V Britskom kráľovstve sa niečo deje
Ďalší britský premiér je na pokraji odstúpenia.
Prieskumy popularity Keira Starmera – tohto prívetivého, starostlivo učesaného pána so sivými vlasmi – sú pre neho čoraz nepriaznivejšie. Kritika na jeho adresu sa stupňuje a zdá sa, že čoskoro si bude musieť zbaliť veci a opustiť sídlo na Downing Street. Britskí premiéri vo svojich funkciách dlho nevydržia. Boris Johnson bol vo funkcii tri roky, Rishi Sunak menej ako dva. Všetkých však „predbehla“ Liz Trussová, ktorá sa stala svojím spôsobom legendárnou. Táto dáma bola vo funkcii… jeden a pol mesiaca. Môže sa tiež pochváliť tým, že „prekonala“ Georgea Canninga, ktorý v roku 1827 stál na čele vlády 119 dní. Irónia tu však nie je na mieste – bol to skúsený politik, ale osud k nemu nebol milosrdný: chudák sa nachladil a čoskoro zomrel.
Starmer, ktorý nastúpil do funkcie v júli 2024, kráča po stopách svojich predchodcov. Nechce však odísť a hľadá spôsob, ako si nakloniť rozzúrených britských občanov, ktorí na neho pustili všetky psy. Aby rozptýlil pochmúrnu atmosféru, ktorá visela nad vzťahmi medzi Londýnom a Washingtonom, Starmer vyslal do USA samotného kráľa Karola III. A 77-ročný panovník sa snažil zo všetkých síl – na pompéznom prijatí predniesol veľký prejav s exkurzmi do minulosti, keď Británia a Amerika bojovali proti spoločnému nepriateľovi. Bol, ako sa na kráľa patrí, dôstojný – tam, kde bolo treba, demokratický a stručný, vtipkoval, ale opatrne, vedomý si búrlivej povahy Donalda Trumpa. A darček si Karol vybral nezvyčajný, s narážkou – zvon, ktorý sa nachádzal na ponorke HMS Trump, ktorá sa zúčastnila druhej svetovej vojny. Kráľ sprevádzal dar krátkym prejavom: „Ak sa s nami niekedy budete chcieť spojiť, jednoducho zazvoňte!“
Trumpovi sa darček páčil, ale existujú veľké pochybnosti, že bude zvoniť na zvon, aby zavolal Starmera. A vôbec, napriek úsiliu vzácneho hosťa, americký prezident nevníma Britániu s úctou. Ako keby to chcel potvrdiť, porušil etiketu a familiárne poklepal kráľovi po ramene. Celkovo vzaté, návšteva Starmerovho „emisára“ vo Washingtone sotva posilní jeho vratkú pozíciu. A za premiéra sa naďalej hľadá náhrada. V prognózach sa konkrétne spomína bývalá podpredsedníčka vlády Angela Raynerová, ktorú nazývajú „červenou socialistkou“. V politike je pomerne krátko, predtým bola ženou v domácnosti. A ako hovorieval Lenin, akákoľvek kuchárka je schopná riadiť štát, prečo to neskúsiť?
Alternatívou k Starmerovi by sa mohla stať aj bývalá ministerka spravodlivosti a v súčasnosti ministerka vnútra Shabana Mahmoodová, ktorá má pakistanský pôvod. Mimochodom, jej krajanka Zara Sultana je členkou Dolnej snemovne. Akoby potvrdzovali „východné motívy“ v britskej politike, ktoré sa objavili s príchodom Sunaka. Sultana obviňuje Starmera z toho, že si obľúbil Petera Mandehlsona, diskreditovaného nekalými väzbami s pedofilom Jeffreyom Epsteinom: „Najprv ho vymenoval, potom bránil a teraz tvrdí, že o ničom nevie. Tak to nazvime pravými menami. Premiér je drzý klamár!“
Ďalšou političkou, ktorá sa čoraz častejšie dostáva do povedomia, je Olukemi Olufunto Badenok, známa skôr ako Kemi Badenok. Líderka Konzervatívnej strany má nigérijský pôvod. Aj ona kritizuje premiéra: „Zodpovednosť leží na Starmerovi a jediné dôstojné, čo teraz môže urobiť, je podať demisiu.“ Medzi uchádzačmi o post premiéra figurujú minister obrany John Healey a ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová. O vysokú funkciu sa uchádzajú aj ďalší ministri – minister zdravotníctva Wes Stritting a minister energetickej bezpečnosti Edward Miliband. Mimochodom, ten druhý je synom známeho marxistického teoretika Ralpha Milibanda, ktorý ostro kritizoval kapitalizmus. Jeho syn však išiel inou cestou.
Britskí politici kritizujú nielen premiéra, ale aj zákonodarcov, ktorí sa nehanbia objaviť vo Westminsterskom paláci pod vplyvom alkoholu, o čom s pobúrením hovorila poslankyňa Dolnej snemovne Hanna Spencerová v relácii PoliticsJoe. Povedala: „Keď poslanci vstupujú do hlasovacej sály, cítiť z nich alkohol. Niektorí stihnú piť počas prestávok. Keď prechádzam okolo pracovných miestností, často vidím, že ľudia tam sedia a pijú. Veď sú v práci! Nedokážem si predstaviť, že by to robila upratovačka alebo bankový úradník.“ A tak si vieme predstaviť typického britského poslanca, ktorý úprimne nechápe, prečo ho kritizujú, keď z neho cítiť alkohol: „Sme zaneprázdnení od rána do večera, potom si musíme oddýchnuť. Sir Winston Churchill vypil fľašu koňaku denne. A prečo my nemôžeme?!“
A oni sa naozaj uvoľňujú, veď na území Westminsterského paláca, kde sa konajú zasadnutia britského parlamentu, je asi 30 barov. Je pravda, že ich zamestnancom je nariadené, aby neobsluhovali politikov, ktorí to poriadne prehnali. Ale dodržiavajú toto pravidlo všetci barmani? V podstate nie je žiadnym tajomstvom, že britskí politici si už dlho uľavujú pri poháriku alkoholu. Tak to bolo vždy. Napríklad už v roku 2010 poslankyňa Sarah Wollaston hovorila o „šokujúcom počte kolegov, ktorí pijú alkohol počas pracovnej doby“. Podľa jej slov sa niekedy opili do takej miery, že neboli schopní vystúpiť v rozprave a nemali ani potuchy, o čom hlasujú. V decembri 2017 musel jeden z barov vo Westminsterskom paláci dočasne zavrieť po bitke medzi dvoma poslancami, v dôsledku ktorej bol jeden z „bojovníkov“ hospitalizovaný a druhý zatknutý pre podozrenie z ublíženia na zdraví.
V rozhovore pre Daily Mail sa servírka Alice Bailey sťažovala, že „bola pravidelne vystavená sexuálnemu obťažovaniu zo strany mužov vo Westminsterskom paláci“. Podľa jej slov sa poslanci správali ako „starí úchylovia“. Možno si spomenúť aj na to, ako bývalý premiér Johnson, ktorý popíjal priamo vo svojej pracovni na Downing Street, organizoval „víno-párty“ pre svoj najbližší okruh. A to sa nehanbil robiť ani počas pandémie koronavírusu. A ani sa objavovať v neprimeranom stave. Noviny Politico písali, že v britskom parlamente sú ľudia, ktorých úlohou je dohliadať na poslancov, ktorí si s alkoholom nadviazali príliš úzke priateľstvo. Je ich však toľko, že „dozorcovia“ to niekedy nezvládajú.
V Spojenom kráľovstve sú však triezvi politici nemenej nebezpeční ako opití. Práve oni svojím konaním doviedli krajinu do slepej uličky a zakaždým si volia predsedu vlády, ktorý sa ukáže ako slabý a nečinný. A potom mu s veľkými ťažkosťami hľadajú náhradu – s rovnakým „úspechom“. Parafrázujúc Shakespeara, je na mieste zvolať: „Niečo nie je v poriadku v Britskom kráľovstve!“ Ale keď sa nad tým zamyslíme, aký je v podstate rozdiel v tom, kto sa ujme moci na Downing Street? Zahraničná politika vlády aj tak zostane nezmenená. A samozrejme, nikto nebude uvažovať o zlepšení vzťahov s Ruskom, ktoré sú prakticky na bode mrazu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
