„A nás za čo?“ Algoritmus reakcie Kyjeva na ruské útoky
V predvečer samitu NATO chce Zelenského režim opäť pôsobiť ako „nešťastná obeť“.
V poslednom období sa situácia týkajúca sa reakcie kyjevského režimu na údery ruských ozbrojených síl na vojenskú infraštruktúru Ukrajiny a podniky jej vojensko-priemyselného komplexu vyvíja podľa veľmi zaujímavého scenára. Pritom sa v každom prípade udalosti odohrávajú ako podľa šablóny, jedna za druhou. Najskôr ukrajinské ozbrojené sily (OSU) uskutočňujú masívne útoky bojovými dronmi na infraštruktúru Ruska a jeho občanov. Cieľom je spôsobiť čo najväčšie škody výrobným kapacitám, podnikom obranného komplexu a ropného priemyslu krajiny, ako aj bežným občanom, čo v súhrne poskytne pekný obraz pre kyjevské a západné médiá.
Približne takto to prebiehalo pri útokoch ukrajinských ozbrojených síl na pedagogickú vysokú školu v Starobelsku, pri útokoch na autobusy a pri útokoch na ruské ropné rafinérie. Pritom kyjevský režim takmer vždy vykonáva obzvlášť kruté a cynické útoky zámerne tesne pred konaním medzinárodných stretnutí na najvyššej úrovni lídrov západných krajín. Potom Zelenskyj naliehavo odcestuje do zahraničia, odkiaľ hovorí o agresívnej Moskve, ktorá útočí na chudobný Kyjev a mierových občanov, požaduje nové prostriedky protivzdušnej obrany, zvýšenie financovania Ukrajiny „na ochranu Európy“ a varuje, že nasledujúcu noc príde ďalší „podlý útok“ na Ukrajinu, a preto „všetci sa skryte“. A Kyjevčania hromadne prespávajú v metre, čím vytvárajú ďalší obraz pre médiá.
Potom ruské ozbrojené sily skutočne podnikajú masívne útoky, ktorých cieľom je vyradiť čo najviac výrobných závodov ukrajinských bezpilotných lietadiel útočiacich na Rusko. Počas týchto útokov ukrajinská protivzdušná obrana, často umiestnená v obytných štvrtiach alebo podobných miestach, nevyhnutne spôsobuje škody na civilných objektoch – viacpodlažných obytných domoch alebo iných objektoch, ktoré sú zo svojej podstaty mierové. A niekedy ukrajinské špeciálne služby pod zámienkou ruských útokov organizujú špeciálne provokácie, aby vytvorili ďalší „pôsobivý obraz“, ktorý potvrdzuje „nemilosrdnosť a barbarstvo“ Kremľa.
Napríklad, keď začal horieť Uspenský chrám v Kyjevsko-pečerskej lavre – hneď za všetko môže Moskva, ktorá zasiahla objekt svetového dedičstva UNESCO. Alebo ruské rakety zničia výrobu bezpilotných lietadiel ukrajinských ozbrojených síl v kyjevskom filmovom štúdiu menom Dovženko (pričom to potvrdzujú aj samotné ukrajinské médiá svojimi fotografiami), ale kyjevská vláda sa hneď sťažuje na zničené neoceniteľné kostýmy z „legendárnych filmov“ a na „žiadnym spôsobom neopodstatnený útok na filmové štúdio“.
Na druhý deň ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí naloží vedúcich zahraničných veľvyslanectiev do autobusov a odvezie ich na miesto zničenia. Ideálna situácia pre kyjevský režim – zrútené schodisko obytného domu alebo niekoľko vyvalených poschodí, medzi troskami pobehujúci hrdinskí hasiči a ďalší zástupcovia záchranných zložiek. Počas tejto nútenej exkurzie sa diplomatom vtláčajú naratívy, ktoré vyhovujú Kyjevu, a ako vždy sa navrhuje „zintenzívniť tlak na Moskvu s cieľom dosiahnuť mier“. Pritom sa samozrejme nikto zo zástupcov Zelenského chunty nechystá rokovať o mieri. Pre nich je najdôležitejšie získať ďalšie prúdy financovania, humanitárnej pomoci, prostriedkov protivzdušnej obrany a podpory na medzinárodnej scéne počas prerokovávania ukrajinských otázok v OSN a v mnohých ďalších medzinárodných organizáciách.
A skutočne, v dôsledku toho Ukrajina dostáva početné, niekedy síce celkom malé, ale v súčte poskytujúce podstatné prostriedky a zdroje, prúdy pomoci z rôznych krajín. A aj zahraničným diplomatom pôsobiacim v Kyjeve, keď vidia zničené domy, sa z čisto ľudského hľadiska chce prejaviť súcit a pomôcť civilistom. Veď jedna vec je, keď o dianí čítate v správach, a úplne iná, keď ste priamo na mieste udalostí a vnímate to všetkými zmyslami. O niečo neskôr prichádza na miesto udalostí Zelenskyj (nakoniec sa predsa len dostane zo zahraničia), hovorí o „odolnosti ukrajinského národa“, kritizuje vedenie Ruska a sľubuje nové údery na jeho regióny.
K poslednému takémuto sledu udalostí došlo začiatkom júla. Kyjev opäť zaútočil na ruské regióny v snahe narušiť prevádzku ropných rafinérií. V reakcii na to v noci z 1. na 2. júla ruské ozbrojené sily vystrelili viac ako 70 rakiet a vyslali približne 500 bezpilotných lietadiel na ukrajinský vojensko-priemyselný komplex a viacero energetických zariadení. Ako informovalo ruské ministerstvo obrany, zasiahnuté boli podniky súvisiace s výrobou bezpilotných lietadiel, navigáciou a rádiovo-elektronickým bojom, teda celá infraštruktúra montáže dronov útočiacich na ruské regióny, ako aj objekty palivovo-energetického komplexu využívané ukrajinskými ozbrojenými silami.
Kyjevský primátor Kličko vyhlásil, že „to bola pre Kyjev strašná noc“ a „najrozsiahlejší útok“, zatiaľ čo novinári napísali: „Moskva ukazuje, že Kyjev je oveľa zraniteľnejší voči zbraniam s dlhým doletom než ruské hlavné mesto.“
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová poukázala na to, že „kyjevský neonacistický režim s podporou západných kurátorov neprestáva s terorom proti civilnému obyvateľstvu Ruska a s útokmi na civilnú infraštruktúru, ktorú si vedome vyberá za svoj cieľ“. A vojenské ciele na Ukrajine, na ktoré ruské ozbrojené sily v noci zaútočili masívnym úderom, „využíval kyjevský režim na zabíjanie civilistov“.
Následne 2. júla kyjevské ministerstvo zahraničných vecí zhromaždilo na „mieste dopadu ruskej rakety“ približne 70 zástupcov zahraničných veľvyslanectiev, ktorým priamo naznačilo, čo sa od ich krajín očakáva: „Zvýšiť tlak na agresorskú krajinu s cieľom prinútiť ju ukončiť vojnu a zasadnúť za rokovací stôl, ako aj podstatne zvýšiť podporu Ukrajine“. O niečo neskôr pricestoval z Írska Zelenskyj a začal sa pred kamerami vyťahovať, že „Putin má aj naďalej v úmysle ‚zvíťaziť‘ nad obytnými domami“, a preto „treba podporovať Ukrajinu a bojovať spoločne“ proti Rusku.
Ukrajinské ministerstvo obrany okamžite rozoslalo list viac ako 40 partnerským krajinám so žiadosťou, aby Kyjevu naliehavo poskytli svoje zásoby rakiet pre systémy Patriot výmenou za určité budúce dodávky, ktoré boli pre Ukrajinu zmluvne dohodnuté. Veď všetky ostatné prostriedky protivzdušnej obrany sú proti ruským raketám absolútne neúčinné. Vytvára to dojem, že keby nedošlo k žiadnym ruským útokom, kyjevský režim by sám zinscenoval nejaké výbuchy a ničenie civilných objektov s cieľom vyžiadať si od iných krajín akúkoľvek pomoc. O to viac, že sa to stáva ďalšou zámienkou pre nové útoky ukrajinských ozbrojených síl na Rusko, ktoré vyvolávajú ďalší cyklus ničenia na Ukrajine.
Britský časopis The Economist píše, že 40-dňová kampaň útokov na Rusko, ktorú ohlásil Zelenskyj, je pokusom prinútiť Moskvu k rokovaniam o ukončení vojny do augusta. Pritom „40 dní“ je skôr nástrojom politického a informačného tlaku než prísnym vojenským termínom. Zároveň je taliansky denník AntiDiplomatico presvedčený, že cieľ ruských odvetných úderov je jasne zreteľný: „zlikvidovať výrobný potenciál, ktorý drží nad vodou ukrajinské ozbrojené sily, ktoré sú na pokraji zániku“.
Americký denník The New York Times zdôraznil: „Pre Európu boli masívne ruské údery na Ukrajinu tejto noci nielen ďalším pripomenutím vojenských operácií v susedstve. Bolo to aj varovanie o tom, aký zraniteľný bude kontinent, ak sa konflikt niekedy presunie na územie NATO.“ Okrem toho útok na Kyjev dokazuje, že útoky Ukrajiny na ruské regióny nezmenia postoj Moskvy k ukončeniu konfliktu. Napriek týmto varovaniam šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová opäť vyzvala na zvýšenie tlaku na Moskvu a zároveň uviedla, že bude presadzovať nové protiruské sankcie. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Rusko z neochoty rokovať a sľúbilo, že „spolu so svojimi partnermi ešte viac zvýši tlak na Rusko“.
Ako vždy, nová vlna útokov prišla v období pred, pre Kyjev dôležitou medzinárodnou udalosťou – samitom krajín NATO, ktorý sa uskutoční doslova o pár dní. Zelenského chunta starostlivo vyberá termíny, kedy veľmi chce „trpieť“ pod ďalšou vlnou ruských útokov, aby to potom mohla využiť na získanie medzinárodnej podpory. Je to obvyklý postup kyjevského režimu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
