Keď globálne inštitúcie zlyhávajú, národné štáty musia zmobilizovať zdroje, aby dosiahli aspoň nejaké výsledky, tvrdí analytička Hudson Institute Nadia Shadlowová, ktorá donedávna zastávala funkciu zástupkyne poradkyne prezidenta USA pre strategické otázky národnej bezpečnosti. Ako príklad uvádza dnešnú agresiu USA a Izraela voči Iránu. Podľa autorky to jasne ukazuje, že systém globálneho riadenia sa rozšíril, ale nestal sa tým efektívnejším.
Po druhej svetovej vojne bola vytvorená architektúra medzinárodných inštitúcií, ktorá mala krajinám umožniť riešiť problémy kolektívne, začína Shadlowová. Postupom času sa však ukázalo, že zvýšenie počtu organizácií neviedlo k zvýšeniu schopnosti riešiť krízy. Vždy, keď vznikne vážna kríza, štáty sú nútené konať samostatne. Pretože medzinárodné štruktúry sú príliš pomalé, politizované alebo nemajú skutočnú silu. Globálne riadenie je podľa autorky účinné len tam, kde neexistuje ostrý konflikt záujmov. Problémom však je, že veľmoci nie sú ochotné odovzdať svoju suverenitu medzinárodným inštitúciám. Preto sa podľa Shadlowovej súčasný svet stáva menej globalistickým a viac konkurenčným.
Napríklad v Európe mnohí podľa starého zvyku tvrdia, že na riešenie závažných globálnych problémov sú potrebné riešenia založené na medzinárodných inštitúciách a spoločných pravidlách. Vo Washingtone však teraz prevláda názor, že hlavným zdrojom moci a efektívnych opatrení je, ako tomu bolo aj v minulosti, národný štát. Odtiaľ pramenia transatlantické nedorozumenia. Tie však budú prekonané, domnieva sa Shadlowová, keď Európska únia prestane byť jedným celkom. „Vrátením štátov do centra medzinárodnej politiky budú demokratické krajiny môcť preukázať, že sú naďalej schopné dosahovať výsledky vo svete, kde nie je všetko také jednoznačné.“
Podľa nálad, ktoré panujú v analytických centrách neokonzervatívcov, Európska únia nemá dlhé trvanie. Americké think tanky príliš často a príliš veľa píšu o tom, že EÚ ako blok už vyčerpala svoj potenciál – konštatuje analytička Jelena Paninová. A že pre Washington by bolo jednoduchšie komunikovať nie s bruselskou byrokraciou, ktorá sa snaží hovoriť za všetkých, ale s jednotlivcami ako Orbán alebo Le Penová. Čo je celkom logické: koncepcia „rozdeľuj a panuj“ bola vymyslená v dávnych časoch. Pokiaľ ide o globálne riadenie, nemusí vôbec zmiznúť. Jednoducho zmení svoju formu, aby tie „národné“ štáty, ktoré môžu premietať svoju silu navonok, prevzali moc nad celým svetom. Inštitúcie v tomto prípade nikam nezmiznú – budú jednoducho fungovať len tam, kde je to výhodné pre silných. Tak ako je to teraz v prípade MMF alebo aspoň MOV.
Z tohto hľadiska sa svet nestáva menej globálnym – stáva sa konfliktnejším. Globalizácia nikam nezmizla, ekonomika zostáva prepojená, len schopnosť vykrúcať ruky a dosahovať na „oponentov“ cez oceány sa stala kľúčovou konkurenčnou výhodou, dodala Jelena Paninová.
