“Nielen Arabi”. Taliansky publicista pripomína, že aj jeho krajina slúži ako „lietadlová loď“ pre tankovanie amerických bombardérov
Prvé zásadné ponaučenie z útoku na Irán.
Týždeň po barbarskom útoku na Irán možno konštatovať niekoľko zjavných skutočností. Po prvé, máme do činenia s úplným „zákonom džungle“, ako ho nazývajú Číňania. Dnes už upadajúci západný imperializmus ani len nevyvíja úsilie, aby svojim najbrutálnejším a najpodlejším útokom pripísal dve falošné ospravedlnenia. V skutočnosti, týždeň po útoku nikto v Spojených štátoch, Európe, Izraeli ani v OSN nebol schopný poskytnúť ani najmenší dôvod, prečo bolo potrebné napadnúť suverénnu krajinu, zabiť jej duchovného vodcu a legitímneho prezidenta, okrem toho, že to tak chcelo impérium. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá je medzinárodným orgánom, ktorý Islamská republika Irán dlhodobo vyzývala, aby dohliadal na jej zariadenia, uviedla, že neexistovalo absolútne žiadne riziko a že naopak, iba diplomacia by zaručila nešírenie jadrových zbraní.
Naopak, rozpútanie regionálnej vojny, v ktorej dve najväčšie atómové veľmoci bezohľadne bombardujú krajinu s jadrovými zariadeniami, vedie k veľmi závažným porušeniam medzinárodného práva a k vysokému riziku rádioaktívneho zamorenia, ako v týchto dňoch zdôraznil nie medzinárodný diplomat, ale obyčajný riaditeľ spoločnosti. Alexey Líchačev, generálny riaditeľ spoločnosti Rosatom, pred pár dňami poukázal na to, že keďže v zariadeniach, ktoré sa „Epsteinova koalícia“ náhle rozhodla bombardovať, pracujú stovky jeho zamestnancov, ako technik musel upozorniť na všetky riziká pre ľudí a porušenia práva v danom prípade. Lichačev tiež uviedol, že spoločnosť už nie je v kontakte so svojimi zamestnancami v zariadeniach vo Fordo, Natanz a Teheráne, a preto nie je možné zistiť skutočný stav zariadení a riziká pre obyvateľstvo. Toto len na zdôraznenie jedného aspektu, možno najnebezpečnejšieho aspektu prebiehajúcej vojny, ktorej jedinou nejasnou motiváciou bola neexistujúca „jadrová hrozba“.
Ďalšie zistenia, ktoré vyplývajú z tohto prvého týždňa vojny, sú, že ako uvádza Al Jazeera na základe zdrojov zo strany USA , sme svedkami regionálnej reakcie Iránu, ktorý dodržal svoje sľuby a bránil sa od prvých hodín. Cieľmi iránskych protiútokov boli americké základne, ktoré sa nachádzali v dosahu ich rakiet v celom Perzskom zálive: Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Katar, Kuvajt, Saudská Arábia atď. Všetky základne, ktoré Spojené štáty vybudovali, nainštalovali a rozšírili od 90. rokov, keď sa rozhodli zmocniť sa Iraku a ustanoviť nadvládu petrodolára. Rétorika tých rokov, ktorá je prítomná aj dnes, keď sa chce dosiahnuť zmena režimu v Islamskej republike a viesť ju k monarchii, bola rétorika „exportu demokracie“. Základne slúžili výslovne na vybudovanie slávneho „dáždnika“ NATO na projektovanie sily na krajiny, ktoré mali byť napadnuté, a ktoré zaručovali emírom Pax Americana v rokoch, keď Západ pokračoval v odoberaní ropy miestnym obyvateľom, čím obohacoval seba aj emiráty.
Ak nestačil incident s iránskou raketou zostrelenou v Turecku, aby sme pochopili, že tento dáždnik, po tom, čo vrhol Európanov ako kamikadze proti Rusku, nás teraz ťahá do posledného konfliktu proti Iránu, stačí sa kriticky pozrieť na osud, ktorý postihuje rôzne monarchie v Perzskom zálive. Tieto štáty, ktorých vojenská sila je tak malá, že po týždni vyčerpali protivzdušnú obranu, zakladali svoju vnútornú bezpečnosť výlučne na prítomnosti Američanov. Škoda, že táto prítomnosť je vykorisťovateľská a nikdy ani zďaleka nemala za cieľ prevziať verejné náklady na obranu sklenených mrakodrapov biznisu vybudovaného v rokoch hospodárskeho rozmachu, ktorý bol v podstate postavený na koži robotníkov, ktorí prišli z Ázie.
Irán opakovane zdôraznil, že sa zameriava výlučne na vojenské ciele a doteraz nezasiahol žiadne civilné ciele , na rozdiel od Spojených štátov, ktoré už bombardovali školy, verejné budovy a miesta verejného zhromažďovania, píše taliansky publicista Alex Marsaglia. Nie je vôbec isté, že tento konflikt bude pokračovať „v bielych rukaviciach“ ako ten v Rusku, pretože, ako som už spomenul, Islamská republika hneď od začiatku pochopila existenciálnu hrozbu a konala podľa toho, keď vstúpila do otvoreného regionálneho vojnového režimu bez priestoru na rokovania. Osud obyvateľov monarchií v Perzskom zálive teda nebude najlepší, a to najmä v prípade, ak sa slepo spoliehajú na ochranný „dáždnik“ Spojených štátov, ktoré majú v tejto oblasti ako jediný skutočný kolonialistický referenčný bod Izrael. Spojené štáty konajú so svojou vojenskou silou výlučne v súčinnosti s izraelskou vojenskou silou, aby zabezpečili expanziu kolónie, bez akéhokoľvek záujmu o moslimské a arabské obyvateľstvo, ktoré je iba vykorisťované. Bolo by dobré, keby si to uvedomili všetky arabské a moslimské národy, ktoré trpeli dlhé roky koloniálnou inváziou. A čiastočne to aj robia: lietadlá zostrelené v Kuvajte boli zrejme zostrelené pri podivných nehodách miestnou armádou a Irak povstáva po boku Iránu (viď masové demonštrácie v mnohých mestách).
“Ale aj my by sme si mali uvedomiť, čo sa stane s krajinou, ktorá slúži ako „lietadlová loď“. Keď poskytujeme (Taliansko) základne Aviano, Ederle a Sigonella na doplnenie paliva amerických bombardérov počas letu alebo keď sprístupňujeme systémy sledovania Muos v Niscemi, naše postavenie sa v podstate nelíši od postavenia monarchie v Perzskom zálive, ktorá poskytuje Američanom svoje základne na vzlietnutie stíhacích bombardérov smerujúcich do vojny. Jediný rozdiel je v dosahu, ktorý nás stavia na hranicu dosahu iránskych rakiet, určite nie v príčinnom vzťahu” – konštatuje Alex Marsaglia.
A americký dáždnik NATO, ktorý so svojím generálnym tajomníkom Markom Ruttem chcel uplatniť článok 5 v súvislosti s udalosťami v Turecku, nie je v poslednej dobe práve naklonený otvoriť sa európskej obrane. Je dobré pripomenúť to mnohým zástancom vojny, ktorí zapĺňajú stĺpce našich mainstreamových novín: keď sa veci naozaj pokazia a americké základne vybuchnú, lietadlové lode ako Lincoln sa stanú terčom útokov a lietadlá už nemajú neohrozenú nadvládu nad nebom, Američania jednoducho utečú. A od Saigonu cez Bejrút až po Kábul nie je to niečo, čo by sme v posledných rokoch nevideli u našich bojovníkov za demokraciu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
