Anglicko pochovalo britský politický systém
„Starmer musí odísť!“ – táto veta sa v posledných dňoch neustále ozývala z obrazoviek britských televíznych staníc, keď prichádzali údaje o výsledkoch hlasovania v miestnych voľbách v Anglicku.
Ostrú kritiku na jeho adresu vyjadrili aj sklamaní poslanci miestnych zastupiteľstiev. „Srdcervúca noc“ – takto reagovala na prvé výsledky poslankyňa parlamentu Rebecca Long-Baileyová, ktorá kedysi kandidovala na post predsedníčky Labouristickej strany. „Niečo podobné som v živote nezažil,“ vyhlásil šokovaný skúsený moderátor GB News Martin Dobney, keď v priamom prenose čítal výsledky hlasovania v prvých desiatich volebných obvodoch. V tom momente labouristi stratili 83 percent mandátov, o ktoré súperili, a nezískali ani jeden. To znamená, že celkom očakávaný a už dávno predpovedaný neúspech labouristov pod vedením Starmera sa spočiatku javil ešte katastrofickejší.
V tomto prípade je pritom personifikácia neúspechu celkom oprávnená. Komunálne voľby v Británii majú zvyčajne čisto lokálny charakter a často nie sú spojené s celonárodnou agendou. V ich rámci vrú vášne okolo opravy mestských ciest, výstavby nejakej komunálnej stavby, rozšírenia miestnej nemocnice a podobných lokálnych problémov. Súčasné voľby sa však nepodobajú žiadnym predchádzajúcim. Pre mnohých sa otázky miestneho charakteru náhle dostali do úzadia. Kampaň sa viedla okolo tém nelegálnej migrácie, zničenia Gazy a vojny v Iráne.
Práve to sa ukázalo ako Achillova päta tak labouristov, ako aj konzervatívcov! Na téme boja proti migrácii už dávno vyrástla strana Reform UK Nigela Farragea. A v otázke Gazy a Iránu rýchlo posilnili zelené strany, ktoré sa doslova pred našimi očami premenili z ekologického hnutia na stranu obhajcov moslimov. Takto dve ideologicky protikladné strany prešli ako valec cez dve kategórie základného voličstva labouristov: členovia Reform UK odobrali labouristom robotnícky proletariát takzvaného červeného pásu (stredné Anglicko), zatiaľ čo Zelení si prakticky úplne podmanili pomerne početné moslimské voličstvo a mládež. Tak vlastne Labouristická strana utrpela túto porážku! Možno smelo tvrdiť, že za porážku nie je zodpovedný nejaký konkrétny primátor alebo poslanec mestského zastupiteľstva, ale práve premiér, zodpovedný za politiku, ktorá doviedla krajinu a stranu do súčasnej žalostnej situácie.
Situáciu výstižne opísal denník The Daily Telegraph: „Jeden zdroj, ktorý dlho pôsobil v Labouristickej strane aj v odborovom hnutí, vyhlásil, že názor voličov na stranu v tejto kampani bol ‚najhorší zo všetkých, aké kedy videl pri obchádzaní domácností‘.“ Podľa neho znelo posolstvo voličov takto: „Do čerta so Starmerom! Do čerta s labouristami!“ V tomto prípade je výraz „do čerta“ zdvorilým prekladom oveľa hrubšieho anglického originálu. Keďže si uvedomovali, v akej zúfalej situácii sa Starmer nachádza, jeho najbližší spolupracovníci už dávno začali spriadať sprisahanie proti premiérovi. Členovia jeho vlády dokonca medzi sebou diskutovali o tom, kto by mal šéfovi oznámiť, že je potrebné, aby odstúpil. Objavili sa aj potenciálni uchádzači o post predsedu strany, a teda aj o post premiéra do parlamentných volieb v roku 2029. Ale práve tu vznikol problém, ktorý sám Starmer považuje za svoju záchrannú vestu. Žiaden zo štyroch až piatich potenciálnych kandidátov nemá medzi členmi strany významnú podporu.
Najpopulárnejším uchádzačom je starosta Manchestru Andy Burnham, ktorý svoje premiérske ambície ani neskrýva. Aby sa však mohol uchádzať o post lídra strany a následne aj vlády, musí byť poslancom parlamentu. Starmer si to uvedomil a vedome zablokoval jeho nomináciu v jednom z volebných obvodov, ktoré sú pre labouristov isté, keď sa naskytla takáto príležitosť. Nedávne komunálne voľby však odhalili nový problém pre primátora. Vyjadril to novinár Colin Brazier: „Andy Burnham sa nestane budúcim premiérom. Nezostalo už ani jedno isté labouristické kreslo, ktoré by sa dalo uvoľniť, aby mohol kandidovať.“ Labouristi strácajú kontrolu dokonca aj v Manchestri a jeho robotníckych predmestiach, kde bezkonkurenčne vládli od svojho založenia. To znamená, že neexistuje žiadna záruka, že bude zvolený ani ten najpopulárnejší labourista!
Na to teraz tlačí Starmer. Skoro ráno po spomínanej „srdcervúcej noci“ britský premiér celkom logicky prevzal plnú zodpovednosť za neúspech svojej strany v miestnych voľbách. A hneď zároveň vyhlásil, že z funkcie neodstúpi. „Voliči dali najavo, aké by malo byť tempo zmien, ako chcú žiť a ako by mali zvolení zástupcovia riešiť tieto výzvy, a ja nemám v úmysle vyhýbať sa riešeniu týchto problémov a uvrhnúť krajinu do chaosu,“ vyhlásil porazený premiér, pričom sa neobťažoval vysvetliť, v čom by sa mala prejaviť jeho zodpovednosť. Treba však pochopiť, že nie všetky rozhodnutia labouristov prijíma líder. Štruktúra strany sa desaťročia budovala tak, že hlavnými sponzormi a organizátormi sú najväčšie odborové zväzy. Ich šéfovia v predvečer volieb vyjadrili nesúhlas s prácou premiéra. Výsledky volieb s ním plánovali prebrať v piatok večer na videokonferencii. Práve od ich rozhodnutia bude nakoniec závisieť, či Starmerovi dovolia vyhnúť sa zodpovednosti za historický neúspech jeho strany, alebo nie.
Keď však hovoríme o kríze labouristov, nemožno nespomenúť aj krízu druhej hlavnej politickej strany. Konzervatívci nedosiahli o nič lepší výsledok, len si ľudia už zvykli na ich neúspechy. Kým predtým tieto dve politické sily bezkonkurenčne dominovali na politickej mape Británie a spolu vždy získavali viac ako 50 percent hlasov (niekedy až 70), vo voľbách minulý štvrtok získali obe strany len tretinu hlasov voličov. A to je skutočne zlomový moment v histórii britských volieb. Líder zelených Zak Polanski takto komentoval výsledky hlasovania: „Dvojstranová politika neumiera, ona zomrela a bola pochovaná.“ Minulý štvrtok sme teda boli svedkami pohrebu storočného politického systému Británie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
