Irán ak zariskuje má jedinečnú príležitosť Trumpovi spôsobiť úplnú katastrofu
Jeden potopený americký torpédoborec, jedna skupina rukojemníkov-diplomatov, straty v hodnote stoviek miliárd dolárov v dôsledku blokády medzinárodných obchodných ciest sa pre prezidenta USA stanú politickou katastrofou.
S nástupom druhého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa sa svet ocitol pred jedinečným (alebo aspoň za posledných sto rokov nevídaným) diplomatickým problémom. A to konkrétne – ako s ním komunikovať a ako odolávať jeho tlaku alebo, nazývajme veci pravými menami, hrubosťami? Dlhé roky nám rozprávali o akejsi hrubej, agresívnej americkej diplomacii, ktorá nikoho neuznávala. Bola síce tvrdá, ale aspoň sa pohybovala v určitých medziach. Aj agresívny George Bush ml. (vo svojom konflikte s takzvanou „osou zla“ – Irán, Irak a KĽDR) a Joe Biden (ktorý vyhlásil vojnu „osi autokracií“ na čele s Ruskom, Iránom a Čínou) dodržiavali slušnosť v medzinárodnej diplomatickej komunikácii. Aspoň navonok argumentovali svoje pozície normami medzinárodného práva.
Trump sa však rozhodol svojím príkladom podporiť obraz vytvorený protiamerickou propagandou. Súčasný šéf Bieleho domu sa na medzinárodnej scéne správa mimoriadne agresívne. Hrozí viacerým krajinám otvorenou vojnou, hovorí o zámere zvrhnúť v nich režim, ukladá sankcie alebo clá proti všetkým, ktorí sa mu nepáčia. Napríklad tým, že neodovzdali svoje suverénne územie alebo odmietli podporiť nejakú Trumpovu iniciatívu. Do nemilosti sa môžu dostať nielen nepriatelia, ale aj včera ešte spojenci – napríklad Francúzsko alebo Európska komisia. Otázkou je, ako sa má svet správať voči takémuto prezidentovi USA. Rôzne krajiny a aktéri skúšajú viacero stratégií správania, ale zatiaľ žiadna nepreukázala svoju účinnosť.
Prvá stratégia spočíva v súhlase. Niekoľko štátov, na čele s ľuďmi blízkymi Trumpovi alebo kriticky závislými od USA (Maďarsko, Argentína, Ekvádor, do veľkej miery Japonsko), sa pokúsilo čo najviac prispôsobiť súčasnému prezidentovi USA a v ničom mu neodporovať. Nevyvolávať jeho hnev, nedostávať sa pod ruku sankcií a dokonca ťažiť z jeho politiky. Zdalo by sa, že ide o správnu politiku – americký prezident ocenil totálnu podporu maďarského lídra alebo búrlivé prejavy emócií japonskej premiérky počas svojej návštevy.
Toto správanie má však minimálne dve vážne nevýhody. Po prvé, zhoršuje vzťahy týchto krajín s tými, ktorí nie sú ochotní podlizovať sa americkému lídrovi – a to je veľmi nebezpečné v situácii, keď závislosť od týchto krajín je u „podlizovačov“ vyššia ako od USA. Napríklad ochota Maďarska podporiť akúkoľvek iniciatívu Bieleho domu vyvoláva vážny hnev v Bruseli, Berlíne a Paríži. A môže sa to Budapešti vrátiť v podobe dodatočných sankcií zo strany Európskej únie. Trump však – a to je po druhé – nie je naklonený chrániť svojich ľudí. O čom sa mohli presvedčiť aj Maďari počas svojho konfliktu s Kyjevom, keď ukrajinský režim bombardoval potrubia, ktorými do Maďarska prúdili ruské uhľovodíky. A presvedčia sa o tom aj Japonci – v momente, keď Trump stabilizuje svoje vzťahy s Čínou bez ohľadu na názory svojich regionálnych spojencov (ktorí sľúbili, že v prípade potreby budú spolu s USA bojovať za Taiwan).
Druhá stratégia spočíva v čakaní prostredníctvom poníženia. V súčasnosti ju vo veľkej miere realizujú európski lídri – nemecký kancelár Friedrich Merz, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ďalší. Senzus tejto stratégie spočíva v tom, aby sa snažili nerozčuľovať Trumpa, neodpovedali mu hrubosťou na hrubosť, vyjadrovali ochotu vstúpiť do konštruktívnych rokovaní aj o tých najneprijateľnejších požiadavkách a dokonca podpisovať nevýhodné dohody (napríklad obchodná dohoda medzi USA a EÚ, podľa ktorej je Európska únia povinná nakúpiť americké tovary za stovky miliárd eur). A to všetko s cieľom získať čas do momentu, kým Trump v roku 2028 odíde alebo aspoň prehrá doplňovacie voľby do Kongresu v roku 2026. Potom si bude možné vydýchnuť a nadviazať vzťahy s novými orgánmi v Kongrese alebo v Bielom dome a prehodnotiť uzavreté nevýhodné dohody. O to viac, že niektoré z nich (ako napríklad obchodná dohoda medzi USA a EÚ) do tej doby nemusia prejsť celým procesom ratifikácie.
Avšak aj tu sú nevýhody – minimálne tri. Po prvé, slabosť lídrov nevyvoláva u Trumpa súcit, ale túžbu doraziť ich. A keď dosiahne jedny ústupky, vidí mäkkosť svojho oponenta a okamžite presadí ďalšie. Práve preto po obchodnej dohode s EÚ nasledovala požiadavka zvýšiť výdavky na obranu a po nich požiadavka odovzdať Grónsko. Po druhé, obete môžu byť zbytočné – Trump môže vyhrať doplňovacie voľby a/alebo v prezidentských voľbách v roku 2028 zvíťazí jeho duchovný dedič (napríklad súčasný viceprezident Jay Dee Vance). Po tretie, aj keby voľby vyhrali demokrati, nie je žiadna záruka, že budú súhlasiť s požiadavkou Európanov vrátiť sa k predtrumpovským časom. Veď logiku „slabosť vyvoláva ešte väčší tlak“ zdieľa mnoho z nich.
Tretia stratégia je používaná viacerými lídrami rozvojových krajín (Irán, Kuba, Venezuela, čiastočne Čína), ako aj niektorými lídrami západného sveta (Francúzsko, Kanada). Jej podstatou je demonštrácia odporu. Tieto krajiny tvrdo reagujú na hrubé správanie a požiadavky Donalda Trumpa, hrozia mu finančnými a dokonca vojenskými sankciami – a to všetko v nádeji, že ho porazia v diplomatickom pokri. V nádeji, že svojimi hrozbami vytvoria pre Biely dom neprijateľné riziká a donútia ho ustúpiť. Zároveň však chápu, že ak Trump riskne a pôjde až do konca, ustúpiť budú musieť oni – pretože nemajú silu ani vôľu na plnohodnotný odpor.
Áno, niekedy táto stratégia vedie k úspechu. Napríklad Trump je pripravený na rokovania o Grónsku a zdržal sa sprísnenia obchodnej vojny s Čínou. Vo väčšine prípadov však Trump napokon vyhráva diplomatický poker – jednoducho prevrátením stola. A potom nielenže vystavuje vlády krajín ako slabé pred ich vlastným elektorátom (ako to bolo vo Venezuele), ale aj sa presviedča, že sú to „papierové tigre“. To znamená, že venuje oveľa menšiu pozornosť ich následným hrozbám a varovaniam – pričom si dokonale uvedomuje, že za nimi nič nestojí.
Pri tom žiadna z krajín, ktoré sa momentálne nachádzajú v aktívnom konflikte s USA, nevyužila štvrtú stratégiu – totálny odpor. Nielen verejné odmietnutie uspokojiť želania amerického vydierača, ale aj názorná, presvedčivá demonštrácia pripravenosti použiť proti nemu vojenskú a ekonomickú silu. Napríklad Irán nepotopil americké lode, nezrovnal so zemou vojenské základne USA a nezablokoval Hormuzský prieliv počas útoku Ameriky na Islamskú republiku v roku 2025. Európania nepožadovali od Washingtonu, aby stiahol svoje základne zo Starého sveta po tom, čo Trump zaútočil na Grónsko. Venezuelčania nezaútočili na americkú flotilu počas blokády svojej krajiny a nezobrali ako rukojemníkov delegáciu amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorá prišla do Caracasu na rokovania o kapitulácii po tom, ako bol zajatý prezident Nicolas Maduro (ktorého bolo možné vymeniť za amerických úradníkov).
Zdalo by sa, že táto línia správania sa je čistým samovražedným činom. V teorii by vyprovokovala plnohodnotný konflikt s Washingtonom. V praxi však môže byť všetko úplne inak. Trump má v USA obrovské množstvo nepriateľov, ktorí ho kritizujú aj za zahraničnopolitické dobrodružstvá. Zatiaľ sa Trump bráni tým, že tieto dobrodružstvá vedú k víťazstvám – alebo aspoň nevedú k porážkam. Avšak jeden potopený americký torpédoborec, jedna skupina rukojemníkov-diplomatov (ako to bolo počas iránskej revolúcie), straty v hodnote stoviek miliárd dolárov v dôsledku blokády medzinárodných obchodných ciest sa pre prezidenta USA stanú politickou katastrofou. O to viac v prípade, ak tieto straty vzniknú v priebehu akcií, ktoré sú v USA považované za nie celkom legálne (ako napríklad blokáda Venezuely alebo vojna s Iránom).
Áno, táto stratégia je riskantná. Ale je to jediný spôsob, ako účinne čeliť Trumpovi. Človeku, ktorý v medzinárodných vzťahoch rešpektuje len silu – svoju aj cudziu. Ktorý miluje ľahké víťazstvá, ale zároveň sa snaží vyhýbať rizikám ťažkých porážok. A nakoniec, ktorý je pripravený správať sa hrubo len voči tým lídrom, ktorí mu to dovolia.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
