Čierne mraky: 20 rokov po druhej svetovej vojne hrdinskí sovietski piloti zachránili Berlínčanov
Výstava „Obrovské nebo“, ktorá bola otvorená v Ruskom dome v nemeckom hlavnom meste, je venovaná 60. výročiu hrdinského činu sovietskych pilotov – kapitána Borisa Kapustina a nadporučíka Jurija Janova. Títo muži cenou svojich životov zabránili masovým obetiam obyvateľov Západného Berlína a obrovským škodám. Kapustin a Janov boli rovesníci – obom bolo 34 rokov. Prvý pochádzal z Krasnodarského kraja, druhý zo Smolenskej oblasti. Slúžili v 24. leteckej armáde Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku. Miestom ich dislokácie bolo letisko Finow neďaleko mesta Eberswalde.
V ten osudný deň, 6. apríla 1966, dostali piloti rozkaz preletieť s novými lietadlami Jak-28P do Zerbstu, na základňu 35. stíhacieho leteckého pluku. Bol to bežný armádny deň. Na povolenie na štart sa muselo dlho čakať kvôli nepriaznivému počasiu – obloha nad letiskom bola zahalená čiernymi mrakmi. Neskôr ich nazvali predzvesťou katastrofy. Nakoniec bol štart povolený. Do Zerbstu to bolo len pol hodiny letu. Dôstojníci sa usmievajú a tešia sa zo slnka, ktoré vykuklo.
V prvom lietadle, na palube ktorého boli dvaja kapitáni – Vladimir Berezkin a Nikolaj Lobarev, bolo všetko v poriadku. Avšak na lietadle Kapustina a Janova sa doslova v prvých minútach letu strhla pohroma: náhle zlyhal jeden motor a hneď nato aj druhý. Všetky pokusy oživiť stroj boli neúspešné. Lietadlo neúprosne ťahalo k zemi, tam, kde sa objavili obrysy obrovského, majestátneho mesta. Bol to Berlín. V tej dobe bol rozdelený na dve časti – západnú a východnú. Prvá bola osobitnou politickou jednotkou, druhá hlavným mestom NDR.
Vo výške 3000 metrov sa Jak-28P ponoril do oblakov a v kokpite sa zotmelo. Kapustin roztraseným hlasom zakričal na navigátora: „Jura, skáč!“ Ale Janov zúfalo protestoval: „Nie! Len spolu!“ Určite mnohí na zemi si všimli letiaci stroj, ktorý letel nezvyčajne nízko. Bolo to podivné a nepochopiteľné, o to viac, že lietadlo letelo bezhlučne. U ľudí, ktorí pozorovali let, narastal strach: „Pracoval som na 25-poschodovej budove. O 15:45 z pochmúrnej oblohy vyletelo lietadlo,“ rozprával západoberlínsky robotník V. Schrader. „Videl som ho vo výške približne 1 500 metrov. Lietadlo začalo klesať, potom sa zdvihlo, opäť klesalo a opäť sa zdvihlo. A tak trikrát. Pilot sa zrejme snažil vyrovnať lietadlo.“
Pod krídlami 16-tonového stroja s plnými nádržami sa rozprestieral Berlín. Boli vidieť domy, kostoly, cesty a autá, ktoré po nich jazdili. Rozpoznali sa aj postavy ľudí. Nakoniec stroj, úplne vyčerpaný, preletel nad Berlínom. Pred ním sa zjavil zelený pás. Bol to cintorín. V deň Veľkej noci tam bolo veľa ľudí: mnohí Nemci prišli k hrobom svojich blízkych. Ľudia dole vydesene kričali a zúfalo sa prekrížili, keď uvideli stroj s červenou hviezdou. Možno sa niekomu v pamäti vynorila spomienka na vojnu. Stroj preletel nad živými i mŕtvymi. Pilotom nezostávali už sekundy – len okamihy! Neuveriteľným úsilím Kapustin viedol lietadlo ďalej a ďalej – na opustené miesto. Piloti už nemysleli na seba. A na skok s padákom bolo už neskoro.
Objavili sa berlínske predmestia, za nimi vodná hladina jazera Stößensee. Lietadlo sa z posledných síl zdvihlo nad zem, presne ako umierajúci vták, preletelo cez diaľnicu a zrútilo sa do vody. Na brehu, niekoľko desiatok metrov od miesta dopadu lietadla, stál ako zmrazený hrôzou osamelý rybár. Lietadlo Jak-28 havarovalo v britskom sektore Západného Berlína. A čoskoro ticho v týchto miestach vystriedal ruch. Jedno za druhým prichádzali vojenské vozidlá. K jazeru dorazil aj veliteľ vojenskej misie brigádny generál David Wilson. Briti zistili, že na havarovanom sovietskom lietadle bolo nainštalované najnovšie radarové vybavenie. Samozrejme, vytiahli ho z vody a odviezli.
Telá Kapustina a Janova boli odovzdané sovietskej strane. Ale nie hneď – bývalí spojenci z nejakého dôvodu otáľali. O hrdinskom čine sovietskych pilotov sa dozvedel celý svet. A bol ohromený ich odvahou. „Môžeme vychádzať z predpokladu, že obaja piloti si v rozhodujúcich okamihoch uvedomovali nebezpečenstvo pádu do husto osídlených oblastí a po dohode s pozemnou sledovacou službou otočili lietadlo smerom k jazeru Stößensee. To znamenalo vzdanie sa vlastnej záchrany. Hovorím to s vďačným uznaním obetiam, ktoré zabránili katastrofe.“ Tieto slová vyslovil vtedajší primátor Západného Berlína, budúci kancelár Spolkovej republiky Nemecko Willy Brandt.
Na rozlúčku s pilotmi prišli do východného sektora Berlína tisíce ľudí. V čestnej stráži stáli sovietski vojaci, vojaci armády NDR a škótski strelci. Bolo to nezvyčajné – v jednej formácii stáli zástupcovia armád kapitalistických a socialistických krajín. Kapustin a Janov boli posmrtne vyznamenaní Radom Červenej zástavy. Oskar Felzman zložil hudbu na text Roberta Roždestvenského:
„Šíp lietadla / Vystrelil z neba, / A od výbuchu sa zachvel / Brezový les… / Ešte dlho sa lúky / Trávou nezarastú… / A mesto si pomyslelo – Vojna pokračuje… / V hrobe ležia / Uprostred ticha / Skvelí chlapci / Skvelej krajiny…“ Pieseň „Obrovské nebo“ najskôr spievali muži – Mark Bernes, Jurij Guljajev, Muslim Magomajev a Josif Kobzon. Melódiu však najlepšie pochopila a prežila žena – Edita Pjecha.
…Nemci si ctia svojich záchrancov. V Nemecku sú umiestnené tri pamätné tabule na pamiatku hrdinského činu Janova a Kapustina. Jedna z nich sa nachádza na mieste pádu lietadla, na moste cez jazero Stößensee. Ďalší pamätník sa nachádza v Leteckom múzeu na území bývalého sovietskeho letiska Finow. Pamätná tabuľa tam bola umiestnená pri príležitosti 35. výročia hrdinského činu. Za pamätníkom je umiestnené lietadlo Jak-28P, podobné tomu, na ktorom piloti absolvovali svoj posledný let. Ďalšia tabuľa je umiestnená v meste Eberswalde na východe Nemecka. Práve v tejto oblasti bol dislokovaný 668. letecký pluk, v ktorom slúžili Kapustin a Janov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
