Americká „ťažká artiléria“ v Maďarsku „vystrelila“ na vlastných
Porážka Orbána je aj porážkou tímu Donalda Trumpa.
K zázraku nedošlo. Predpovede o presvedčivom víťazstve opozičnej strany „Tisza“ na čele s Péterom Magyarom v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. apríla v Maďarsku, sa potvrdili. Sčítavanie hlasov ešte prebieha, ale otázkou zostáva len to, či víťazi získajú ústavné dve tretiny zo 199 kresiel v národnom zhromaždení, alebo sa uspokoja s jednoduchou absolútnou väčšinou. Líder vládnej strany „Fidesz“ a súčasný premiér Viktor Orbán už svoju porážku uznal.
Okrem dlhoročného maďarského lídra sú výsledkami volieb určite veľmi sklamaní aj vo Washingtone, kde bol Orbán považovaný za najspoľahlivejší pilier amerického vplyvu v Európe. V Bielom dome v posledných rokoch snáď nikoho na svete v rámci národných volieb nepodporovali tak, ako práve jeho. Táto podpora niekedy nadobúdala tie najgrotesknejšie formy, napríklad keď viceprezident USA Vance, ktorý prišiel do Budapešti lobovať za Orbána pár dní pred voľbami, na jednom z mítingov zapol hlasný odposluch na telefóne, z ktorého pateticky hlásil „sám“ o tom, aký je Orbán výnimočný činiteľ a ako ho Maďarsko potrebuje. Niekde v americkom vidieku by to možno vyvolalo búrlivé nadšenie, ale mnohých dosť ironicky naladených Maďarov takýto „hlas z neba“ skôr znechutil.
To, čo sa predtým javilo ako Orbánov hlavný tromf (v angličtine „trump“) v hlasovaní – bezvýhradná podpora Spojených štátov – sa za pár mesiacov obrátilo proti nemu. Posledné kroky a výroky ich prezidenta na svetovej scéne vyvolávajú otvorený šok dokonca aj v tých krajinách, kde sa ešte nedávno tešil značnej popularite. Keď sa Orbán ocitol v jednom voze s Washingtonom, ktorý rýchlo stráca svoje pozície a autoritu a podniká na ich zachovanie mimoriadne nerozumné kroky, zdieľal s ním aj spoločný osud. Avšak, podľa všetkého, ten druhý nemá v úmysle prijímať žiadne násilné opatrenia na udržanie moci, čo je už samo o sebe dobré.
Najviac postihnutým výsledkom maďarských volieb sa javí viceprezident Vance, ktorý dvakrát po sebe hlasno „zlyhal“ – najprv pri rokovaniach s Iránom v Islamabade a teraz aj v Maďarsku, kde mu „z neba“ bola pridelená hlavná úloha pri podpore svojho kandidáta. Dá sa dokonca hovoriť o jeho „trojitom neúspechu“ ako o dôsledku nutnosti nasledovať „šéfa“. Vance, ktorý je katolík, bol v Bielom dome zodpovedný za budovanie vzťahov USA s Vatikánom, ktoré sú vážne narušené v dôsledku vzájomného ostrého sporu medzi pápežom Levom XIV. a Donaldom Trumpom. Mimochodom, táto nezhoda určitým spôsobom ovplyvnila aj výsledok volieb v Maďarsku. Predpokladalo sa napríklad, že oporou Orbána je konzervatívne naladené vidiecke zázemie krajiny, kde sú ešte silné katolícke tradície. Ale ak je pápež proti Trumpovi, vyplýva z toho, že ani jeho chránenec Orbán si už nezaslúži dôveru. Takto ho teda ani vidiek nezachránil.
Svoju úlohu zohralo aj masové šírenie rôznych absurdných fám v maďarskej spoločnosti o údajnom aktívnom zasahovaní Ruska do maďarských volieb na strane Orbána. Hovorilo sa napríklad o podozrivo častých telefonátoch jeho ministra zahraničných vecí Szijjártóa s ruským kolegom S. Lavrovom. A čím iným by sa mali ministri zahraničných vecí zaoberať, ak nie komunikáciou medzi sebou, čo je na tom odsúdeniahodné? Bývalý šéf poľskej spravodajskej služby Andrzej Derlatka, bez zbytočných rečí, jednoducho vyhlásil pre maďarskú tlač, že Orbán a Szijjártó sú „ruskí agenti“. Hoci nie sú ničím podložené, tieto obvinenia, žiaľ, stále ovplyvňujú určitú časť obyvateľstva európskych krajín.
Treba tiež poznamenať, že politický boj v Maďarsku neprebiehal podľa obvyklého rozdelenia medzi liberálmi a konzervatívcami, pričom prví v krajine, podobne ako ľavicové sily, nemajú vôbec žiadnu popularitu. Boj sa odohrával v rámci dominantného konzervatívneho prúdu. Kým Orbán so svojou stranou „Fidesz“ sú výraznými „euroskeptikmi“ s proamerickým zameraním, Magyara so stranou „Tisza“ možno zaradiť medzi „suverenistov“. Tí sú naklonení užšej spolupráci s Bruselom, ale nemajú v úmysle „podriadiť sa“ všetkým jeho pokynom. Mimochodom, tam, kde má EÚ na výber, politikov podobných Magyarovi príliš nepodporuje, zatiaľ čo v Maďarsku koná podľa princípu menšieho zla. V Rumunsku napríklad EÚ v záujme liberála Dana hrubo zablokovala „suverenistu“ Georga Simeona. Inými slovami, toto hnutie sa tiež považuje za vlastenecké, ale umiernené.
Magyar, konkrétne, aktívne hrá na strunu oddanosti národným tradíciám, pričom v skutočnosti pochádza z maďarských elít. V jeho rode boli maďarskí prezidenti (Ferenc Madl), predsedovia Najvyššieho súdu krajiny (Pál Eross) a ďalší vysokopostavení činitelia. Na Magyarovu česť treba povedať, že on osobne nikdy nešpekuluje na tému Orbánovho pôvodu – rómskeho (po otcovi) a židovského (po matke), ale nižšie úrovne strany „Tisza“, ako je dobre známe, sa neštítia zdôrazňovať rozdiel v pôvode týchto dvoch osobností a tým tiež zbierať niektoré hlasy.
Hlavným tromfom Magyara je, okrem jeho mladistvého vzhľadu (45 rokov), energie a charizmy, bezpochyby téma boja proti korupcii. Svojho súpera a jeho okolie neobviňuje z pôvodu, ale z toho, že si v uplynulých rokoch nahromadili značný kapitál a stali sa miestnymi oligarchami. Tvrdí, že on sám, ktorý kedysi bol členom strany „Fidesz“ a bol „obľúbený“ Orbánom, a potom odišiel do strany „Tisza“, veľmi dobre vie, ako tento mechanizmus fungoval. V skutočnosti, Magyar nie je ani zďaleka chudobný a voči nemu samotnému bolo vyslovených nemalé množstvo morálno-etických výhrad, okrem iného aj kvôli zamotaným rodinným vzťahom. Možnosti moci v oblasti hromadenia bohatstva však boli nepochybne väčšie ako jeho, takže na tomto poli sa nachádza vo výhodnejšej pozícii. S najväčšou pravdepodobnosťou čakajú Maďarsko po jeho nástupe k moci ešte veľké procesy týkajúce sa zneužívania moci na najvyšších miestach, veď Magyar je podľa vzdelania právnik s medzinárodnými skúsenosťami.
Ďalšou témou, ktorá mu priniesla popularitu a ktorú Magyar intenzívne presadzoval, je odblokovanie dotácií z Európskej únie pre Maďarsko v hodnote miliárd eur, ktoré Brusel zmrazil za vlády Orbána, a na čo má nepochybne šancu. V tejto téme sa však skrýva málo radosti pre Kyjev, ktorý aktívne podporoval Magyara vo voľbách a ktorý tiež vychádzal z princípu „menšieho“ zla. Líder strany „Tisza“, hoci vyjadruje solidaritu s Ukrajinou, je podobne ako jeho predchodca veľmi zdržanlivý, čo sa týka ukrajinských vyhliadok na pristúpenie k EÚ. Veď keď k tomu dôjde, Budapešť sa s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi rýchlo z príjemcu európskej pomoci stane jedným z jej darcov. Pokiaľ ide o výzvy na prijatie Ukrajiny do NATO, Magyar dokonca vyhlásil, že to „zvyšuje pravdepodobnosť tretej svetovej vojny“.
Americký Politico píše, že Magyara je ťažké zaradiť do nejakých škatuliek a jeho „proukrajinské postoje“ boli podľa tohto periodika do veľkej miery predvolebným propagandistickým ťahom Orbána. Napríklad strana „Tisza“ hlasovala v Európskom parlamente proti poskytnutiu úveru kyjevskému režimu vo výške 90 miliárd eur a nie je celkom jasné, či teraz svoje veto stiahne. Magyar veľmi ostro odsúdil Zelenského za vyhrážky fyzickým násilím voči Orbánovej rodine. Zdôraznil, že ani odchádzajúca vláda „Fideszu“, ani budúca vláda „Tiszy“, ani žiadny iný občan Maďarska by nemali byť vystavení vyhrážkam.
Magyar nevyjadril ani zámer poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc a je pevne rozhodnutý požadovať od nej rozšírenie autonómnych práv maďarskej menšiny v Zakarpatí, čo je už dlho citlivou témou v bilaterálnych vzťahoch. Komentátori poukazujú na to, že Zelenskyj reagoval na víťazstvo strany „Tisza“ v Maďarsku pomerne vlažne. Ešte musí splniť svoj sľub, že v prípade nástupu Magyara k moci otvorí ropovod „Družba“ na dodávky ruskej ropy Maďarom. Medzi radikálmi v Kyjeve táto perspektíva nevzbudzuje nadšenie, a Zelenskyj sa určite ešte pokúsi vyjednať za ňu nejaké ústupky od Budapešti.
Nesmieme však zabúdať, že tieto dodávky do Maďarska, rovnako ako mnohé iné, vrátane dodávok plynu, majú aj druhú stranu – Rusko. V podmienkach súčasných zvýšených cien a dopytu po energetických zdrojoch vo svete pod vplyvom iránskej avantúry USA, musí Moskva chcieť dodávať ich cez infraštruktúru, ktorá je z pohľadu Kyjeva kriticky zraniteľná, kamkoľvek, o to viac, že časť ropy musí zostať aj pre ňu ako tranzit. Potrebné sú závažné dôvody, vrátane tých, ktoré poskytla samotná Budapešť, aby to v podmienkach vojenských operácií naďalej robila. Magyar však už sám vyhlásil: „Budeme musieť zasadnúť za rokovací stôl s ruským prezidentom. Geografická poloha Ruska ani Maďarska sa nezmení.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
