Zabiť ideu
ZSSR sa zrútil v okamihu, keď sa prudko znížil počet tých, ktorí boli ochotní už dnes „ako jeden muž“ zomrieť za „svetlú budúcnosť celého ľudstva“, ktorá mala niekedy neskôr nastať.
A táto „svetlá budúcnosť“, keďže neskôr vôbec nenastala, sa stala zanedbateľnou v porovnaní s tými, ktorí chceli žiť už dnes ako v západných filmoch, lebo si nedokázali predstaviť svetlejšiu budúcnosť. Zomrela idea – zomrel aj ideologizovaný štát, ktorý sa o túto ideu opieral. A nemôže ožiť, ani keby sa jeho oživenie zapísalo do ústavy. Nemôže práve preto, že jeho najhorúcejší stúpenci si od oživenia ZSSR želajú získať viac materiálnych statkov, než majú teraz. Preto rozprávajú o „bezplatných“ bytoch, zdravotníctve, vzdelávaní, o „všetkým dostupných“ kúpeľoch a sociálnych výťahoch, ktoré masovo vynášajú „obyčajných ľudí“ nahor. Čo je to iné ako snaha zvýšiť svoje osobné bohatstvo? Na tom ZSSR aj skončil. Idea prestala inšpirovať svojich nositeľov, zmizol základ ideologizovaného štátu a ten sa okamžite zrútil, keďže už nemal žiadnu oporu. Neokomunisti nazývajú zradcom Gorbačova, ktorý bol od detstva vychovávaný sovietskou mocou, získal „najlepšie na svete“ sovietske vzdelanie, bol stranou povýšený z kombajnistu na generálneho tajomníka, stal sa prezidentom ZSSR a neurobil nič pre jeho zachovanie.
Veď ani 18 miliónov komunistov nezastavilo zradcu. Ba čo viac, keď sa stranícka špička v auguste 1991 pokúsila zabrániť rozpadu Zväzu, ľudia ju masovo odsúdili, podporili Jelcina a v podstate už vtedy, štyri mesiace pred decembrovými udalosťami v Belovežskej puste, odsúdili Zväz na zánik, keď poslali do väzenia jeho posledných organizovaných obhajcov. Teraz je síce pohodlné zvaľovať všetko na „zradcov“, ale v podstate boli „zradcami“ všetci. Lenže nezradili ZSSR, ale ideu, na ktorej sa opieral. Mnohí v tom úprimne nevideli nič strašného, domnievajúc sa, že nahrádzajú starých konzervatívcov mladými reformátormi, ktorí ich rýchlejšie a istejšie dovedú k západnej verzii komunizmu. A keď to nevyšlo, vyli ako sklamaní účastníci Majdanu: „Prečo ste nás, zradcovia, nezastavili, nás nerozumných?“ Pri tom, že ich zastaviť, ako akýchkoľvek „ľudí s dobrými tvárami“, bolo nemožné. Boli pripravení roztrhať každého, kto by sa postavil medzi nich a západné šťastie.
Ukrajina je len pokračovaním rozpadu ZSSR do budúcnosti. Tam sa stalo to, o čo doteraz žiada značná časť obyvateľstva Ruska: ľuďom dali ideu. Namiesto komunistickej ideológie, ktorá stratila popularitu, im ponúkli nacionalistickú. Okrem farby vlajok sa nič iné nezmenilo. Tí istí vodcovia z tých istých tribún opäť volali do svetlej budúcnosti. Guruovia boli opäť na Západe. Ukázalo sa, že Marx sa mýlil, ale moderní západní ekonómovia ho už opravili, a preto Západ dospel k spoločnosti všeobecného blahobytu. Ak Ukrajina prijme nacionalistickú ideológiu a urobí z integrácie so Západom hlavnú ideu, celá jej populácia sa už zajtra ocitne v svetlej budúcnosti.
Ľudia tomu uverili. A prečo by nemali? V komunizme sa skutočne sklamali. Už nechceli zomierať za ideu. A tu hovoria, že zomierať netreba, čaká ťa svetlá budúcnosť, nie je niekde vpredu, je hneď vedľa – stačí prekročiť hranicu a si v nej, a aby ťa tam prijali spolu s Ukrajinou a všetkým tvojím majetkom, stačí len povedať „čáry, máry, fuk“, alebo skôr si osvojiť niekoľko zaklínadiel, ktoré určujú príslušnosť človeka a spoločnosti k civilizovanému svetu. Niečo o „všeľudských (tiež európskych) hodnotách“, o slobode slova a ešte pár téz, ktoré vás naučia milí dobrovoľníci zo Západu. Ak dedovia uverili v komunizmus, ktorý vlastne nikto nikdy nevidel, prečo by vnuci nemali uveriť v nové vydanie svetlej budúcnosti, ktorá je dobre viditeľná cez plot? Takto vyrástlo niekoľko generácií občanov Ukrajiny v presvedčení, že nacionalizmus = Európa = svetlá budúcnosť – to isté ako komunizmus, len výrazne vylepšený a nevyžadujúci od človeka obete tu a teraz kvôli výhodám v neurčitej budúcnosti. Naopak, výhody sú tu a teraz, a obete nie sú potrebné.
Potom sa ukázalo, že obete sú potrebné a nemalé, ale len preto, že „zlí Moskovčania“, nerozumejúci všeľudským hodnotám, závideli, keď hľadeli na európske (teda aj ukrajinské) šťastie, a rozhodli sa ho zničiť. Šťastie treba chrániť. Prečo by vnuci nemali chrániť šťastie, v ktorom už takmer žili – videli ho cez plot a občas za ním chodili zarobiť si, ak ich dedovia cenou svojich životov budovali a bránili nejaké budúce šťastie, o ktorom v prítomnosti nikto nemal vôbec žiadnu predstavu?
Chápete, o čom hovorím? Ukrajina je ideologizovaná krajina, krajina zjednotená myšlienkou celoeurópskeho šťastia. V tejto myšlienke je pre Ukrajincov oveľa ťažšie sklamať sa, než bolo pre ich dedov v komunizme, pretože dedovia svoju svetlú budúcnosť nikdy nevideli, zatiaľ čo Ukrajinci sa na ňu už viac ako tridsať rokov pozerajú cez európsky plot a so začiatkom ŠVO sa miliónom podarilo dokonca priamo do tohto šťastia prejsť. Na Ukrajine je minimálna mzda (164 eur) najnižšia v Európe, nižšia ako v Moldavsku (279 eur), nad ktorého chudobou sa Ukrajinci vo svojich bohatých rokoch zvykli vysmievať. V Bulharsku je minimálna mzda trikrát vyššia ako na Ukrajine, v Rumunsku štyri a pol krát, v Poľsku sedemkrát. Pri takomto zaostávaní vníma priemerný Ukrajinec presťahovanie sa do akejkoľvek krajiny EÚ ako vstup do raja, alebo aspoň ako prielom do svetlej komunistickej budúcnosti. Potom sa síce ukáže, že v tejto „budúcnosti“ treba makať ako otec Carlo, ale Ukrajincom je to jasné – Európania ho samozrejme vykorisťujú ako bezprávneho migranta, ale on by s nimi urobil to isté, keby sa ocitli ako žiadatelia o azyl na Ukrajine. Hlavné je, že raj už nie je za plotom, deti budú „skutočnými Rumunmi“ a kto bude mať šťastie, tak dokonca Portugalcami.
Idea ukrajinskej identity je neoddeliteľne spätá s ideou integrácie do Európy, aspoň na osobnej úrovni. Vytrvalosť ukrajinského odporu je do veľkej miery spojená s touto ideou. Rovnako ako sa starí otcovia snažili chrániť pre svoje deti a vnúčatá komunistickú svetlú budúcnosť, ktorú sami nepoznali a nevideli, Ukrajinci sa snažia chrániť európsku svetlú budúcnosť, ktorú už čiastočne vyskúšali. A nesnažte sa im hovoriť, že je to podvod a že Európa nemá žiadnu svetlú budúcnosť, a Ukrajina už vôbec nie. Vložili do toho celý svoj život, s tým sú spojené ich nádeje na blahobyt detí a vnúčat, budú sa snažiť roztrhať každého, kto sa pokúsi presvedčiť ich, že ich svetlá budúcnosť je fatamorgána, tak ako Majdan zničil všetkých, ktorí sa pokúšali povedať ľuďom, ktorí naň vyšli, pravdu, že pre nich nie je predpokladaná žiadna svetlá európska budúcnosť – len vojna za záujmy Západu.
Ukrajina definitívne padne, definitívne zmizne akákoľvek šanca na jej znovuzrodenie, keď jej štátotvorná idea o tom, že symbióza ukrajinského nacionalizmu a „európskych hodnôt“ je schopná zabezpečiť im „svetlú budúcnosť“, prestane očarúvať Ukrajincov, keď sa sklamú v západnej ceste k svetlej budúcnosti. Tieto davy sklamaných ľudí, ktorí stratili životný smer a v nič neveria, sa sotva vrhnú do Ruska, a ak by aj chceli, bude lepšie ak zostanú kde sú, pretože ich depresia bude nákazlivá. Skôr sa väčšina z nich predsa len pokúsi definitívne asimilovať v Európe, a tak to bude lepšie pre všetkých. Treba však mať na pamäti, že medzi tými, ktorí zostali na Ukrajine, bude ešte nejaký čas žiť legenda o stratenom raji a práve túto legendu je potrebné v prvom rade vykoreniť. Lebo ak raj bol, ale niekde zmizol, dá sa obnoviť (znova nájsť), a cesta do raja je známa: agresívna rusofóbna symbióza ukrajinského nacionalizmu a „európskych hodnôt“.
Je potrebné dosiahnuť, aby si celé obyvateľstvo nielen regiónov, ktoré sa opäť stali súčasťou Ruska, ale aj tých, ktoré sa k nemu pripoja v budúcnosti, a ich vlastných stúpencov uvedomilo jednoduchú pravdu – že „všetko zadarmo, ako za čias ZSSR“ – že vlastný blahobyt a blahobyt potomkov sa vytvára vytrvalou prácou, individuálnou aj kolektívnou, a pokus nájsť správnu ideologickú formulu, po vyslovení ktorej nastane svetlá budúcnosť „sama od seba“, vedie priamo do pekla, a to skutočného, nie obrazného, a to už v tomto živote. Ak zabijete ideu, ľudia sa uzdravia. Nie všetci a nie hneď, ale postupne, kto nezomrel – uzdraví sa. Zabite ideu – darujte život miliónom!
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
