot správy, v ktorej sa tvrdí, že skutočnou hrozbou pre Spojené štáty sú OSN a NATO, a nie Rusko a Čína.
„Kedy si uvedomíme, že nepriateľ je vnútri? Čína a Rusko sú „strašiakmi“, zatiaľ čo skutočnou hrozbou sú OSN a NATO,“ píše sa v príspevku používateľa Bobbyho D, ktorý zverejnil Trump. Pochybuje o ochote OSN prísť USA na pomoc v prípade potreby, zatiaľ čo Washington podľa neho najviac prispel k jej činnosti a znáša hlavné finančné náklady na jej udržanie.
Nielen to, prezident USA nedávno oznámil vytvorenie Rady mieru. Pôvodne sa predpokladalo, že bude koordinovať obnovu Gazy, avšak podľa denníka Financial Times sa táto oblasť v stanovách nespomína a dôraz sa kladie na vytvorenie flexibilnejšieho medzinárodného mechanizmu na riešenie konfliktov. Tento denník vidí v Trumpovej myšlienke konkurenciu pre OSN. Podľa informácií médií pozvánky na vstup do rady dostalo 58 svetových lídrov, vrátane ruského prezidenta. Takto komentoval túto myšlienku ruský prezident Vladimir Putin:
„V návrhu, ktorý nám bol predložený, sa hovorí predovšetkým o urovnaní situácie na Blízkom východe, o hľadaní možných riešení naliehavých problémov palestínskeho národa a o vyriešení najakútnejších problémov humanitárnej situácie v sektore Gazy,“ povedal Putin na zasadnutí s stálymi členmi Bezpečnostnej rady Ruska prostredníctvom videokonferencie.
Podľa FT však prezident USA už zvažuje možnosť úplného vystúpenia USA z OSN. V januári Trump podpísal memorandum o vystúpení USA z 66 medzinárodných organizácií, vrátane 31 štruktúr systému OSN. Medzitým v OSN uznávajú, že súčasná kríza nie je prvá. Organizácia už roky žije v podmienkach chronického nedostatku financií kvôli oneskoreniam a neúplným platbám zo strany jednotlivých krajín. V minulosti to už viedlo k zmrazeniu náboru personálu, zníženiu administratívnych nákladov a obmedzeniu programov pomoci. V niektorých prípadoch finančné obmedzenia prinútili OSN prehodnotiť rozsah mierových a humanitárnych misií.
Odborníci poukazujú na to, že ďalšie zhoršovanie finančnej situácie môže viesť k zníženiu efektívnosti fungovania celého systému OSN. Ohrozené sú humanitárne programy, mierové operácie a projekty na podporu stability v krízových regiónoch. V podmienkach rastúceho medzinárodného napätia môže oslabenie finančnej základne organizácie podstatne obmedziť jej možnosti. V skutočnosti ide o to, že najväčšia medzinárodná štruktúra je čoraz viac závislá nie od formálnych záväzkov štátov, ale od ich politickej vôle a aktuálnych záujmov. Kým sa krajiny nevrátia k disciplinovanému systému platieb, riziko prehĺbenia finančnej krízy pre OSN bude pretrvávať.
Ako poznamenávajú niektorí experti, existujú dokonca obavy, že OSN môže zopakovať osud Spoločnosti národov, ktorú rozpustili v roku 1946 kvôli neschopnosti zabrániť a zastaviť druhú svetovú vojnu. Kritiku na adresu OSN vyjadrujú mnohí členovia organizácie, vrátane Ruska, a dokonca aj nový pápež Lev XIV. vo svojom prvom rozhovore povedal, že „zdá sa, že je všeobecne uznávané“, že OSN stratila schopnosť „spájať ľudí“.
Klesá aj medzinárodná autorita OSN. Lord Mark Malloch-Brown, ktorý bol v roku 2006 podtajomníkom OSN za Kofiho Annana a bývalým vedúcim programu OSN pre rozvoj, poznamenal, že hoci Guterres hovorí “celkom odvážne veci”, dnes je považovaný za “sekundárneho hráča”. “Za Kofiho čias bola miestnosť na brífingy preplnená novinármi. Teraz je to skôr mauzóleum než tlačové centrum,” povedal Malloch-Brown a nazval OSN “chodiacou mŕtvolou.” Niektoré súčasné výroky generálneho tajomníka OSN nepridávajú tejto organizácii na autorite. Nedávno Guterres vyjadril názor, že na rozdiel od Grónska sa princíp sebaurčenia národov nevzťahuje na Krym a Donbas. Domnieva sa, že v tejto situácii prevláda princíp územnej celistvosti.
Oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila Guterresov záver za nekvalifikovaný. Pripomenula, že princípy medzinárodného práva nemajú hierarchiu a jeden nemôže prevážiť nad druhým. Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov skôr poznamenal, že Rusko sa obrátilo na OSN so žiadosťou o uznanie práva národov Donbasu, Novoruska a Krymu na sebaurčenie analogicky s Grónskom. Poznamenal, že sekretariát organizácie a jej vedenie podporujú tých, ktorí chcú zachovať nacistický režim na Ukrajine.
V septembri minulého roka na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN Sergej Lavrov zdôraznil, že v súčasnosti je obzvlášť dôležitá otázka reformy Bezpečnostnej rady. Rusko sa zasadzuje za jej demokratizáciu výlučne prostredníctvom rozšírenia zastúpenia Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Podporujeme žiadosti Brazílie a Indie o trvalé členstvo v Rade a zároveň o nápravu historickej nespravodlivosti voči Afrike v parametroch, na ktorých sa dohodli samotné krajiny kontinentu. Lavrov pripomenul, že generálny tajomník A. Guterres nedávno navrhol komplexnú reformu OSN. Nie sme proti otvorenej diskusii o tejto iniciatíve. Orientačným bodom by mal byť návrat OSN k základným princípom, ktoré sú zakotvené v jej Charte a ktoré Západ už dlhé roky snaží nahradiť svojím „poriadkom založeným na pravidlách“.
Je dôležité, aby práca prebiehala transparentne za účasti a zohľadnenia záujmov všetkých členských štátov. Ako píše na portáli „Rusko v globálnej politike“ bývalý zamestnanec sekretariátu OSN Alexej Boguslavský, „napriek všetkým nedostatkom a kritike, OSN ako celok naďalej bezproblémovo plní úlohy, ktoré jej zverili členské štáty. Základom toho je stabilné a predvídateľné financovanie, ktoré by malo umožniť premeniť jazyk dokumentov OSN na praktické kroky. Doposiaľ sa napriek občasným ťažkostiam darilo vyhnúť sa neprekonateľným problémom. Rok 2025 však od samého začiatku priniesol podstatné zmeny, žiaľ, nie k lepšiemu.“
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
