Švajčiari nechcú „digitálny koncentračný tábor“
Občania alpského štátu sa vyslovili za zachovanie hotovosti.
Súčasné trendy vo svete peňazí vyvolávajú u mnohých oprávnené obavy. V najhoršom období svetovej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 začali centrálne banky mnohých krajín realizovať menovú politiku takzvaného „kvantitatívneho uvoľňovania“. Po prvé, začala sa rýchlo zvyšovať peňažná masa. Po druhé, začala klesať kľúčová sadzba, pričom centrálne banky niektorých krajín ju znížili pod nulovú hranicu.
V súlade s tým komerčné banky, nasledujúc kľúčovú sadzbu centrálnej banky, tiež znížili úrokové sadzby ako pri aktívnych (úverových) operáciách, tak aj pri pasívnych – pri vkladoch a iných účtoch fyzických a právnických osôb. V niektorých krajinách došlo k bezprecedentnej situácii – úrokové sadzby na vklady dosiahli nulovú hodnotu. A niekde dokonca klesli do mínusu. Fyzické osoby začali vyberať peniaze z bankových účtov a prevádzať ich do hotovostnej formy – hotovosti. Bankári sa začali obávať, pretože sa začala narúšať peňažná základňa ich činnosti. Bez vkladov nemôže úverová organizácia existovať. V uplynulom desaťročí bankári prostredníctvom svojich lobistov začali vyzývať, aby sa fyzické osoby ako klienti „uzavreli“ v bankách. A ako ich bolo možné „uzavrieť“? Zakázať a zrušiť hotovosť.
Ale bankári sa ešte nestihli spamätať z vyššie opísanej hrozby, keď na nich začala doliehať ďalšia hrozba. Od druhej polovice minulého desaťročia začali mnohé centrálne banky vyvíjať svoje digitálne meny CBDC (Central bank digital currency). Začali sa objavovať plány, podľa ktorých by CBDC mohli nahradiť bežné bezhotovostné peniaze, ktoré komerčné banky vytvárajú prostredníctvom poskytovania úverov. Strata možnosti „robiť peniaze z ničoho“ začala ohrozovať súkromné banky zánikom. Nahradiť ich mohla centrálna banka, v ktorej by mali všetky fyzické a právnické osoby otvorené účty s digitálnou menou.
CBDC sa začali vnímať ako hrozba nielen pre bankárov, ale aj pre občanov (fyzické osoby), ktorých môžu „uzamknúť“ v centrálnej banke. Súčasne so zrušením bežných bezhotovostných peňazí (emitovaných komerčnými bankami) by totiž mohli byť zrušené aj hotovostné peniaze. Legalizácia a rozsiahle zavedenie CBDC môže viesť k tomu, čo verejní aktivisti a opoziční politici v rôznych krajinách nazývajú „elektronickým koncentračným táborom“.
Vlády mnohých krajín prijímajú rozhodnutia, ktoré čoraz viac obmedzujú používanie hotovosti. Ešte v roku 2020 zaznel v Bruseli návrh, aby sa v rámci Európskej únie obmedzila suma transakcie pri kúpe, predaji alebo inej platbe na 10-tisíc eur. Podľa najnovších údajov tento celoeurópsky limit začne platiť od 10. júla 2027. Členské štáty EÚ však majú právo stanoviť si nižšie limity. Niektoré krajiny už toto právo využili. V rámci EÚ je minimálny limit v Grécku v súčasnosti 500 eur.
Vlády krajín, ktoré sa aktívne pripravujú na zavedenie CBDC, tvrdia, že občania budú mať slobodu výberu jedného z troch druhov peňazí: digitálnej meny, bežných bezhotovostných peňazí a hotovosti. Tvrdia, že nikto nebude na ľudí vyvíjať nátlak. Občianski aktivisti a opoziční politici však týmto sľubom neveria. V určitom momente môžu orgány zrušiť hotovosť. Odôvodnia to rôznymi dôvodmi. Napríklad povedia, že dopyt po hotovosti klesol natoľko, že ďalej nie je rentabilné udržiavať tento peňažný systém (náklady na tlač papierových bankoviek, dopravu, skladovanie, boj proti falšovaniu peňazí atď.) . Takisto počas takzvanej „pandémie covidu“ sa začali ozývať výzvy na zákaz používania hotovosti, ktorá je nositeľom „nakazenia“. Nakoniec sa môže použiť argument o definitívnom skoncovaní s „tieňovou ekonomikou“, ktorá vraj existuje vďaka hotovosti. Atď.
Centrálne banky rôznych krajín vedú menové štatistiky, z ktorých vyplýva, že dochádza k veľmi aktívnemu nahrádzaniu hotovosti bezhotovostnými platbami (zatiaľ ešte „tradičnými“ bezhotovostnými platbami, ale v blízkej budúcnosti ich môžu nahradiť bezhotovostné CBDC). Najďalej v tomto smere pokročili škandinávske krajiny. Podľa údajov z roku 2022 v Nórsku občania uskutočnili iba 2 % platieb v hotovosti, pričom 100 % obyvateľstva malo bankový účet. Vo Fínsku platby v hotovosti takisto predstavovali približne 2 %; vo Švédsku 3 %. Niektoré iné krajiny však za škandinávskymi krajinami nezaostávajú. Podľa údajov z roku 2022 bol podiel hotovostných platieb v Novom Zélande odhadovaný na 2 %. V Hongkongu dosiahol 4 %. Nízky bol tento ukazovateľ v Južnej Kórei – 6 %. V Číne – 11 % (podľa údajov z rokov 2024-2025).
Na druhom konci spektra sa nachádzajú krajiny, kde podiel hotovostných platieb stále presahuje polovicu. V rokoch 2024–2025 podiel hotovosti na platbách fyzických osôb predstavoval (%): Japonsko – 82; Nemecko – 74; Španielsko – 68; Taliansko – 65; Grécko – 63; India – 58. A tu sú údaje Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2024: 52 % všetkých transakcií v eurozóne bolo zaplatených v hotovosti. Ukazovateľ je založený na počte transakcií. V 14 z 20 krajín eurozóny zostala hotovosť najčastejšie používaným spôsobom platby. Rozptyl je veľký: 22 % transakcií v Holandsku, 67 % na Malte. Podiel hotovosti presiahol 60 % aj v Slovinsku, Rakúsku a Taliansku.
Ešte na konci minulého desaťročia bola Švajčiarsko jednou z prvých krajín v Európe, pokiaľ ide o podiel hotovosti v platbách. V roku 2017 dosiahol podiel používania hotovosti v tejto alpské republike 70 %. V roku 2024 sa tento podiel znížil na 30 %. Uvedené čísla by som chcel doplniť ešte o niektoré ďalšie. Dôležitým ukazovateľom pre hodnotenie úlohy hotovosti v ekonomike je podiel hotovosti na celkovej peňažnej mase, ktorá predstavuje súhrnnú hodnotu hotovosti a bezhotovostných peňazí. Štatistiky hotovostnej peňažnej zásoby (peňažný agregát M0) a celkovej peňažnej zásoby (peňažný agregát M2) vedú centrálne banky všetkých krajín sveta na mesačnej báze (alebo aspoň na štvrťročnej báze).
Na základe najnovších údajov (január 2026) som vypočítal podiel hotovosti na celkovej peňažnej mase v nasledujúcich krajinách (%):
-Nórsko – 0,8
-Švédsko – 1,1
-Veľká Británia – 3,3
-Čína – 4,2
-Japonsko – 8,8
-Ruská federácia – 13,9
-USA – 24,1
-Krajiny eurozóny – 26,2
-Švajčiarsko – 46,1.
Zdá sa, že žiadna iná krajina na svete nemá vyšší podiel hotovosti na celkovom objemu peňazí ako Švajčiarsko. Aspoň medzi krajinami, ktoré patria do skupiny „ekonomicky rozvinutých“. Niektorí ekonómovia to nazývajú „švajčiarskym paradoxom“. A vysvetľujú to národnými zvyklosťami obyvateľov alpského štátu. Do tej istej skupiny európskych krajín s obyvateľmi zvyknutými na hotovosť patria aj Nemecko a Rakúsko. Ale nejde tu len o zvyky a historické tradície, ale aj o špecifiká menovej politiky (MP) tých či oných krajín.
A vo Švajčiarsku bola menová politika v posledných rokoch veľmi osobitá. Vyššie som už spomenul, že po svetovej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 niektoré centrálne banky znížili kľúčovú sadzbu na nulu alebo dokonca pod nulu. Švajčiarska národná banka (SNB) bola jednou z týchto centrálnych bánk. Ale zatiaľ čo takmer všetky centrálne banky v polovici minulého desaťročia opustili „negatívnu zónu“, SNB udržala kľúčovú sadzbu pod nulovou hranicou až do augusta 2022 (prekonala ju len Bank of Japan, ktorá až v roku 2024 vytiahla kľúčovú sadzbu z negatívnej zóny).
V dôsledku toho boli komerčné banky vo Švajčiarsku nútené stanoviť úrokové sadzby na vklady na úrovni blízkej nule. A dokonca aj pod nulou. Podľa údajov ŠNS bola minimálna sadzba na vklady v švajčiarskych bankách zaznamenaná vo februári 2022 – mínus 0,47 %. Začal sa masový odchod klientov (predovšetkým fyzických osôb) z bezhotovostných platieb do hotovosti. Švajčiarska centrálna banka prispela k prudkému nárastu záujmu „fyzických osôb“ o hotovosť. Po auguste 2022 sa úroková sadzba na vklady začala mierne zvyšovať nad nulovú hranicu. Maximum bolo zaznamenané v auguste 2023 – plus 1,28 %. Potom však opäť klesla a v súčasnosti sa nachádza na úrovni blízkej nule.
Prečo švajčiarska centrálna banka uplatňuje takú mimoriadne mäkkú menovú politiku? Je to diktované snahou udržať rast kurzu švajčiarskeho franku voči americkému doláru, euru a iným rezervným menám. Švajčiarska centrálna banka sa už dlhé roky spolu s vládou snaží týmto spôsobom zvýšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť švajčiarskej ekonomiky. Vzhľadom na uvedené je zrozumiteľné, prečo majú občania Švajčiarska taký abnormálny (v porovnaní s inými krajinami) apetít po hotovostnej mene. Podľa údajov z marca 2026 má priemerný obyvateľ Švajčiarska doma uložených takmer 10 700 USD, čo je najvyšší ukazovateľ spomedzi všetkých krajín, ktoré hodnotí Banka pre medzinárodné zúčtovanie.
Z toho je zrejmé, prečo sa Švajčiari viac ako občania iných krajín zaujímajú o uchovávanie hotovosti. Ich obavy sa v roku 2022 premenili na konkrétne kroky. Pred viac ako štyrmi rokmi sa v Švajčiarsku na podnet verejnej organizácie „Švajčiarske hnutie za slobodu“ začalo zbieranie podpisov občanov pod petíciou, ktorá požadovala referendum o zakotvení statusu hotovosti v ústave krajiny. Kampaň na zbieranie podpisov prebiehala pod sloganom „Hotovosť je sloboda“. Na konci februára 2022 bolo už vyzbieraných viac ako 157 tisíc podpisov občanov. To bolo viac než dosť na uskutočnenie referenda. Žiaľ, vtedy sa neuskutočnilo. Dôvody toho som v otvorených zdrojoch nenašiel. Možno sa v alpskom štáte už definitívne vykašľali na akékoľvek prejavy demokracie?
Ale vo februári tohto roku sa v mnohých médiách objavila nečakaná správa: 8. marca sa vo Švajčiarsku uskutoční referendum o zakotvení práva občanov na hotovosť v ústave. Na hlasovanie budú predložené dve podobné verzie iniciatívy, prvá od skupiny aktivistov, ktorí vystupujú pod sloganom „Hotovosť je sloboda“, a druhá – podobný projekt od vlády. Ako uviedla agentúra Swiss Info, verzie sa líšia len v detailoch. A referendum sa uskutočnilo. V celonárodnom hlasovaní 69 % občanov podporilo vládny plán, ktorý zaručuje právo obyvateľstva uskutočňovať platby fyzickými peniazmi. V rámci aktualizovanej legislatívy sa stanovuje: povinnosť štátu zabezpečiť plynulé zásobovanie ekonomiky hotovosťou; uznanie švajčiarskeho franku vo fyzickej forme za neoddeliteľnú súčasť národnej suverenity; záruka práv občanov, ktorí uprednostňujú nepoužívanie digitálnych bankových nástrojov. Podobná iniciatíva skupiny „Švajčiarske hnutie za slobodu“ získala podporu 47 % účastníkov hlasovania.
V správach venovaných výsledkom práve uskutočneného referenda sa uvádza, že Švajčiarsko vytvorilo svojský precedens. Teraz sa naň môžu orientovať politici a verejní činitelia iných krajín, ktorí sa snažia dosiahnuť záruky práv občanov na hotovosť. Správne by bolo uznať, že Švajčiarsko nie je prvou, ale druhou krajinou, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie o ústavnom práve občanov na hotovosť. Prvou krajinou bola Slovinsko. V decembri minulého roka slovinský parlament zakotvil v ústave právo používať hotovosť ako platobný prostriedok. V Národnom zhromaždení (slovinskom parlamente), ktoré má 90 členov, 61 poslancov hlasovalo za tento návrh a nikto nehlasoval proti. Iniciatíva na ochranu práva na platbu v hotovosti bola predložená skupinou slovinských občanov „Sme prepojení“, ktorí v roku 2023 zhromaždili viac ako 50-tisíc podpisov pod príslušnou petíciou. Trvalo viac ako dva roky, kým sa vôľa ľudu premietla do zákona. Možno predpokladať, že v najbližšej dobe môžu po stopách Slovinska a Švajčiarska nasledovať aj ďalšie krajiny. V prvom rade také, ako Nemecko a Rakúsko, kde sa, ako som už spomenul, občania za žiadnych okolností nechcú vzdať hotovosti.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
