Obchod s umelou inteligenciou: monopolizácia narastá, „bublina“ sa naďalej nafukuje
Čína si oficiálne stanovila cieľ stať sa do roku 2030 svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie.
Dnes je skratka AI známa snáď každému školákovi – „umelá inteligencia“. Tento termín k nám prišiel zo Západu ako Artificial Intelligence (AI). A vznikol presne pred 70 rokmi. V roku 1956 ho na konferencii v Dartmouth College zaviedol do obehu John McCarthy (1927–2011), americký informatik, zakladateľ funkcionálneho programovania a vynálezca jazyka Lisp. Slovo „umelý“ v tomto kontexte zdôrazňuje, že táto technológia bola vytvorená človekom, a „inteligencia“ poukazuje na jej schopnosť napodobňovať kognitívne funkcie, ako je učenie sa a riešenie úloh.
Kým v minulom storočí bola umelá inteligencia predovšetkým predmetom základného, teoretického výskumu, od začiatku tohto storočia sa do popredia dostali aplikované výskumy a konkrétne vývojové projekty v oblasti umelej inteligencie. Začala sa komercializácia činností v oblasti umelej inteligencie a vývoj umelej inteligencie sa stal biznisom. Zoznam produktov umelej inteligencie sa každým rokom rozširuje. Uvediem najvýznamnejšie produkty z tohto zoznamu:
Generatívne modely na tvorbu obsahu. Napríklad ChatGPT (známe dielo spoločnosti OpenAI), Adobe Firefly, Jasper, Runway (špecializuje sa na tvorbu videí a multimédií).
Neurónové siete na spracovanie prirodzeného jazyka (Natural Language Processing – NLP). Vytvárajú súhrny textov, preklady z rôznych jazykov, analýzu tónu a ďalšie funkcie. Používajú sa v chatbotoch, systémoch zákazníckej podpory a na optimalizáciu pre vyhľadávače (Search engine optimization – SEO).
Hlasoví pomocníci a asistenti. Napríklad Siri (Apple), Alexa (Amazon), Google Assistant, Alisa (Yandex). Spracovávajú hlasové príkazy, odpovedajú na otázky, ovládajú zariadenia.
Platformy na vývoj a nasadenie služieb umelej inteligencie. Napríklad AWS Bedrock (poskytuje prístup k generatívnym modelom prostredníctvom jednotného API), Microsoft 365 (Copilot), GitHub Copilot.
Nástroje na vytváranie obrázkov a dokonca aj videomateriálov. Napríklad Stable Diffusion (vývoj Stability AI na generovanie fotorealistických a štýlizovaných obrázkov), „Šedevrum“ (neurónová sieť Yandexu na generovanie obrázkov na základe textových požiadaviek).
Možno spomenúť veľké množstvo špecializovaných produktov umelej inteligencie. Napríklad produkty v oblasti medicíny a zdravotníctva: systémy na analýzu lekárskych snímok (röntgen, MRI), vypracovanie individuálnych liečebných plánov, detekciu včasných príznakov ochorení.
Riešenia umelej inteligencie pre automatizáciu obchodných procesov (systémy na analýzu právnych dokumentov, optimalizáciu logistických trás, predpovedanie porúch zariadení, analýzu finančných informácií atď.).
Doporučovacie systémy (využívajú sa v streamovacích platformách a v elektronickom obchode na personalizáciu ponúk tovaru alebo obsahu).
Už netreba hovoriť o tom, do akej miery sa prelínajú také oblasti podnikania, ako sú umelá inteligencia a robotika. V niektorých robotoch pripadá až 90 percent ich obsahu (z hľadiska hodnoty) na umelú inteligenciu. Preto niektorí experti a špecialisti považujú výrobu robotov za jednu z najdôležitejších oblastí podnikania v oblasti umelej inteligencie. Ale to ešte nie je všetko. Za posledný rok sa vynorili niektoré nové smery vývoja a zavádzania umelej inteligencie.
Po prvé, umelá inteligencia sa zo skromného pomocníka povyšuje na úroveň „šéfa“, ktorý prijíma rozhodnutia. V odbornom jazyku sa tomu hovorí prechod od automatizácie komunikácie k automatizácii celých obchodných procesov a delegovaniu právomocí pri prijímaní prevádzkových rozhodnutí. Po druhé, zavádzanie platforiem, ktoré dostali názvy Low-code a no-code. Umožňujú vytvárať riešenia rýchlo a bez vlastných IT tímov, čím sa technológie stávajú dostupnejšími pre malé a stredné podniky. Po tretie, zavádzanie umelej inteligencie do verejnej správy, zatiaľ ešte v pozícii „asistenta“, ale s určitými náznakmi, že zajtra sa môže stať rozhodovateľom. Tu sa asi zastavím.
Zatiaľ neexistujú jasné hranice tej sféry podnikania, ktorá sa týka vývoja a implementácie produktov umelej inteligencie. Tento druh podnikania je akoby rozptýlený po už skôr definovaných sektoroch a odvetviach ekonomiky. Presné údaje o počte spoločností, ktoré sa zaoberajú podnikaním v oblasti umelej inteligencie, neexistujú. Vývoj produktov umelej inteligencie patrí do sféry rizikového kapitálu. Preto sa počet startupov v posledných rokoch na celosvetovej úrovni odhadoval na desiatky tisíc. Rovnako ako v každom rizikovom podnikaní, väčšina spoločností, ktoré spúšťajú startupy v oblasti umelej inteligencie, zaniká. Prežije jeden z desiatich. Počet spoločností, ktoré sa intenzívne venujú umelej inteligencii, sa na konci minulého roka odhadoval približne na 35 tisíc.
Medzitým sa vo svete umelej inteligencie už vyprofilovalo niekoľko gigantov. Na prvé miesto sa najčastejšie kladie americká spoločnosť OpenAI. Je známa predovšetkým tým, že vyvinula ChatGPT – chatbota založeného na generatívnej umelej inteligencii, ktorý sa stal globálnym štandardom v tejto oblasti. V roku 2024 uviedla na trh model GPT-4o s vylepšenými schopnosťami spracovania prirodzeného jazyka a multimodálnymi funkciami. Prilákala značné investície, vrátane investícií od spoločnosti Microsoft.
Ďalej je to americká spoločnosť Anthropic, ktorú v roku 2021 založili bývalí zamestnanci OpenAI. Špecializuje sa na vývoj bezpečných a etických modelov umelej inteligencie. Hlavným produktom je neurónová sieť Claude. V roku 2026 sa uvádzalo, že spoločnosť dosiahla ročný príjem vyše 30 miliárd dolárov (v tomto ukazovateli Anthropic dokonca predstihla spoločnosť OpenAI, ktorej príjmy v roku 2025 dosiahli 25 miliárd dolárov).
Nvidia – jedna z popredných svetových spoločností v oblasti grafických procesorov a umelej inteligencie. Vyvíja vysokovýkonné čipy pre dátové centrá, autonómne vozidlá, robotiku a ďalšie aplikácie umelej inteligencie. Medzi popredných hráčov na trhu umelej inteligencie patria aj také americké spoločnosti ako Alphabet (Google), Microsoft, IBM a Amazon.
Čína sa v oblasti vývoja umelej inteligencie nachádza na druhom mieste za USA. Peking si však oficiálne stanovil cieľ stať sa do roku 2030 svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie. V súčasnosti je pravdepodobne najznámejšou čínskou spoločnosťou na svete DeepSeek, ktorá sa špecializuje na vývoj veľkých jazykových modelov (LLM). Zameriava sa na korporátny sektor a ponúka riešenia pre analýzu veľkých dát, automatizáciu obchodných procesov a generovanie obsahu. Podľa rebríčka „50 najsilnejších čínskych spoločností v oblasti umelej inteligencie Hurun China 2025“ medzi lídrov v odvetví patria: Cambricon – vývojár špecializovaných procesorov, líder v segmente čipov pre hlboké učenie; Moore Threads – prvý výrobca multifunkčných grafických procesorov (GPU) v Číne; MuXi – vývojár vysokovýkonných GPU pre dátové centrá; SenseTime, ktorá vyvíja aplikácie pre rôzne odvetvia; iFlytek, ktorá zaujíma dominantné postavenie v oblasti hlasových technológií.
Teraz by som sa chcel podrobnejšie venovať štúdii o rizikových investíciách, ktorej výsledky práve zverejnila medzinárodná analytická spoločnosť CB Insights. Objem svetového trhu s rizikovými investíciami v prvom štvrťroku 2026 dosiahol rekordných 285,5 miliardy dolárov – čo je 2,8-násobok oproti predchádzajúcemu roku. Ide o najvyšší štvrťročný ukazovateľ za celú históriu pozorovaní. Ak sa financovanie v nasledujúcich štvrťrokoch udrží na rovnakej úrovni, celkové financovanie rizikových projektov za rok 2026 prekročí jeden bilión dolárov.
Podľa údajov z ďalšej správy CB Insights súkromné spoločnosti zaoberajúce sa vývojom umelej inteligencie v prvom štvrťroku pri takmer 1,7 tisícoch transakcií získali 226 miliárd dolárov, čo prevyšuje výsledok za celý rok 2025 (217,4 miliardy dolárov). Medziročne sa investície do umelej inteligencie v prvom štvrťroku zvýšili 5,5-násobne. Ak by sme tieto trendy extrapolovali na celý rok 2026, celkové rizikové financovanie projektov v oblasti umelej inteligencie by malo prekročiť jeden bilión dolárov. V prvom štvrťroku tohto roka pripadalo na projekty v oblasti umelej inteligencie takmer 80 percent celkového rizikového financovania. Bez preháňania možno povedať, že svetový rizikový kapitál sa stal takmer výlučne biznisom umelej inteligencie. Všetci investori so sklonom k rizikovému podnikaniu sa vrhli do investícií do vývoja umelej inteligencie. Tzv. rizikové financovanie projektov umelej inteligencie nadobúda čoraz väčší rozsah.
Prudký nárast rizikového financovania v 1. štvrťroku 2026 je spôsobený predovšetkým investíciami, ktoré pritiahla jediná spoločnosť – americká OpenAI. Objem rizikového financovania tejto spoločnosti dosiahol 122 miliárd dolárov, čo predstavuje 43 % celkového objemu rizikového financovania vo svete. Pravda, aj bez týchto investícií by ukazovateľ za prvý štvrťrok dosiahol 163,5 mld. USD. Takéto rozsiahle rizikové financovanie nebolo zaznamenané od prvého štvrťroka 2022 (183,6 mld. USD). Rizikové investície spoločnosti OpenAI smerujú výlučne do vývoja umelej inteligencie. Z toho vyplýva, že na OpenAI pripadlo v 1. štvrťroku tohto roka 72 % celkového svetového rizikového financovania v oblasti umelej inteligencie. Zdá sa, že spomínaná americká korporácia, ktorá už aj predtým zaujímala vedúce pozície vo svetovom biznise s umelou inteligenciou, nechce byť len v skupine lídrov, ale chce byť absolútnym monopolistom na trhu s umelou inteligenciou.
Analytici spoločnosti CB Insights upozorňujú na takú zvláštnosť 1. štvrťroka tohto roku, ako je výrazný pokles počtu transakcií (zmlúv) v oblasti rizikového financovania. Ich počet dosiahol 6,6 tisíc, čo je o 27,7 % menej ako v prvom štvrťroku minulého roka. Ide o najnižšiu štvrťročnú hodnotu od štvrtého štvrťroka 2016. Transakcie v oblasti rizikového financovania sú čoraz rozsiahlejšie. Na transakcie presahujúce 100 miliónov dolárov pripadlo 94 % kapitálu získaného do projektov v oblasti umelej inteligencie. A celkový objem rizikového financovania, ktoré získavajú veľké a najväčšie korporácie v odvetví umelej inteligencie, sa pohybuje v rádovo mnohých miliardách dolárov. Okrem OpenAI získali miliardové objemy financovania aj také americké korporácie ako Anthropic (30 mld. USD), Waymo (16 mld. USD) a xAI (7,5 mld. USD).
Celkovo možno konštatovať, že hlavná časť svetového rizikového financovania projektov v oblasti umelej inteligencie pripadá na americké korporácie. V dokumente CB Insights sa uvádza, že mnohé z týchto korporácií uzatvárajú pravidelne obchody s tými istými investormi. Je celkom pravdepodobné, že s každým novým kolom sa riziká pre investorov znižujú. A hovoriť o tom, že ide o rizikové financovanie, je možné len podmienečne. Čísla uvedené v dokumente CB Insights ukazujú, že vývoj a predaj produktov umelej inteligencie sa sústreďuje do čoraz užšieho kruhu korporácií. Na takzvanú „Veľkú osmičku“ (OpenAI, NVIDIA, Anthropic, Microsoft, Apple, Amazon a ďalšie) pripadá približne 35 % indexu S&P 500 a od roku 2022 zabezpečujú 75 % rastu tohto indexu práve tieto korporácie.
Mnohých finančných expertov však rekordy zaznamenané v prehľade CB Insights skôr ako potešia, tak vystrašia. Prečo? Pretože už od minulého roka sa vedú veľmi vážne diskusie o tom, že trh s umelou inteligenciou je už „prehriaty“ a trhová kapitalizácia popredných amerických spoločností v oblasti umelej inteligencie už začína pripomínať „bubliny“. Mimochodom, v napätí sú samotné korporácie. Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman v roku 2025 naznačil, že do umelej inteligencie sa vkladajú príliš veľké nádeje. Šéf Microsoftu Bill Gates tento rok priznal, že časť spoločností v oblasti umelej inteligencie môže byť nadhodnotená, a porovnal situáciu s érou dotcomov (rok 2000).
Svoje obavy vyjadrujú ešte jasnejšie tí, ktorí nie sú priamo spojení s biznisom v oblasti umelej inteligencie. Goldman Sachs už v novembri minulého roka zaznamenal na trhu s umelou inteligenciou príznaky raného štádia bubliny. MMF vo svojom októbrovom prehľade z roku 2025 varoval pred možnou „prudkou korekciou“ a porovnal eufóriu okolo umelej inteligencie so situáciou z roku 2000 okolo dotcomov. Už vtedy boli príznaky vzniku „AI bubliny“ zrejmé. Za prvý štvrťrok tohto roka sa podľa prehľadu CB Insights „bublina“ ešte viac nafúkla.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
