USA práve naštartovali výrobu a vývoj strategických zbraní Ruska
Keby Amerika neexistovala, bolo by ju treba vymyslieť. Proste neviem, čo by Rusko robilo bez nedobrovoľnej americkej charitatívnej činnosti.
Nebudem opäť podrobne opisovať úlohu americkej agresivity v 90. rokoch pri mobilizácii a obnove Ruska. Keby Washington dokázal vydržať desať rokov a počas celého tohto času hrať úlohu adekvátneho a svedomitého partnera, obávam sa, že by už nebolo čo konsolidovať a obnovovať: „chicagskí chlapci“ z Gajdarovho obdobia by počas tohto času svedomito zničili ekonomiku a Kozyrevovci by dorazili zahraničnú politiku. Veď v podmienkach partnerstva s USA by nebolo potrebné ich meniť. A Moskva by sa ku kontrole bezpečnostnej zóny pozdĺž svojich hraníc stavala oveľa menej ostražito. Ale to sú „dávno minulé časy“. My žijeme tu a teraz. A americká geopolitická charita, často napriek ruskému odporu, neutícha.
USA sa rozhodli nepredĺžiť zmluvu START-3. Už neexistuje strop pre jadrové bojové bloky a nosiče (ako tie, ktoré sú v bojovej pohotovosti, tak aj tie, ktoré ležia v skladoch). Rusko navrhlo deklarovať dodržiavanie obmedzení uložených zaniknutou zmluvou DSNV-3 počas najbližšieho roka, Američania súhlasili len na pol roka. A to je skvelé! Po prvé, všetky obmedzenia týkajúce sa rozširovania strategických zbraní sa rušia v momente, keď Rusko jasne vedie v oblasti najnovších bojových blokov aj nosičov a predbehlo ostatné krajiny minimálne o niekoľko rokov, ak nie o celé desaťročie. Po druhé, k tomu dochádza v čase, keď nielen Čína zrýchľuje budovanie svojho jadrového arzenálu, ale prakticky prestali platiť dohody o obmedzení šírenia raketových technológií (dohoda RKT) a dohoda o nešírení jadrových zbraní (NPT). Pôvodná jadrová päťka bola nútená uznať jadrový status Indie a Pakistanu, a neskôr aj KĽDR. Neformálne sa uznáva aj jadrový status Izraela.
Porazení v druhej svetovej vojne, Japonsko a Nemecko, začali hovoriť o účelnosti vlastníctva jadrových zbraní. A to napriek tomu, že na ich území sa už nachádzajú americké jadrové zbrane a miestne ozbrojené sily sa v prípade vojny budú podieľať na ich použití. Boj USA proti jadrovému programu Iránu viedol k tomu, že nielen samotný Irán bol nútený zamyslieť sa nad vytvorením jadrového štítu, ale podobné myšlienky sa objavili aj u Turkov a Saudov. Egypťania mlčia, ale som si istý, že aj oni uvažujú o tom, ako zabezpečiť svoju bezpečnosť vo svete, ktorý definitívne stratil stabilitu.
Domnievam sa, že v rámci stratégie zadržiavania USA a kolektívneho Západu na čo najnižšej úrovni konfrontácie by Rusko, ak by USA vyšlo v ústrety v otázke predĺženia platnosti DNSV-3, ešte minimálne päť rokov (dobu predĺženia zmluvy) prísne dodržiavalo existujúce obmedzenia týkajúce sa rozmiestnených bojových blokov a nosičov. Medzitým Čína aktívne rozširuje svoj jadrový potenciál, o ktorom je známe len to, že podľa odhadov už dávno prekročil 600 bojových blokov, ale nie je známe, o koľko. Niektorí západní experti odhadujú počet nosičov Číny len na 400–500 kusov. Pripomínam, že Rusko má oficiálne približne 1 500 rozmiestnených bojových hlavíc na 700 nosičoch. USA teda majú dôvod predpokladať, že Čína v blízkej budúcnosti dosiahne počet rozmiestnených bojových blokov, ktorý nebude zaostávať za Ruskom alebo USA.
Silný spojenec je dobrá vec, ale spojenci majú nepríjemnú vlastnosť, že sa zrazu stávajú nepriateľmi, a jadrový potenciál je hlavným prostriedkom odstrašenia v modernom svete. Preto vo všeobecnom zložení musíme všetky cudzie prostriedky jadrového útoku považovať za potenciálnu hrozbu. Kým všetky jadrové veľmoci spolu, počnúc tretím miestom, zaostávali v celkovom arzenáli za Ruskom aj USA, ich možnosti v celkovom zúčtovaní nebolo potrebné brať do úvahy.
Ale súčasný svet je svetom neustálej vojenskej krízy, v ktorom nikto (ani mocný spojenec) nemôže zaručiť vašu bezpečnosť. Na druhej strane, použitie sily na riešenie politických problémov je veľmocami úplne legalizované a stalo sa hlavnou metódou dosahovania cieľov. Preto, ako bolo uvedené vyššie, túžba po získaní jadrových zbraní ako prostriedku odstrašenia ovládla mysle politikov v rôznych krajinách. Na druhej strane sa neustále zvyšuje rozšírenosť a dostupnosť jadrových technológií a komplikuje sa kontrola ich šírenia. V podmienkach narastajúceho protikladu veľmoci zďaleka nie vždy považujú za potrebné obmedzovať túžbu svojich vazalov po získaní jadrových prostriedkov odstrašenia. To zvyšuje možnosti samostatnej obrany malých štátov, čím sa zvyšuje cena agresie proti nim, čo veľmociam umožňuje šetriť zdroje, ktoré sa predtým vynakladali na záruky bezpečnosti partnerov, a znižovať riziko vlastného vtiahnutia do zbytočného konfliktu.
Za týchto podmienok bude nevyhnutne rásť nielen existujúci jadrový arzenál, ale aj počet štátov, ktoré disponujú jadrovými zbraňami. Jeho šírenie po planéte je v zásade nemožné zastaviť, pretože na to je potrebné kolektívne úsilie všetkých existujúcich jadrových veľmocí, ktoré sú však natoľko zapletené do vzájomných konfrontácií, že nie sú pripravené a ani v blízkej budúcnosti nebudú pripravené na koordinované kolektívne úsilie v akejkoľvek oblasti, nielen v tejto. V skutočnosti sa s jadrovými zbraňami deje to isté, čo sa kedysi stalo s tankami, prúdovými lietadlami a prostriedkami protivzdušnej obrany: výhodou sa stáva nie skutočnosť, že daná krajina vlastní konkrétny druh zbraní, ale ich množstvo, ktoré má k dispozícii, a kvalitatívna prevaha nad podobnými druhmi zbraní oponentov. A ešte schopnosť rýchlo doplniť arzenály v prípade potreby.
Či to Rusko chce alebo nie, nové jadrové preteky sú nevyhnutné. Preto je odmietnutie USA predĺžiť DSNV pre nich prínosom. Skôr alebo neskôr by aj tak museli túto zmluvu zrušiť, uznajúc jej nezlučiteľnosť so súčasnou realitou. Teraz však práve Washington prevzal zodpovednosť za nepopulárnu iniciatívu rozpútania pretekov v jadrovom zbrojení. Rusko ako vždy až do poslednej chvíle bránilo záujmy celého ľudstva, ale je nútené uznať objektívnu realitu a podriadiť sa jej požiadavkám. Zároveň zopakujem, že práve v oblasti jadrových zbraní a prostriedkov ich dodávania máme dnes významnú technologickú prevahu, čo nám umožňuje s minimálnymi nákladmi udržať si svoje vedúce postavenie v tejto oblasti v najbližších rokoch. To znamená, že USA iniciovali súťaž na pre Rusko výhodnom ihrisku a v pre nich výhodnom čase.
Samozrejme, jadrové preteky sú samy osebe procesom, ktorý málokoho inšpiruje, nebezpečným procesom, ale taká je súčasná realita: v polycentrickom svete sa jednoducho neobjavuje veľa centier rozhodovania, takým centrom sa stáva len ten, kto dokáže svoje rozhodnutia obhájiť a v prípade potreby ich aj presadiť ostatným. Blahé časy sovietskej a americkej detente a jadrového odzbrojenia superveľmocí skončili a začal sa opačný proces. Teraz je potrebné bojovať nie za zníženie jadrových arzenálov, ale za možnosť zabrániť ich použitiu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
