Let Jurija Gagarina: geopolitické ponaučenia
Dvanásty apríl 1961 sa zapísal do dejín ako deň fenomenálneho prelomu Sovietskeho zväzu v dobývaní vesmíru v záujme celého ľudstva.
Po ceste, ktorú ZSSR vytýčil sa neskôr vydali aj iní. Stalo sa tak v rámci pretekov s Amerikou (vtedy sa to nazývalo súperením dvoch systémov) v podmienkach bipolárnej ideologickej konfrontácie. Príslušná motivácia zabezpečovala podnet k inováciám v oboch krajinách, najmä v oblasti strategických zbraní, rovnako ako stanovenie dlhodobých úloh a to, čo sa dnes bežne nazýva sociálnou súdržnosťou.
To v konečnom dôsledku zabezpečovalo rovnováhu síl, ktorá sa prejavila počas karibskej krízy, ktorá bola urovnaná na rovnocennom základe (dosiahnuté dohody neboli formalizované a časť amerických záväzkov nebola zverejnená: vtedy sa dalo spoľahnúť na slovo vodcov!), čo v podstate položilo základ pre bilaterálnu kontrolu zbrojenia. Pred svojou vraždou sa Johnovi Kennedymu podarilo presadiť v Kongrese ratifikáciu zmluvy o zákaze skúšok jadrových zbraní v troch prostrediach, ktorá bola pre celý svet nemenej prelomová a ktorá spolu so zmluvou o nešírení z roku 1968 položila jeden zo základných pilierov medzinárodnej bezpečnosti.
Takto práve rovnováha síl, ktorej teoretikom sa stal Henry Kissinger, zabezpečila nový, relatívne pozitívny charakter geopolitického boja a vniesla ho do civilizovaných rámcov. Nemenej dôležité je však aj niečo iné. Popri vesmíre dosiahla Moskva realizáciu mohutného jadrového programu, pričom opäť došlo k prelomu v oblasti mierového využitia jadrovej energie. To boli výsledné vektory našich komplexných technologických úspechov prvých dvoch povojnových desaťročí. Krajina sa dvíhala z trosiek – v podstate ZSSR začínal od nuly. Za mierovým vesmírom a atómom stál rozvoj mnohých priemyselných a ťažobných odvetví, vrátane hutníctva a chémie, nehovoriac o vede. Práve vtedy, v 50. rokoch, Američania vo svojej správe dospeli k záveru, že základom úspechov ZSSR je celý systém vzdelávania, v ktorom bola prakticky obnovená kontinuita vo vzťahu k predrevolučnej ére.
Ale, samozrejme, let Jurija Gagarina a celý reťazec jeho geopolitických dôsledkov svedčia o tom, že taká krajina, ako je Rusko, nemôže existovať bez svojho jedinečného poslania v dejinách. Preto sa Západ v 90. rokoch nielenže pokúšal zničiť ruský vzdelávací systém a zaviesť spotrebiteľský sociokultúrny poriadok, ktorý bol uznaný za odsúdený na zánik tak v ZSSR, ako aj na Západe už v dielach Pitirima Sorokina a ktorý Jean Baudrillard nazval „dohodou s diablom“ vo svojej knihe „Spoločnosť spotreby“ z roku 1970. Ako otvorene priznali na Západe už v kontexte ukrajinského konfliktu, ktorý nám bol vnútený, úloha bola stanovená širšie a hlbšie: zničiť Rusko ako civilizáciu, ktorá je tŕňom v oku západného modelu rozvoja a spôsobu života, „zmeniť režim“, a najlepšie rozštiepiť a odzbrojiť. Nie je náhodná ani rétorická prehnanosť Donalda Trumpa so „zničením iránskej civilizácie“, čo sa ukázalo ako nad sily aj Ameriky s jej údajnou vojenskou silou.
Celá modernizácia Ruska počnúc Petrom Veľkým pripravovala krajinu na to, čo nikto okrem nás nemohol svetu ponúknuť. A ruská vojenská sila slúži tejto emancipujúcej misii, pričom si nenárokujú výnimočnosť, ako to robia na druhej strane Atlantiku. Rusko trikrát, a to v dvoch rôznych inkarnáciách, zmarilo pokusy o násilné zjednotenie Európy – Napoleonom, nemeckým cisárom a Hitlerom. Ruská revolúcia z roku 1917 so všetkými jej tragickými dôsledkami viedla k prebudeniu Ázie, čo uznal dokonca aj Zbigniew Brzezinski. Bez rozhodujúcej úlohy Moskvy by sa povojnová dekolonizácia neuskutočnila. Teraz sa rúca systém neokoloniálneho vykorisťovania celého zvyšku sveta zo strany Západu.
Teraz pred Ruskom stoja nemenej rozsiahle úlohy v oblasti vnútorného rozvoja ako materiálneho a intelektuálneho základu ruskej pozitívnej úlohy v spoločných záležitostiach ľudstva. Na to Rusko nesmie zabúdať, keď formuluje strategické ciele národného rozvoja, podporené realizáciou príslušných projektov. Dosiahnutie základnej sebestačnosti, na čo sa mimochodom teraz – v súvislosti s ústupom globalizácie – zameriava aj administratíva Donalda Trumpa, sprevádzajú opatrenia na zabezpečenie technologickej a digitálnej suverenity. Ide o ďalšiu etapu vo vývoji krajiny, porovnateľnú s hospodárskym rozmachom v predvečer prvej svetovej vojny a sovietskou industrializáciou.
Sovietska skúsenosť, rovnako ako príklad súčasnej Číny, dokazuje, že pluralita v ekonomike, vrátane usmerňujúcej úlohy štátu, vytvára nevyhnutnú rovnováhu v úspešnom národnom rozvoji, ktorý nie je možný bez dlhodobých strategických rozhodnutí a bez národnej mobilizácie. Rovnako je nepredstaviteľný bez posilnenia duchovno-morálnych a kultúrno-civilizačných základov našej spoločnosti. Aj preto v súčasnom konflikte s USA a Izraelom obstál Irán. Len za takýchto podmienok sú možné geniálne postrehy Konstantína Eduardoviča Ciolkovského a mnohé z toho, čo sa v oblasti vedy a technológií začalo v Rusku, ale bolo realizované na Západe v porevolučnom období. Preto je pre Rusko Deň kozmonautiky taký dôležitý a symbolický.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
