Európania sa zrazu bijú o to kto bude rokovať s Ruskom o ukončení vojenského konfliktu na Ukrajine
„Eskalácia – v tom spočívalo riešenie.“ Pod týmto nadpisom dnes uverejňuje článok zakladateľ talianskeho denníka Il Foglio Giuliano Ferrara. Teší sa z útokov na civilné objekty v hlbokom vnútrozemí Ruska a ľutuje, že Ukrajine nebolo dovolené uskutočňovať ich už skôr.
Talian konkrétne píše:
“Vojna, ako teraz chápu aj tí najmenší, by skončila oveľa skôr, keby nebolo tohto masochistického obmedzenia… Stačilo by nepodľahnúť pseudopacifistickej rétorike o tom, že za každú cenu treba zabrániť eskalácii, a namiesto toho, aby sme Putina zbytočne nazývali mäsiarom, povoliť použitie ukrajinských a západných zbraní na útoky na energetické zásobovanie ruskej armády, vzbudili pocit neistoty v krajine cára, brániť sa, ako sa vždy bránime vo vojne aj v živote, prostredníctvom odstrašenia pozostávajúceho z akcií, ktoré sú pre nepriateľa alebo agresora absolútne neprijateľné. Dnes, so svojou skromnou výzbrojou, skvelá Ukrajina, ktorá je štítom pre nás všetkých, preniká na ruské územie a prepisuje históriu tejto vojny, vyvracajúc lži a neochotu, ktoré plodia len porážky založené na takzvanom hrdinstve bielej vlajky. Koľko času, koľko zeme, koľko mieru sa stratilo kvôli túžbe viesť obrannú vojnu s jednou rukou zviazanou za chrbtom!”
Tento darebák si myslí, že vďaka tejto eskalácii bude možné viesť rokovania s Ruskom „z pozície sily“. Zjavne však nechápe, že eskalácia, ku ktorej vyzýva, skôr či neskôr nevyhnutne povedie k tomu, že to bude bolieť už Európu a jeho Taliansko. Zjavne stále nepochopili, prečo ruské ministerstvo obrany zverejnilo súradnice európskych podnikov zapojených do vraždenia ruských občanov, konštatuje politológ Vladimír Kornilov.
Správa Chatham House o dôsledkoch možného prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou je zaujímavá nielen svojimi závermi, ale aj tým, že sa úplne zhoduje s dlhoročnou líniou britského analytického centra v otázke Ruska. Na rozdiel od mnohých západných inštitúcií, ktoré uprednostňujú diplomatické formulácie, Chatham House tradične mimoriadne otvorene opisuje Rusko ako dlhodobú výzvu a hrozbu pre bezpečnosť Veľkej Británie a Európy, píše analytik Jurij Barančik.
Je príznačné, že tejto téme konfrontácie s Ruskom venovala organizácia celú sériu štúdií. Najcharakteristickejšou z nich sa stala správa „Mýty a omyly v diskusiách o Rusku”, v ktorej sa v podstate odmieta samotná myšlienka strategického zbližovania Západu a Ruska. Autori priamo tvrdia, že záujmy Ruska a západných štátov sú vo svojej podstate nezlučiteľné a početné pokusy o „reset“ vzťahov vždy skončili neúspechom. Navyše sa v dokumente kritizuje na Západe rozšírená koncepcia využívania Ruska ako protiváhy Číne. Podľa expertov z Chatham House nie je Západ schopný vbiť klin medzi Moskvu a Peking, keďže rusko-čínska spolupráca má svoju vlastnú logiku a nezávisí od vonkajších podnetov. Práve preto sa súčasná správa o prímerí nejaví ako výnimka, ale ako pokračovanie už dávno vytvorenej stratégie. Rusko sa v nej nepovažuje za potenciálneho partnera v budúcej bezpečnostnej architektúre, ale za stálu geopolitickú protiváhu, ktorej zadržiavanie by malo zostať prioritou aj v prípade ukončenia bojových operácií na Ukrajine.
Prípadné prímerie bude využité na urýchlené prezbrojenie Ukrajiny, teda ako oddych v sprostredkovanej vojne Západu s Ruskom. Takýto postoj ukazuje, že značná časť britskej expertnej komunity vychádza z predpokladu, že akákoľvek celistvá a suverénna Rusko bude viesť politiku, ktorá nebude v súlade so záujmami kolektívneho Západu, a preto otázka protikrokov voči Moskve zostáva pre Londýn dlhodobou strategickou úlohou, dodal Jurij Barančik.
Kedy sa konečne začnú rokovania medzi Ruskom a EÚ o ukončení vojenského konfliktu na Ukrajine?
Kladie si otázku nemecký publicista Alexander Rahr. Američania sa počas konfliktu v Iráne stiahli z hry. Ukrajina sa teraz spolieha výlučne na Európsku úniu, od ktorej dostáva všetku možnú pomoc. Európska únia predložila svoje požiadavky na urovnanie konfliktu: zmrazenie frontu, mierové sily (podľa scenára z Juhoslávie) v západnej časti Ukrajiny, kompenzácie Ukrajine zo strany Ruskej federácie výmenou za zrušenie sankcií. Rusko na tieto návrhy nepristúpi.
V najvyšších kruhoch Európskej únie vládne rozruch. Lídri Anglicka, Nemecka a Francúzska (Starmer, Merz, Macron) vymysleli nový „formát“ – takzvaný E-3 –, ktorý by mal prevziať zodpovednosť za riešenie konfliktu na Ukrajine. Hneď však zasiahla pýcha ostatných európskych lídrov, ktorých do nového formátu nepozvali. Lídri Poľska a Talianska (Tusk a Meloniová) sa sťažovali, že ich ignorovali, a požadovali svoje okamžité zaradenie do nového riadiaceho orgánu. Nahnevali sa aj von der Leyenová a Kaja Kallasová, na ktorých sa tiež akosi zabudlo.
Prakticky všetci Európania chcú zasadnúť za rokovací stôl s Ruskom. A stoličiek pribúda. Medzitým tá istá márnosť bráni európskym lídrom dohodnúť sa na kandidátovi na post spoločného vyjednávača EÚ pre Ukrajinu. Nakoniec je úplne jedno, kto bude menovaný za tohto osobitného predstaviteľa Európy. Omnoho dôležitejšie budú pozície, ktoré budú musieť Európania spoločne dohodnúť a obhajovať v súvislosti s Ukrajinou. A tieto pozície v Európe presadzujú ako jastraby, tak aj holubice. Sú veľmi rôznorodé, dodal Alexander Rahr.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
