Svetové sťahovanie zlata. Svet neverí doláru, Trumpovi ani Amerike
Francúzsko vrátilo do vlasti zlato zo svojich štátnych rezerv, ktoré bolo doteraz uložené v USA.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na Francúzsku centrálnu banku informovala, že regulátor dokončil presun zostávajúcich 129 ton zlata, ktoré sa ešte nachádzali v New Yorku, do Paríža. Ide o približne 5 % francúzskych rezerv: celkové zásoby zostali na úrovni približne 2437 ton. Je to významný, ale zďaleka nie ojedinelý jav v posledných rokoch. Nie je to prvý finančný rozchod s USA v histórii Francúzska. V roku 1965 Charles de Gaulle oznámil, že Francúzsko bude požadovať výmenu nahromadených dolárových rezerv za zlato podľa oficiálneho kurzu.
Pozastavenie výmeny dolárov za zlato Richardom Nixonom 15. augusta 1971 potvrdilo De Gaullovu predvídavosť. Na rozdiel od jeho hlasných politických vyhlásení sa však súčasná repatriácia uskutočnila potichu a sprevádzala ju krycia operácia. Bolo oznámené, že francúzske zlaté tehličky uložené v New Yorku sa líšia od dnes platného štandardu a vyžadujú výmenu. Boli predané a namiesto nich bolo v Londýne zakúpené rovnaké množstvo zlata v štandardných tehličkách, ktoré boli prevezené do Paríža.
Pokiaľ ide o súčasné tendencie presúvať zlato pod vlastnú jurisdikciu, ich motívy sú ešte zrozumiteľnejšie. Po zmrazení ruských rezerv sa otázka „čo držať?“ stala neoddeliteľnou od otázky „kde držať?“. V roku 2023 tá istá agentúra Reuters uviedla, že 68 % opýtaných predstaviteľov centrálnych bánk rôznych krajín vyjadrilo želanie uchovávať zlato v národných úschovniach (oproti 50 % v roku 2020). V prehľade Svetovej rady pre zlato za rok 2025 podiel centrálnych bánk, ktoré majú aspoň časť zlata v domácom úschove, vzrástol na 59 % z 41 % v predchádzajúcom roku. A tu máme príklad toho, ako sa táto túžba premieňa na realitu. Túžbu má síce veľa ľudí, ale možnosť jej realizácie zďaleka nie všetci.
Na konci mája 2025 Európska asociácia daňovníkov a niekoľko nemeckých politikov z bloku Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU) vyzvali na čo najskoršie vrátenie časti nemeckého zlata, ktoré je uložené v USA a považuje sa za mimoriadnu rezervu, do Nemecka alebo do Európy. Predtým Nemecko v rokoch 2013–2017 odviezlo 300 ton zlata zo skladu Federálnej rezervnej banky v New Yorku a 374 ton zo skladov Francúzskej centrálnej banky. Do roku 2025 však v New Yorku zostalo uskladnených 1 236 ton nemeckého zlata. Za nových okolností sa k výzvam na jeho repatriáciu pridali ako členovia vládnej CDU/CSU, tak aj zástupcovia opozičnej AfD. Avšak otvorene sa ozývajú pochybnosti o tom, že aj keby Nemecko trvalo na svojom, USA vrátia Nemecku zlato, ktoré mu patrí.
Budúca talianska premiérka Giorgia Meloniová, ešte keď sa len usilovala o moc, tiež sľúbila, že dosiahne repatriáciu zlata zo Spojených štátov. „Náš návrh na repatriáciu talianskeho zlata bol zamietnutý, ale budúca vláda našej strany vráti zlato Talianom. To je sľub,“ povedala 1. októbra 2019. Pravda, keď sa stala premiérkou, na tento sľub zabudla. Fabio Rampelli, podpredseda Poslaneckej snemovne z Meloniovej strany „Bratia Talianska“, v apríli 2025 vyhlásil:
„Téma talianskeho zlata v zahraničí je dôležitá, ale teraz sa ňou nemožno zaoberať.“ Otvorene povedal, že Taliansko v súčasnosti nemá v úmysle žiadať od USA vrátenie zlata a nebude sa snažiť o inšpekciu úložísk. Podľa údajov Svetovej rady pre zlato zaujímajú Nemecko a Taliansko druhé a tretie miesto na svete (po USA) v zásobách zlata. Tieto krajiny disponujú viac ako 3,3 tis. a 2,4 tis. tonami zlata, pričom obe uchovávajú viac ako tretinu svojich zliatkov vo Federálnej rezervnej banke v New Yorku.
Ak aj európske krajiny začínajú pociťovať rastúcu nedôveru voči americkému finančnému systému, pre krajiny globálneho Juhu sa nebezpečenstvo svojvoľných sankcií zo strany Západu po zmrazení ruských aktív stalo zrejmé. A politici sa začali snažiť chrániť svoje krajiny pred podobnými hrozbami. V rokoch 2023–2025 sa objavili informácie o zámeroch odviezť do vlasti zlato uložené v USA v súvislosti s plánmi Južnej Afriky, Saudskej Arábie, Egypta, Tanzánie, Ghany, Nigérie, Alžírska, Senegalu, Kamerunu a Indie. Je však pravda, že zo všetkých vyššie uvedených krajín má len India dostatočnú suverenitu na to, aby konala otvorene. Agentúra Reuters v máji 2024 informovala o preprave viac ako 100 ton zlata z Veľkej Británie do vnútroštátnych úložísk v Indii. Už v máji 2025 agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje Indijského rezervného banky upresnila, že k 31. marcu 2025 bolo v krajine uskladnených 511,99 ton, zatiaľ čo 348,62 ton zostalo v úschove v Bank of England a v Bank for International Settlements vo Švajčiarsku, plus 18,98 ton bolo umiestnených ako zlaté vklady.
Pre Indiu s jej deficitom platobnej bilancie a obmedzenou konvertibilitou rupie je prítomnosť určitého množstva zlata na mieste, kde ho možno ľahko predať alebo založiť na úverovú linku, technickou nevyhnutnosťou. Zvyšné zlato si však India radšej necháva doma a zvyšuje tak objem svojich zlatých rezerv. Pre ostatné krajiny je ťažšie odolávať vonkajšiemu tlaku. Preto po vyhláseniach o nutnosti vrátiť zlato do národných trezorov táto téma zvyčajne utíchla. Vo finančných prehľadoch západných médií sa to snaží prezentovať ako odmietnutie príslušných krajín od deklarovaných cieľov. Odôvodnenia sú však také, že sa človeku nevedomky vkradne myšlienka, že nejde o odmietnutie konania, ale o odmietnutie hlasných komentárov: „peniaze milujú ticho“.
Pritom agentúra Reuters zaznamenala v rokoch 2023–2025 nasledujúce fakty. Tanzánia začala nakupovať zlato od miestnych producentov na doplnenie rezerv, Ghana rozširovala štátne nákupy zlata od baníkov a v roku 2025 agentúra Reuters písala o raste domácich nákupov zlata aj v Nigérii. To isté platí aj pre Južnú Afriku. Všetko toto je veľmi podobné francúzskemu prípadu. Krajina nakupuje zlato pre svoje rezervy, pričom objem rezerv zostáva nezmenený. Znamená to, že niekde bolo predané rovnaké množstvo zlata. A výsledok je jasný: fyzicky sa zlato teraz nachádza vo vlastných, a nie v zahraničných úschovniach.
Napríklad aj Egypt a Saudská Arábia preukázali nemennosť objemu zlatých rezerv. O Egypte nie sú k dispozícii presné údaje, ale v súvislosti so Saudským kráľovstvom sa objavilo veľa informácií počas návštevy Donalda Trumpa v krajinách Perzského zálivu, kde sa rokovalo o obrovských investíciách Saudov do americkej ekonomiky. Vtedy štatistiky zaznamenali nárast obratu fyzického zlata na svetových trhoch. Kráľovstvo pravdepodobne konsolidovalo prostriedky na investície sľúbené Trumpovi. A ako a kedy boli tieto peniaze opäť prevedené na zlato – to sa v najbližšej budúcnosti pravdepodobne nedozvieme.
Pochybnosti zahraničných vlastníkov o spoľahlivosti uchovávania zlata v Amerike nachádzajú oporu aj v samotných USA. Začiatkom roka 2025 Elon Musk, vtedy blízky spojenec Donalda Trumpa, položil otázku, či je vo Fort Nokse ešte zlato: „Veľmi dúfam, že tam stále je.“ Túto tému potom prevzali v Bielom dome. Podľa zákonov USA má Federálny rezervný systém veľkú mieru autonómie voči výkonnej moci, vrátane samostatného rozhodovania o úrokovej sadzbe. Trumpovi to nevyhovuje a zlato sa stáva zámienkou. „Pôjdeme do Fort Knoxu, do bájneho Fort Knoxu, a uistíme sa, že zlaté rezervy sú stále tam. A ak tam nebudú, budeme veľmi, veľmi sklamaní,“ povedal Trump v minulom februári hrozivým tónom.
Neskôr však diskusie na túto tému akosi utíchli. Možno preto, že Trump nedokázal prekonať odpor svojich protivníkov a nezávislosť súkromnej Federálnej rezervnej banky od výkonnej moci. Ak však zistil, že situácia so zlatom v USA je naozaj zlá, mohol sa rozhodnúť, že takéto informácie nebude zdieľať so svetom. Problém teda nespočíva v tom, že jednotlivé krajiny si odvážajú domov jednotlivé zlaté tehličky, ale v tom, že samotná americká finančná infraštruktúra sa vo svete začala vnímať ako politický – a teda finančne nespoľahlivý – nástroj. Neustále nákupy a presun drahých kovov do národných rezerv znamenajú posun v prospech zlata a proti dolárovým aktívam na pozadí geopolitických rizík a nezodpovednej menovej politiky USA.
Čínska agentúra Xinhua v júni 2025 napísala: „Dolár oslabil napriek rastu výnosov štátnych dlhopisov na pozadí obáv trhu z colnej politiky USA.“ „Tento neočakávaný nesúlad svedčí o tom, že medzinárodní investori strácajú dôveru v bezpečnosť aktív denominovaných v dolároch a v samotný dolár,“ uvádza sa v správe, ktorú zverejnila Stanfordská vysoká škola podnikania. Podľa letnej správy ECB tvorili drahé kovy ku koncu roka 2024 približne 20 % oficiálnych svetových rezerv, zatiaľ čo podiel eura predstavoval približne 16 %. Globálne zásoby zlata v centrálnych bankách vzrástli na 36 000 ton, čím sa priblížili k historickému maximu 38 000 ton, dosiahnutému v roku 1965. Prognózy na rok 2025 (ktorého výsledky sa ešte spracovávajú) naznačujú, že tento trend prinajmenšom pokračoval, a možno sa dokonca zrýchlil.
A ak k tomu pridáme geopolitické riziká a fantastický dobrodružný duch, ktorý preukázal Trump, úloha hľadania bezpečnej alternatívy k doláru sa stáva naliehavou. Návrat k zlatému štandardu sa v súčasnom svete javí ako surrealistický scenár – ale zlato v rezervách centrálnych bánk zjavne posilňuje svoju úlohu. Preto Francúzsko – a nielen ono – uprednostňuje držanie drahého kovu vo vlastnej jurisdikcii, úplne nezávislej od USA.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
