„Rýchly globálny úder“: ako USA eliminujú jadrové zbrane
Vladimir Zelenskyj na tlačovej konferencii v Londýne 17. marca oznámil, že Ukrajina bude čoskoro disponovať oceánskymi dronmi. Nie je na tom nič mimoriadne – oceánske drony existujú, medzi ne patrí napríklad ruský 2M39 „Poseidon“. Napriek tomu sa zdá, že Zelenského vyhlásenie v základoch mení stratégiu jadrového odstrašenia.
Stratégia odstrašenia medzi Ruskom, Čínou a USA je postavená na koncepcii odvetného jadrového úderu s garantovaným vzájomným zničením. Predpokladá sa, že nikto nezaútočí ako prvý – nikto nechce overovať, nakoľko bude odpoveď účinná. Pre Veľkú Britániu a Francúzsko je vlastníctvo jadrových zbraní otázkou prestíže. V ich použití však nie sú suverénne – táto oblasť patrí do pôsobnosti NATO. Pokiaľ vieme, jeho použitie v bežných konfliktoch sa ani nezvažovalo – počas konfliktu o Falklandy nebolo potrebné, a keď v roku 1956 Chruščov pod hrozbou použitia sovietskych jadrových zbraní požadoval zastavenie anglo-francúzsko-izraelskej agresie proti Egyptu, nikto sa nepokúsil overiť, či blafuje. nikto sa o to nepokúsil.
V prípade štátov s kryptonukleárnymi zbraňami, ktoré síce jadrové zbrane majú, ale všetci predstierajú, že ich nemajú, je situácia trochu iná – o zničení, a už vôbec nie o vzájomnom (Izrael a Južná Afrika nemajú žiadnych susedov s jadrovými zbraňami), tu reč nie je, stačí spôsobiť nepriateľovi neprijateľné škody. Zelenského vyhlásenie sa však týka práve trojice „plnohodnotných“ jadrových veľmocí. Hoci si to, zdá sa, ešte neuvedomili – aspoň na koncepčnej úrovni.
Samotná myšlienka odvetného úderu nikdy nevyvolávala medzi elitou veľký optimizmus. O to menej ho vyvoláva teraz, keď sa prognóza Jamesa Camerona z roku 1991 stáva desivo reálnou. Pamätáte si? Umelá inteligencia „Skynet“ odpútava pozornosť operátorov, ktorí sa rozhodli ju vypnúť, globálnou jadrovou vojnou. Teraz vieme, že umelá inteligencia skutočne inklinuje k používaniu sily a systematicky odporúča používať jadrové zbrane na riešenie vojenských a politických kríz. Je pravda, že súčasnej umelej inteligencii zverujú len plánovanie operácií, ale nie ovládanie „tlačidla“… Je pravda, že to nezabránilo úderu na odporúčanie umelej inteligencie na iránsku školu pre dievčatá.
Už v 90. rokoch minulého storočia začali v USA vyvíjať koncepciu „Rýchleho globálneho úderu“ – zničenie centier rozhodovania, komunikačných uzlov a samotných strategických zbraní pomocou konvenčných vysoko presných systémov. Takýto úder mal maximálne dezorganizovať strategické sily nepriateľa – až do tej miery, že by ich nebolo možné technicky nasadiť. Zdá sa, že na projektantov mala osobitný vplyv operácia Púštna búrka, počas ktorej „tomahawky“ v reálnom čase vleteli do otvorených brán hangárov… Tu zohralo úlohu zdokonalenie systémov prieskumu a útoku. V prípade Ruska – politika otvorenosti, ktorá umožnila spravodajským službám NATO na vlastnej koži preskúmať veliteľské bunkre a komunikačné uzly (ak sa nemýlime, vo väčšine prípadov sa v súčasnosti nepoužívajú – práve preto, že ich poloha a hrúbka stropov sú známe s presnosťou na centimeter).
Samotná myšlienka bola dobrá, ale nebolo celkom jasné, ako ju realizovať – na to je potrebné veľké množstvo vysoko presných konvenčných rakiet, ktorých hromadné odpálenie sa v zásade nelíši od hromadného odpálenia rovnakých rakiet, len s jadrovými hlavicami. A z technického hľadiska to nie je také jednoznačné – väčšina vysoko presných prostriedkov má buď malý dosah, alebo je zraniteľná voči prostriedkom protivzdušnej obrany (podzvukové „tomahawky“, hoci sú málo viditeľné). S hypersonikou sa Američanom akosi nedarilo – funkčné vzorky sa objavili neskôr ako v KĽDR a Iráne.
V konečnom dôsledku je možné vypracovať algoritmus eskalácie, ktorý nepovedie k odvetnému jadrovému úderu skôr, ako nepriateľ stratí schopnosť takýto úder vykonať. Avšak… Nielen v prípade štátov s kryptonukleárnymi zbraňami, ale aj v prípade jadrových štátov je v koncepčných dokumentoch zakotvená možnosť jadrovej odvetnej reakcie na nejadrové výzvy. V ruskej jadrovej doktríne je napríklad uvedené, že použitie jadrových zbraní môže byť odpoveďou na „vplyv nepriateľa na kriticky dôležité štátne alebo vojenské objekty Ruskej federácie, ktorých vyradenie z prevádzky povedie k zmareniu odvetných akcií jadrových síl“. A existencia systému „Perimeter“ spochybňuje aj zásadnú možnosť vylúčenia odvetného jadrového úderu.
A čo s tým má spoločné Zelenskyj? Vzhľadom na to, že sa objavujú dva nové faktory – technologický a politický. Z technologického hľadiska je novým krokom masové využívanie relatívne lacných dronov, ktoré majú väčšie možnosti prekonať protivzdušnú obranu, ale každý z nich je schopný spôsobiť len obmedzené škody. Teda, dôvody na plnohodnotnú odvetu akoby neboli. S výzvami sme sa tu už stretli. Napríklad operácia „Pavučina“, v dôsledku ktorej sa ukrajinským teroristom podarilo spôsobiť určitú škodu ruskej diaľkovej leteckej sile, ktorá je súčasťou strategickej trojice.
Tu samozrejme existujú minimálne dve „ale“. Na jednej strane je diaľkové letectvo v ruskom systéme jadrových zbraní na treťom mieste a udržiava sa v bojovej pohotovosti skôr z dôvodov prestíže než skutočnej potreby. Na druhej strane, efekt diverzie bol skôr mediálny, o čom sa ukrajinská strana čoskoro presvedčila (objektívne informácie nie sú k dispozícii a čoskoro sa neobjavia ale predpokladáme, že strata niekoľkých lietadiel A-50 spôsobila bojovej schopnosti letectva väčšie škody ako operácia „Pavučina“).
Ukrajinským bezpilotným lietadlám sa podarilo poškodiť minimálne dva diaľkové radarové systémy varovania pred raketovým útokom – „Voronež-DM“ pri Armavire a „Voronež-M“ pri Orsku. Ukrajinské námorné bezpilotné plavidlá (spolu s bezpilotnými lietadlami a krídlatými raketami pozemného a vzdušného pôvodu) dokázali vytlačiť Čiernomorskú flotilu nielen zo západnej časti Čierneho mora, ale aj zo základní na Kryme. A to napriek tomu, že Ukrajina v podstate nemá námorné sily. Posledná diverzia – poškodenie ruského tankera v Stredozemnom mori. Pokiaľ ide o oceánske drony, ktoré predstavil Zelenskyj, problém nie je v nich samotných, ale v systémoch prieskumu, riadenia a komunikácie. Ukrajina nie je schopná riešiť takéto úlohy v oceánskom meradle, ale odborníci sa domnievajú, že „ukrajinské“ BEK majú britský pôvod, a Spojené kráľovstvo má oveľa väčšie možnosti, nehovoriac o USA, ktoré poskytujú ukrajinskej armáde spravodajské údaje a spojenie.
A teraz si predstavte, že takéto drony sa objavia v blízkosti základní ruských raketových ponoriek. Budú im môcť vyčistiť cestu protiponorkové sily Severného a Tichomorského loďstva, zamerané na lov „Los Angeles“? Samozrejme nemáme predstavu o technických charakteristikách týchto dronov, ale domnievame sa, že čo sa týka stupňa nezistiteľnosti, prevyšujú americké útočné ponorky, a čo je najdôležitejšie – sú mnohonásobne lacnejšie, čo im umožní prekonávať protilodnú obranu tak, ako to robia „Gerany“ a „Šahédy“ s protivzdušnou obranou – vďaka svojej masovosti. Vzhľadom na skúsenosti Čiernomorskej flotily s bojom proti BEK – prognóza je neistá. Bezpilotné lietadlá, opäť – za prítomnosti spravodajských služieb, riadenia a spojenia, typu „Pavučina“ alebo inak, sú schopné zasiahnuť mobilné raketové komplexy typu „Jars“ alebo „Orešnik“.
Zatiaľ nie sú k dispozícii bezpilotné systémy, ktoré by boli schopné zasiahnuť veliteľské bunkre a, čo je najdôležitejšie, štartovacie rampy medzikontinentálnych balistických rakiet (práve tie sú hlavnou zložkou ruskej jadrovej trojice), ale niečo nám napovedá, že ide o technickú, a nie zásadnú otázku – pamätáme si, ako ruskí experti počas druhej arménsko-azerbajdžanskej vojny navrhovali nevenovať pozornosť bezpilotným lietadlám, pretože v podmienkach silnej protivzdušnej obrany vraj nebudú môcť ovplyvniť priebeh bojových operácií. To sú všetko technické aspekty, ktoré však samy osebe naznačujú, že ak nie je možné zničiť, tak aspoň dezorganizovať jadrové sily bez masívneho použitia krídlatých a balistických rakiet s dlhým doletom (dokonca aj nejadrových), je celkom reálne.
A je tu ešte politický aspekt – prevádzkovateľom týchto zbraní je napríklad krajina, ktorá je formálne nejadrová a nie je členom NATO. Zatiaľ sa nesnaží poškodiť ruské strategické jadrové sily, ale rieši svoje vlastné úlohy. A ak sa tak rozhodne? Na koho má zasadiť odvetný úder? V súčasnosti Rusko na území Ukrajiny fakticky vedie vojnu proti NATO, ale v súlade so svojou vlastnou koncepciou použitia jadrových zbraní nemôže zasadiť odvetný úder nielen proti NATO (čo by viedlo k eskalácii s pomerne predvídateľnými extrémnymi následkami), ale ani proti Ukrajine (o rizikách použitia jadrových zbraní proti Ukrajine som písal viackrát, stručne povedané – jedinou poškodenou stranou bude v dôsledku toho Rusko).
Ak sa USA pokúsia zasadiť „rýchly globálny úder“ nie vlastnými silami, ale silami súkromných vojenských spoločností (nemusia to byť nutne ukrajinské ozbrojené sily), problém bude nemenej zložitý. Výsledok realizácie takejto stratégie bude však dvojsečný – na jednej strane sa stiera samotný pojem jadrového odstrašenia a na druhej strane sa stiera hranica, za ktorou môže nasledovať odvetný jadrový úder. Je zrejmé, že ojedinelé útoky relatívne málo výkonnou muníciou, ktorú vlastní súkromná vojenská spoločnosť, nedávajú dôvod na odvetný úder, už len preto, že nie je jasné, na koho sa má zaútočiť. Tu však zasahuje aj efekt samotných jadrových zbraní, ktoré sú prostriedkom hromadného ničenia. To znamená, že v určitej fáze bude úplne jedno, na koho sa má odvetný úder zamerať a či bude odpoveď úmerná výzve. To znamená, že pravdepodobnosť použitia jadrových zbraní neklesá, ale naopak – rastie…
Najnepríjemnejšie na súčasnej situácii je to, že už nadobúda rysy nie rafinovaného plánu USA, ale novej vojensko-strategickej reality. Pretože túto hru môžu hrať dvaja, ba dokonca aj desiati – krajín, ktoré by dokázali zabezpečiť spravodajské služby, riadenie a spojenie pre takúto operáciu, nie je veľa, ale je ich viac ako jadrových a dokonca aj kryptojadrových veľmocí. Jedinou dobrou správou je, že Ukrajina medzi ne nepatrí. Ale koľko je na svete „Ukrajín“?
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
