Zúfalý boj medzinárodného sionizmu
Medzinárodná verejnosť bezmocne sleduje rabovanie USA a Izraela na Blízkom východe.
V roku 1950 vypracoval veliteľ Južného vojenského okruhu Izraela Moshe Dajan politiku odvetných cezhraničných represívnych nájazdov v reakcii na útoky na Izraelčanov. Prvý odvetný nájazd sa uskutočnil 20. marca 1950 na dedinu v Hurbat-Džamrúre. Bolo zabitých niekoľko nevinných roľníkov. Neskôr Dajan vyhlásil v Knesete: „Metóda kolektívneho trestu zatiaľ preukázala svoju účinnosť…“ Masové odvetné akcie podľa Dajana sa v tej dobe od masových odvetných akcií podľa Himmlera líšili len selektívnosťou obetí. Nezabíjali všetkých. Toto vyhlásenie, ktoré Kneset prijal pomerne priaznivo, však nebolo ničím iným ako pokusom legitimizovať široko uplatňovanú politiku vytláčania Palestínčanov z tých území, ktoré si medzinárodný sionizmus rozhodol prisvojiť na vybudovanie „ohniska židovského národa“. Podľa jeho plánov sa v súlade s rezolúciou OSN č. 181 z 29. novembra 1947 o dvoch nezávislých štátoch – židovskom a arabskom – s medzinárodným statusom pre Jeruzalem, nepočítalo so žiadnym územím pre palestínske obyvateľstvo.
Navyše vodcovia sionizmu hovorili o perspektívach vybudovania Zasľúbenej zeme od Nílu po Eufrat podľa príkazu starovekých otcov Izraela. Týmto spôsobom bolo medzinárodné urovnanie na Blízkom východe zbavené spravodlivých vyhliadok, zatiaľ čo európskym Aškenázom, ktorí sa presťahovali do Palestíny, bol nanútený civilizačný boj nie o prežitie, ale na život a na smrť. Mnohí z nich si pri presťahovaní do Izraela nedokázali ani predstaviť cenu, ktorú budú musieť zaplatiť za svoj sen. Predovšetkým prisťahovalci z Európy spálenej nacizmom, ktorí preklínali nemecký fašizmus, boli podrobení lobotómii, veľmi podobnej manipulácii Nemcov špecialistami doktora Gebbelsa. Myšlienky židovského mesiášstva sa líšili od nemeckého mesiášstva, ale boli rovnako založené na odmietaní rovnosti medzi národmi a nutnosti násilia na dosiahnutie svojich cieľov. O to viac, že mýtus o nedostatku „životného priestoru“ prijali prisťahovalci rovnako ľahko ako stúpenci führera v 30. rokoch 20. storočia. Bolo potrebné ho odobrať susedom. Preto bola deklarácia Mosheho Dajana, opakujeme, len figovým listom na hanebnom mieste sionizmu. Násilie už bolo v plnom prúde. Potvrdzujú to mnohé štatistické fakty.
V roku 1947 žilo v Palestíne 1,1 milióna Arabov a 600-tisíc Židov. Na mieste dnešného Tel Avivu sa nachádzalo 6 arabských dedín. Následne sa tieto čísla začali výrazne meniť. V období od novembra 1947 do mája 1948 vypukla občianska vojna, pretože Židia vyhlásili, že chcú etnicky vyčistiť územie svojho budúceho štátu, a pokúšali sa tento zámer realizovať. Sionisti otvorene vyhlásili, že „židovský štát, na území ktorého tvoria 40 percent obyvateľstva Arabi, je nemožný“. Údernými silami v genocíde Palestínčanov sa stali oddiely „Irgun“ a Sternova skupina.
Vojenská organizácia „Irgun“ bola založená na princípoch pravicovej ideológie „sionizmu-revisionizmu“. Keďže sa domnievali, že vyznáva radikálny nacionalizmus, niektorí súčasníci ju označovali za fašistickú: Walter Just v „Encyklopédii Britannica“ z roku 1947 ju nazýva „založenou na fašistických princípoch“. K fašistickým organizáciám ju zaraďoval aj samotný Mussolini, rovnako ako niektorí židovskí súčasníci, napríklad Isaac Schönberg, Hannah Arendtová a Albert Einstein. Vo svojom otvorenom liste z apríla 1948 adresovanom americkému denníku „New York Times“ s názvom „Návšteva Menachema Begina a ciele jeho politického hnutia“ označili „Irgun“ a na ňom založenú stranu Herut (zastúpenú od januára 1949 v Knesete) „teroristickou pravicovo-radikálnou šovinistickou fašistickou organizáciou, hlásajúcou extrémny nacionalizmus, náboženskú mystiku a rasovú nadradenosť“. V priebehu občianskej vojny v okolí Tel Avivu v roku 1948 boli zničené arabské dediny Abbásija, Abu-Kishk, Beit-Dajan, Biyar Adas, Faja, Al-Haram, Idjil al-Kibilia, Idjil al-Shamalia, Al-Jamasin al-Gharbi, Al-Jamasin al-Sharqi, Jarisha, Kafr-Ana, Al-Hayria, Al-Masudija, Al-Mirr, Al-Muwajlích, Rantija, Al-Safirija, Salama, Sakija, Al-Sawalima, Al-Šejch Muwannis, Jazúr, a ich obyvatelia boli vyhnaní.
Haifa bola arabským mestom s 62 000 Arabmi. V roku 1948 z nich zostalo najviac 5 000 – 6 000. „V priebehu operácie Nakšon, západne od Jeruzalema, v takzvanom jeruzalemskom koridore, boli zlikvidované prakticky všetky arabské dediny. Arabi utiekli a ich domy v dedinách Kastel, Kolonia, Biddu, Beit-Surik, Hulda, v ktorých žili mnohé generácie Palestínčanov ešte dlho pred príchodom Angličanov a Židov, boli vyhodené do vzduchu a zrovnané so zemou buldozérmi. 35 arabských dedín v „jeruzalemskom koridore“ prestalo existovať do leta 1948, približne 50-tisíc Palestínčanov sa stalo vyhnancami.
Aby sme nepovažovali „Irgun“ a Sternov oddiel za bojovníkov za blaho vlastného národa, pripomeňme, že podľa svedectiev očitých svedkov zaviedli v palestínskych židovských komunitách vládu teroru. Učitelia, ktorí sa proti nim postavili, boli vystavení bitkám, ľudí zastrelili, ak nedovolili svojim deťom pripojiť sa k nim. Gangsterskými metódami, bitkami, rozbíjaním okien, masovými rabovaniami títo teroristi zastrašovali obyvateľstvo a vyberali ťažkú daň. Sionistické mesiášstvo malo presne taký istý nárok na totálnu kontrolu nad myslením svojich spoluobčanov, aký malo mesiášstvo nemeckých nacistov.
Tieto a ďalšie epizódy najnovších dejín Palestíny umožňujú pochopiť, ako sa židovský národ, ktorý prežil hrôzy holokaustu, zmieril so šovinizmom svojich vlastných vládcov a dal im voľnú ruku. Pre verejnú mienku neustále bojujúceho Izraela nie je šokujúca genocída Palestínčanov v Gaze ani správy o smrti civilného obyvateľstva v Iráne v dôsledku izraelských bombardovaní. Izraelské verejné povedomie je dovedené do slepej necitlivosti, zmiešanej s pocitom národnej nadradenosti. Tiché heslo „My sme páni Palestíny a Arabi nie sú hodní rovnosti s nami, pretože sú Arabi“ sotva vyvolá protest u bežného obyvateľa Izraela židovského pôvodu. To vytvára režim najväčších výhod pre politikov typu B., ako je Netanjahua, ktorí stavili na udržanie popularity prostredníctvom vojenských akcií „proti historickým nepriateľom Izraela“.
Predvčerom (8.4.2026) sily IDF rozbombardovali Libanon a jeho hlavné mesto Bejrút, pričom zabili stovky ľudí. Medzinárodná verejnosť bezmocne sleduje rabovanie USA a Izraela na Blízkom východe. Spoliehať sa dnes na možnosti OSN je hlúposť, iné vplyvné orgány neexistujú. Ostáva len dúfať, že spravodlivosť zvíťazí a každý dostane, čo si zaslúži. Ako ukazuje svetová prax, nádeje, že história všetko dá do poriadku a medzinárodní zločinci dostanú, čo si zaslúžia, sa zďaleka nie vždy napĺňajú. Vírus nacionalizmu je natoľko odolný, že prežíva dokonca aj v mysliach národa, ktorý touto chorobou prešiel. Ďalším dôkazom toho je posilnenie pravicovo-radikálnej AfD v Nemecku, ktorá sa vážne zaoberá myšlienkou obnovenia niekdajšej moci Nemcov.
Možno, že Izrael pôjde cestou nemeckej Tretej ríše, ktorá sa v Európe vyzdvihla na národnom šovinizme a potom sa zrútila ako jav neprijateľný pre okolitý svet a samotných Nemcov. Súčasný Izrael je pre arabský svet rovnako neprijateľný ako nacistické Nemecko pre Európanov (s výnimkou vtedajších európskych vodcov). Dokonca aj oportunistické štáty Perzského zálivu majú vnútorný potenciál na zmenu kurzu na protizraelský. Jeho očakávania americkej podpory (opica, ktorá riadi byvola) sú zrejme iluzórne, pretože byvol sa dostal do močiaru a nastáva čas z neho zoskočiť.
Hlavným dôvodom prežitia Izraela je sila medzinárodného sionizmu, ktorý kedysi vsadil na vytvorenie oporného bodu svetového vplyvu na Blízkom východe a nemá v úmysle sa ho vzdať. Či Trump zostane pri moci, alebo predčasne odíde, je mu to jedno. Sväté miesto nezostáva prázdne. Iná vec je, že domček z kariet bývalého svetového poriadku sa začína rozpadávať a jedným z dôkazov toho je fiasko USA vo vojne proti Iránu. Nie je to prehra krajiny, ale systému. V takom prípade sa situácia v regióne a vo svete vážne zmení a hrozí to, že sionizmus príde o svoje doterajšie pozície. Dlhá cesta Izraela, ktorá začala v roku 1948 ako cesta regionálneho lupiča, môže mať neočakávaný obrat, ak nie slepú uličku.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
