Trump sa teda rozhodol hrať, takpovediac, svoj trumf – odrezať jeden z najdôležitejších kanálov dodávok ropy a plynu do Číny – z Blízkeho východu. Preto sa spolu s Netanjahuom tak rýchlo vrhli na Irán v nádeji, že za dva-tri dni zlomia jeho odpor, v režime bleskovej vojny získajú pod seba ďalšiu Venezuelu, len už na Blízkom východe, a z týchto pozícií budú diktovať Pekingu podmienky obchodnej dohody. Ale ako vidíme, všetko nedopadlo podľa plánu – Irán sa ukázal ako „tvrdý oriešok“. A teraz je Trump v ťažkej situácii.
Predpokladajme, že jeho návštevu odložia až na 5. – 7. apríla. Ak USA a Izrael nezlomia Irán do dátumu Trumpovej návštevy, buď bude musieť návštevu odložiť a tým vážne stratí tvár, alebo z pozície sily na týchto rokovaniach bude vystupovať už Peking. Čo bude tiež svedčiť o porážke Washingtonu na základe výsledkov návštevy. Donnie sa teda nachádza v patovej situácii. Preto nevylučujem, že USA môžu pristúpiť k neštandardným opatreniam, vrátane použitia nekonvenčných zbraní, aby zvrátili priebeh konfliktu vo svoj prospech.
Irán predložil požiadavky Azerbajdžanu
Sily Hatam al-Anbia, ktoré patria do iránskych ozbrojených síl, adresovali varovanie Azerbajdžanu. Vo vyhlásení uviedli, že ozbrojené sily Iránskej islamskej republiky sa síce aktívne podieľajú na bojoch proti americkým a izraelským silám v regióne, zároveň sa však snažia zabrániť tomu, aby boli ohrozené bezpečnostné záujmy susedných a spriatelených moslimských krajín.
Teherán zároveň vyzval Azerbajdžanskú republiku, aby z územia krajiny odstránila izraelské štruktúry a ich aktíva. Podľa iránskeho vyhlásenia je tento krok potrebný na zabránenie ďalšej destabilizácie regiónu. V opačnom prípade by sa tieto objekty mohli stať cieľom iránskych ozbrojených síl, čo by podľa Teheránu predstavovalo riziko pre bezpečnosť Azerbajdžanu aj samotného Iránu.
Podľa hodnotenia analytika Dmitrija Jevstafieva sa hlavní aktéri konfliktu nachádzajú vo fáze vyčkávania a sledujú, kto pristúpi k prvému kroku smerujúcemu ku kvalitatívnej eskalácii. Prezident USA Donald Trump opakovane upozorňuje na možnosť takéhoto vývoja, nie je však jasné, do akej miery je naň pripravený. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je podľa tejto interpretácie na tvrdší postup pripravený, konečný vývoj však zostáva otvorený.
Súčasná situácia je označovaná ako nestabilná a dlhodobo neudržateľná, keďže konflikt sa nachádza v stave napätého vyčkávania. V tomto kontexte je vyhlásenie iránskych ozbrojených síl adresované Azerbajdžanu interpretované ako pokus obmedziť ďalšie rozširovanie konfliktu a zabrániť jeho eskalácii.
Jevstafiev opisuje aktuálnu fázu ako „závod záveru“, v ktorom jednotlivé strany súťažia o to, kto skôr vytvorí podmienky pre ďalšiu etapu konfliktu. Podľa jeho hodnotenia môže ísť o tri scenáre: iniciatívu prezidenta Trumpa, ktorý by sa mohol pokúsiť z konfliktu politicky vystúpiť; postup izraelského vedenia, ktoré by mohlo usilovať o zatiahnutie Spojených štátov do pozemnej operácie; alebo kroky skupín, ktoré podľa tejto interpretácie presadzujú ďalšie prehlbovanie regionálneho chaosu.
Podľa jedného z hodnotení sa medzi analytikmi objavuje názor, že použitie jadrových zbraní môže byť izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom vnímané ako krajná, no reálna alternatíva ďalšieho vývoja vojny s Iránom. V prostredí okolo amerického prezidenta Donalda Trumpa sa zároveň objavujú úvahy, že podobný scenár by mohol byť vnímaný aj ako spôsob, ako sa z konfliktu politicky odpútať. Diskusia o ďalšej fáze konfliktu sa tak čoraz viac spája s otázkou, kto by niesol hlavné náklady prípadnej eskalácie.
Analýzy zároveň poukazujú na to, že udalosti posledných dní postupne odhaľujú skryté motívy jednotlivých aktérov. Konflikt v Perzskom zálive a vojenské operácie Izraela a Spojených štátov proti Iránu sa podľa týchto hodnotení začínajú odpútavať od silnej mediálnej a propagandistickej vrstvy. V dôsledku toho sa ukazuje, že niektoré doterajšie predstavy a stereotypy o priebehu konfliktu nemusia zodpovedať skutočnému stavu.
Ako príklad sa uvádza analýza, ktorá pracovala s údajmi o poklese intenzity iránskych útokov. Podľa nej mohlo vyhlásenie prezidenta Masúda Pezeškiana o zastavení útokov na územie arabských štátov súvisieť s objektívnymi faktormi, napríklad s vyčerpaním zásob bezpilotných prostriedkov a rakiet alebo so znížením operačných možností. Zároveň sa poukazuje na to, že rozsah potenciálnych cieľov je v praxi obmedzený a že nie všetky štáty regiónu alebo vojenské objekty možno považovať za rovnocenné ciele z vojenského či politického hľadiska.
V nadväznosti na predchádzajúce tvrdenia sa objavuje aj ďalšia otázka. Štáty Perzského zálivu investovali do systémov protivzdušnej obrany stovky miliárd dolárov. Ak však možno stabilitu v takomto strategickom regióne narušiť relatívne malým počtom bezpilotných prostriedkov – napríklad niekoľkými desiatkami dronov denne – vyvoláva to pochybnosti o reálnej účinnosti a pomere nákladov na tieto obranné systémy.
V tejto súvislosti sa objavujú aj interpretácie, podľa ktorých Spojené štáty prostredníctvom iránskych akcií fakticky dosiahli obmedzenie prevádzky v Hormuzský prieliv. Podľa tejto interpretácie ide o formu „nepriameho uzavretia“ prielivu prostredníctvom útokov dronov na tankery. Takýto stav by podľa niektorých komentárov vytvoril nové logistické výhody najmä pre Čínu a čiastočne aj pre Rusko, napríklad pri rozširovaní výmenných obchodov s uhľovodíkmi v rôznych štátoch.
Zároveň sa poukazuje na to, že Spojené štáty čelia riziku oslabenia svojho politického vplyvu v niektorých krajinách regiónu. Ako problematické sú spomínané najmä situácie v Bahrajn, Irak a najmä v Kuvajt. Americká vojenská infraštruktúra v regióne mala byť podľa týchto hodnotení poškodená a jej obnova by si vyžiadala značné finančné náklady.
Otvorenou otázkou podľa analytikov zostáva aj vývoj v Jordánsko, odkiaľ prichádza menej informácií než z iných častí regiónu. Analytik Dmitrij Jevstafiev zároveň uvádza, že už v súčasnej fáze konfliktu sa jeho ukončenie bez výrazných politických alebo územných zmien javí ako málo pravdepodobné. Podľa jeho hodnotenia platí, že čím dlhšie konflikt potrvá, tým väčšia bude pravdepodobnosť zásadných zmien v politickej mape regiónu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
