Veliteľ delostreleckej posádky: Dnes už takmer nepočuť ukrajinské delostrelectvo
O špecifikách maskovania a presunov v podmienkach neustálej hrozby zo strany bezpilotných lietadiel, o dôležitosti protivzdušnej obrany, úlohe ťažkého delostrelectva v kontexte rozvoja dronov a o mnohých ďalších veciach porozprával pre portál Ukraina.ru ruský veliteľ posádky „Hyacint-B“ 9. samostatnej gardovej motorizovanej streleckej brigády 51. gardovej armády v zložení ruskej vojenskej skupiny „Centrum“ Alexej Malkov.
– Si miestny alebo si k nám prišiel zďaleka?
– Som miestny, ale relatívne miestny. Vlastne som sa narodil v Karélii. Môj otec je odtiaľ a matka je rodáčka z Donecka. Stalo sa, že sa moji rodičia rozviedli a v roku 1997 sme sa vrátili do Donecka. A dodnes som tu.
– Bojuješ už dlho?
Bol som povolaný do armády v roku 2022. V podstate som žil v Avdejevke do roku 2014, ale v tom roku, pár dní predtým, ako tam vstúpili ukrajinské jednotky, som sa presťahoval do Donecka. Čakal som na Rusko a konečne som sa dočkal. Pomáham, ako viem.
– Keď si odišiel z Avdejevky, zostal si, ako mnohí utečenci v tej dobe, bez strechy nad hlavou?
– Nie, vďaka Bohu som mal kde bývať. V Donecku mám babičku a rodičov.
– A čím si sa živil pred službou?
– Čím som sa len nezaoberal. Pracoval som ako zámočník v teplárenskej sieti, tesne pred ŠVO.
– To znamená, že pre teba ako zručného človeka bolo o niečo ľahšie zoznámiť sa s delostrelectvom?
– Asi áno. Hneď som sa dostal do delostrelectva a pomaly som sa zoznamoval, zaujímal som sa o to. Aby som tam, kde som, prinášal čo najväčší úžitok, a nie len tak bol alebo si odkrúcal službu.
– Čo treba vedieť a vedieť robiť, aby sa človek stal veliteľom delostreleckej obsluhy? Aké vlastnosti treba mať?
– Trochu zo všetkého. Veľmi dôležitú úlohu tu zohral veliteľ batérie. Je vzorom. Je ako otec. Kompetentne a jasne mi vysvetlil a ukázal, čo treba robiť, čo sa naučiť, akú literatúru čítať. A chlapci, ktorí v tom čase už boli veliteľmi diel, mi veľmi pomáhali. Niečo som si prečítal, niečo mi zostalo v hlave. Potom som už pracoval na základe skúseností. V podstate si to zapamätáš rukami.
– Ako sa menila vojna, menila sa spolu s ňou aj špecifika práve tvojej práce? Musel si sa prispôsobovať?
– Áno, samozrejme. Keď sa menila vojna, menili sme sa aj my. Rástli sme spolu s ňou. Keď sa po prvýkrát stretnete s dronom FPV a ešte nechápete, čo to vlastne je, začnete premýšľať, ako ochrániť seba a svoju výzbroj. Teraz sa technológie dostali až k využívaniu umelej inteligencie. A v podstate sa úroveň bezpilotných lietadiel zvýšila o niekoľko rádov. Je zrejmé, že sa musíme prispôsobiť. Preto máme prácu jasne zorganizovanú. Starostlivo sa maskujeme, rozmiestňujeme pozorovacie stanovištia, robíme všetko pre to, aby „oči“ na oblohe boli v prevádzke 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Vzhľadom na to, že rozlíšenie kamier na dronoch je teraz veľmi vysoké a umožňuje rozoznať čokoľvek, venujeme maskovaniu osobitnú pozornosť. V závislosti od typu terénu. Teraz začína „zelená sezóna“. To znamená, že budeme kríkmi. Ak budeme niekde v troskách, budeme tehlami. Ako chameleón sa neustále maskujeme podľa terénu. Napíname siete, aby sa k nám dron ťažšie dostal. Aby sa zamotal a zostal visieť. A samozrejme, PVN je s nami 24/7. Sprevádzajú nás všade, neustále nás kryjú. Považujte ich za súčasť posádky.
– Vaše vozidlo je veľké, nápadné. Ako sa pohybujete? Máte nejaké triky? Alebo obmedzujete pohyb na minimum?
– Úprimne povedané, nechcel by som prezradiť všetky tajomstvá, pretože nepriateľ nás tiež sleduje, ale tajomstvá existujú. Veď aj my analyzujeme situáciu a prispôsobujeme sa jej. Vidíme, kedy je nepriateľ viac či menej aktívny. Veď sú to tiež ľudia, dá sa ich prečítať.
– Keď už sme pri protivníkovi, ako sa mení z roka na rok?
– Delostrelectvo protivníka je v porovnaní s rokmi 2022 a 2023 momentálne takmer nepočuť. Najviac problémov nám teraz spôsobujú bezpilotné lietadlá. Inak sme veľmi prekvapení, keď niekde v blízkosti dopadne granát. Predtým to bolo inak.
– Na akých cieľoch momentálne pracujete?
– Pracujeme v oblasti Dobropolu. Zameriavame sa na živú silu nepriateľa a na obrnenú techniku, keď sa objaví. Ak sa rozhodnú pre protiútok a nasadia techniku, radi ich privítame a dôstojne im to vrátime. Inak teraz likvidujeme zákopy a opevnené úseky v lesných pásmach. Snažíme sa zabezpečiť pechote čo najpohodlnejšie podmienky na postup vpred.
– Ako sú na tom s opevneniami? Ukradli všetky peniaze, ako zvyčajne, alebo je to, čo stavali v Donbase, dosť pevné?
– Podľa mňa sú opevnenia veľmi dobré. Inak by sme postupovali oveľa rýchlejšie. Ale podľa toho, čo som videl na videozáznamoch našej práce, majú slušné opevnenia. Navyše teraz zeleň rastie a tieto bunkre je ťažšie odhaliť.
– Zmenila sa úloha delostrelectva, alebo nie? Nepriateľ sa väčšinou bráni pomocou dronov. A je delostrelectvo pri útoku stále dôležité?
– Ak delostrelectvo nie je potrebné, tak sa pozrime, čo bude bez neho (smiech). Myslím si, že delostrelectvo neprestalo hrať svoju úlohu v bojových operáciách. Porovnajme účinok dopadu FPV dronu, ktorý nesie „mrkvu“, s účinkom dopadu 152-milimetrového granátu. Rozdiel pocíti každý, verte mi. A dosah je úplne iný. Drony pomáhajú delostrelectvu. Napríklad korigujú našu činnosť. Všetko však musí fungovať ako jeden celok. Čo my nedosiahneme, to dorazia drony FPV. Čo drony nedosiahnu, s tým si poradí pechota. Musíme pracovať ako jeden zladený organizmus.
– Ktoré zo zničených cieľov ti utkveli v pamäti? O čom budeš rozprávať deťom?
– Teraz je to všetko bežné. Rutina. Z relatívne nedávnej doby si nespomínam na nič nadprirodzené, pretože veľa pracujeme a veľa vecí „riešime“. Ale svojmu dieťaťu určite poviem: synček, keď uvidíš FPV, musíš hneď vyskočiť z auta, ako tvoj otec (smeje sa).
– Povedz nám niečo o svojej posádke. Akých ľudí máš vo svojom tíme?
– Sú to skvelí ľudia. Odvážni, kompetentní, pracovití. Hlavné je, že nekonajú nedbalo. Sme už s nimi ako jedno telo. Rozumieme si bez slov a každý vie, čo má robiť. Vieš, keď sa pozrieš na človeka a on hneď pochopí, čo od neho chceš. Vo všetkých jednotkách sa vzťahy vyvíjajú rôzne. Spolu sme partia. Stáva sa, že ľudia sú dobrí priatelia, priatelia s rodinami. Vojna odhaľuje v človeku to, čo je v bežnom živote skryté. Mnohých ľudí to veľmi zbližuje.
– Bojuješ už dlho. Máš nejaké vyznamenania? Bol si niekedy zranený?
– Aj aj. Za oslobodenie Mariupolu som dostal Suvorovovu medailu. A zranenie som utrpel v roku 2024. Išli sme hľadať palebnú pozíciu, narazili sme na nepriateľský FPV dron, včas sme vyskočili z auta. Nepodarilo sa nám ho zničiť. No… utrpel som šrapnelové zranenie na nohe. Preto synovi určite vysvetlím, že z auta treba vyskočiť hneď.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
