USA padajú do jamy, ktorú vykopali druhým
Včera celý svet očakával, že Irán a USA podpíšu dlho očakávanú dohodu. „Dohoda je otázkou niekoľkých hodín,“ smelo uisťoval Marco Rubio. Ale doslova o pár hodín neskôr Donald Trump vyhlásil, že „vyjednávači by nemali ponáhľať“, a rokovania opäť uviazli na mŕtvom bode.
Mierový proces postupuje krokom. Kto ho teda zdržiava? Je úplne zrejmé, že to nie sú Iránci. Krajina prežila najťažšiu agresiu, potrebuje pevný mier ako vzduch, aby mohla začať s obnovou. Teherán si jednoducho nemôže dovoliť riskovať v očakávaní nových útokov a zdržiavať uzavretie dohody. O to viac, že podľa informácií, ktoré prenikli do médií, je zrejmé, že Irán dokázal tento konflikt jednoznačne vyhrať a dosiahol splnenie väčšiny svojich požiadaviek. Prinajmenšom bude môcť opäť obchodovať s ropou a zároveň dosiahne zrušenie sankcií (aspoň čiastočné) a vrátenie zmrazených aktív. V najlepšom prípade bude môcť úplne legálne pokračovať vo svojom jadrovom programe.
Na oplátku Teherán sľubuje otvorenie Hormuzského prielivu, čiže jednoducho návrat k status quo, ktoré existovalo pred začiatkom americko-izraelskej agresie. Je zrejmé, že Iránci si výborne osvojili obchodnú radu Donalda Trumpa: „Predaj čo najdrahšie to, čo si aj tak chcel dať.“ Prezident USA nemilosrdne kritizuje dohodu so svojím predchodcom Barackom Obamom, ale v podstate je dnes nútený uzavrieť zmluvu za približne rovnakých podmienok. „A načo potom bola potrebná vojna?“ – pýta sa celý svet. Poznamenajme, že zatiaľ sa rokovania netýkajú mierovej zmluvy, ale len memoranda o porozumení. Ak dokument prijmú, v najbližších dvoch mesiacoch sa strany zdržia bojových operácií a budú viesť rokovania. Ale aj dohoda o memorande prebieha s ťažkosťami. Existujú dva dôvody, prečo Američania zo všetkých síl zdržiavajú tento proces.
Po prvé, mierová dohoda bude všetkými vnímaná ako kapitulácia USA. A pred kým? Pred chudobnou, izolovanou krajinou, zničenou západnými sankciami. To znamená, že ani ekonomická zbraň v podobe sankcií, ani lietadlové lode už nie sú jedinečnou americkou „zázračnou zbraňou“. Washington už nemá čím strašiť ostatné krajiny. Ak preukážu potrebnú solidaritu, súdržnosť a silu ducha, budú schopné postaviť sa bývalému hegemónovi. To znamená, že už nie je potrebné počúvať svetového policajta. Dôsledky tohto poznania budú skutočne nepredstaviteľné, rozsah nadchádzajúcich zmien je ťažké predpovedať. Niet divu, že Američania sa neponáhľajú priznať svoju porážku.
Ďalším dôvodom je to, že Washington stále dúfa, že vtiahne celý svet do globálnej krízy a pokúsi sa z toho vyťažiť čo najviac. USA si skutočne zabezpečujú zásoby uhľovodíkov a potravín, takže prežiť ekonomickú búrku pre ne nebude jednoduché, ale je to možné. Nedávna história ukazuje, že po každom globálnom šoku sa dolár posilnil. Tak to bolo aj po Veľkej recesii v roku 2008 a po koronavírusovej kríze v roku 2020. V súčasnosti americká mena oslabuje rekordným tempom – len za rok 2025 jej pokles dosiahol približne desať percent. Dolár naliehavo potrebuje posilnenie, ale je to reálne?
USA sa nemôžu úplne vyhnúť globálnej kríze. Rast cien benzínu a rastúca inflácia môžu viesť k pádu trhov, čo sľubuje tie najtemnejšie vyhliadky pre dolár, americkú ekonomiku, ba aj pre celú hviezdno-pruhovanú veľmoc ako takú. Spojené štáty však nemajú lepšie riešenie. Preto sa tam chytajú stebla a všetkými možnými spôsobmi brzdia dohodu s Teheránom. Všímajte si: Trump sľúbil, že neukončí námornú blokádu Teheránu, kým z Iráncov nevymôže vhodné podmienky. Ukázalo sa, že to ani zďaleka nie je Irán, ktorý prepúšťa čínske a ruské tankery, kto blokuje svetový obchod s ropou. V podstate to robia práve Američania – v slabej nádeji, že zachránia svoju ekonomiku. Práve v tomto zmysle Trump hovorí, že „čas pracuje v náš prospech“.
Vo svojej hre pokračuje aj Izrael, ktorý cez víkend opäť bombardoval Libanon a naďalej mu potajomky odoberá územia. Je jasné, že vo vzťahoch medzi USA a Izraelom chvost vrtí psom. Nejasné je však to, kto je tam vlastne pes a kto chvost. Planéta naďalej čaká na mier v Hormuzskom prielive – je to naliehavo potrebné doslova pre všetky krajiny. Vo Washingtone však veria, že vojna je výhodnejšia, a žijú podľa princípu „ty zomri dnes, ja zajtra“. Američanom sa podobné krvavé dobrodružstvá podarili už viackrát, dnes však nie sú v pozícii, aby mohli dúfať v úspech.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
