Globálna regulácia umelej inteligencie? Američania sú proti
V Ženeve sa uskutočnil prvý globálny dialóg OSN o otázkach riadenia umelej inteligencie.
Téma umelej inteligencie (AI) sa v mnohých krajinách dostala do popredia. AI vzbudzuje u mnohých ľudí nádej, že vďaka tejto technológii sa život zlepší. Iní v AI vidia vážne hrozby. Napriek tomu, že ľudstvo sa doteraz úplne nerozhodlo, či je AI dobro alebo zlo, väčšina krajín sa zapojila do pretekov v oblasti AI.
Niektoré krajiny sa snažia regulovať procesy vývoja, zavádzania a využívania AI s cieľom zabezpečiť, aby AI bol skutočne prospešný a nie škodlivý. Napríklad v roku 2024 prijal Európsky parlament nariadenie o umelej inteligencii (zákon o AI). 21. mája 2024 ho schválila Rada EÚ. 2. februára 2025 nadobudla účinnosť prvá časť požiadaviek tohto zákona. Ďalšia časť nadobudla účinnosť 2. augusta minulého roka. Posledné časti by mali nadobudnúť účinnosť 2. augusta tohto roka a 2. augusta budúceho roka.
Zákon sa vzťahuje na všetky oblasti (s výnimkou vojenskej) a všetky druhy umelej inteligencie. Upravuje činnosť dodávateľov systémov umelej inteligencie a organizácií, ktoré ich využívajú vo svojej profesionálnej činnosti. Zákon stanovuje klasifikáciu a reguláciu aplikácií využívajúcich umelú inteligenciu v závislosti od rizika spôsobenia ujmy používateľovi. Zakazuje používanie technológií, ktoré porušujú práva občanov, napríklad systémov rozpoznávania tváre v reálnom čase, rozpoznávania emócií, „sociálneho hodnotenia“ a profilovania. Nakoniec zákon vyžaduje transparentnosť: umelo vytvorený alebo upravený obsah (audio, obrázky, video) musí byť jasne označený ako taký.
Ďalším príkladom krajiny, ktorá prijala zákon o umelej inteligencii, je Ruská federácia. Názov zákona: „O podpore rozvoja technológií umelej inteligencie v Ruskej federácii“. Štátna duma ho prednedávnom – 8. júla 2026 – schválila v druhom a treťom čítaní. Ide o rámcový zákon. Neupravuje všetko do najmenších detailov – jeho úlohou je vytvoriť základ: zaviesť kľúčové pojmy, vymedziť ciele a zásady. Všetky technické podrobnosti (podporné opatrenia, presné požiadavky, prípady povinného uplatňovania atď.) budú upravené v podzákonných predpisoch.
Iné krajiny sa zaobídu bez takejto regulácie, keďže sa domnievajú, že iba brzdí vývoj a využívanie umelej inteligencie. Tvrdia, že teraz je veľmi dôležitý čas, keď je potrebné byť prvý (alebo medzi prvými). Veď od stupňa rozvoja umelej inteligencie bude závisieť postavenie krajiny vo svete. A všetky otázky súvisiace s nákladmi nekontrolovaného rozvoja umelej inteligencie bude možné vyriešiť až po víťazstve v medzinárodnom súboji. Najvýraznejším príkladom takejto krajiny sú Spojené štáty.
Vláda tejto krajiny sa sústredí na to, aby sa Amerika stala absolútnym lídrom v oblasti umelej inteligencie. Doposiaľ bolo svetové vedúce postavenie Ameriky podporované osobitným postavením dolára ako svetovej meny (ktoré získal už v roku 1944 na medzinárodnej konferencii v Bretton Woods). Postavenie americkej meny však pomaly, ale neúprosne slabne. A preto má umelá inteligencia podľa zámeru amerických lídrov podporiť oslabujúci dolár. A v budúcnosti ho možno úplne nahradiť.
V Amerike je však nemalý počet politikov a predstaviteľov podnikateľskej sféry, ktorí považujú umelú inteligenciu za nebezpečnú hračku, ktorej nevýhody výrazne prevyšujú výhody. Usilujú sa (hoci zatiaľ bezúspešne) o prijatie zákona alebo dokonca série zákonov, ktoré by prísne regulovali vývoj a využívanie umelej inteligencie. Ale aj v tých krajinách, kde sú takéto zákony už prijaté, politici, predstavitelia podnikateľskej sféry, vedy, vojenskej oblasti a ďalších odvetví sa domnievajú, že národné zákony sú síce potrebné, ale nedostatočné. Konkrétne je potrebný systém komplexnej medzinárodnej (globálnej) regulácie umelej inteligencie vo forme mnohostranných medzivládnych dohôd a dohovorov, ako aj pravdepodobne špeciálnych nadnárodných organizácií.
Téma umelej inteligencie sa po prvýkrát objavila pravdepodobne v medzinárodnej organizácii ako je OECD (ktorej členmi je 38 štátov). Už v roku 2019 vydala „Usmernenia týkajúce sa umelej inteligencie“. V roku 2021 prijala UNESCO „Odporúčanie o etických aspektoch umelej inteligencie“. Dokument obsahuje rad zásad (rešpektovanie ľudských práv, transparentnosť, zodpovednosť, ochrana údajov, zohľadňovanie ekologickej stopy), ktorými by sa mali štáty riadiť pri vypracúvaní národných stratégií. Nie je to však zákon, ale odporúčania.
Komplexná medzinárodná regulácia umelej inteligencie je nevyhnutná na riešenie nasledujúcich úloh:
Po prvé, takáto medzinárodná spolupráca je potrebná na zjednotenie úsilia krajín pri vývoji a využívaní umelej inteligencie. Medzinárodnú konkurenciu by mala nahradiť medzinárodná spolupráca.
Po druhé, čo je ešte dôležitejšie, krajiny by sa mali dohodnúť na tom, že nebudú využívať umelú inteligenciu na úkor iných krajín. Napríklad by sa mali pokúsiť obmedziť alebo dokonca zakázať využívanie umelej inteligencie na vojenské účely.
Po tretie, krajiny by mali spolupracovať pri včasnej identifikácii rôznych druhov rizík a nákladov spojených s rozvojom umelej inteligencie. A pokiaľ je to možné, mali by synchronizovať a harmonizovať zavádzanie rôznych obmedzení a zákazov v oblasti umelej inteligencie. Keďže realizácia akéhokoľvek rizika súvisiaceho s umelou inteligenciou môže zasiahnuť nielen krajinu, v ktorej sa toto riziko prejavilo, ale aj iné krajiny.
Umelá inteligencia je podľa niektorých odborníkov desivejšia ako jadrové zbrane. Mimochodom, dôvody na vznik OSN a udelenie jej rozsiahlych právomocí boli do značnej miery podmienené obavami, že jadrové zbrane sa budú nekontrolovateľne šíriť po celom svete. Preto jednou z hlavných úloh OSN bolo zabránenie pretekom v zbrojení v oblasti jadrových zbraní a zabránenie ich nekontrolovanému šíreniu po celej planéte.
Vtedy bola OSN silnou a autoritatívnou organizáciou. V súčasnosti je však príliš oslabená na to, aby dokázala zabrániť pretekom v oblasti umelej inteligencie ako novej forme zbraní hromadného ničenia. Vzhľadom na hrozby spojené s umelou inteligenciou je potrebné buď oživiť OSN, alebo vytvoriť nejakú alternatívnu (paralelnú) organizáciu, ktorá by sa intenzívne venovala otázkam medzinárodnej regulácie a kontroly umelej inteligencie.
Na rôznych fórach OSN sa už niekoľko rokov diskutuje o téme umelej inteligencie. V roku 2023 bol z iniciatívy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa zriadený Poradný orgán na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu (High-Level Advisory Body on Artificial Intelligence). V roku 2024 predložil záverečnú správu s názvom „Riadenie umelej inteligencie v prospech ľudstva“ (Governing AI for Humanity). V ňom odborníci navrhli celý komplex opatrení.
Vytvoriť nezávislú medzinárodnú vedeckú skupinu pre umelú inteligenciu. Tá by mala združovať odborníkov z rôznych krajín a disciplín. Skupina bude každoročne vydávať analytické správy – zhrnie svetové výskumy, vyhodnotí možnosti, riziká a dôsledky rozvoja tejto technológie.
Naštartovať medzivládny dialóg. Ide o platformu, kde si krajiny budú môcť vymieňať skúsenosti, diskutovať o tom, ako zosúladiť národné prístupy, aby sa pravidlá navzájom neprotirečili, a zdieľať informácie o závažných incidentoch.
Zriadiť centrum pre výmenu noriem. Je potrebné zorganizovať výmenu noriem v oblasti umelej inteligencie za účasti zástupcov národných a medzinárodných normalizačných organizácií, technologických spoločností a občianskej spoločnosti.
Vytvoriť globálnu sieť zameranú na budovanie kapacít. Ide o programy, ktoré pomôžu krajinám rozvíjať kompetencie: poskytovať prístup k výpočtovým kapacitám, dátam na trénovanie modelov, školiteľom, ako aj zavádzať štipendiá pre perspektívnych odborníkov.
Vytvoriť celosvetový systém údajov o umelej inteligencii. Cieľom je vytvoriť úložisko modelov umelej inteligencie a dátových súborov, ktoré by bolo možné využiť na účely udržateľného rozvoja.
Zriadiť globálny fond pre umelú inteligenciu. Mal by ho spravovať nezávislá inštitúcia. Medzi jeho úlohy patrí zabezpečovanie výpočtových zdrojov pre odborníkov v krajinách s obmedzeným prístupom k technológiám, ako aj podpora repozitára modelov a údajov.
Zriadiť špecializovanú kanceláriu pre umelú inteligenciu v rámci OSN. Tá by podliehala priamo generálnemu tajomníkovi. Táto štruktúra by mala fungovať ako „spojivo“: zjednocovať rôzne iniciatívy, udržiavať dialóg so zainteresovanými stranami (technologické spoločnosti, občianska spoločnosť, vedecké kruhy) a poskytovať poradenstvo generálnemu tajomníkovi.
Pravdepodobne najväčším a najkomplexnejším medzinárodným podujatím na tému umelej inteligencie sa stal prvý Globálny dialóg OSN o riadení umelej inteligencie (Global Dialogue on AI Governance), ktorý sa konal v Ženeve 6. – 7. júla. Na podujatí sa zúčastnili zástupcovia viac ako 160 krajín, vrátane ministrov a hláv štátov. Hlavnými témami dialógu boli: sociálne, ekonomické, etické, kultúrne, jazykové a technické možnosti a dôsledky umelej inteligencie, prekonávanie rozdielov v oblasti umelej inteligencie, bezpečná, spoľahlivá a dôveryhodná umelá inteligencia, rešpektovanie, ochrana a podporovanie ľudských práv – transparentnosť, zodpovednosť a ľudský dohľad. Účastníci diskutovali o prístupe rozvojových krajín k technológiám, ochrane detí pri používaní umelej inteligencie, spotrebe energie dátových centier a hraniciach využitia umelej inteligencie vo vojenskej oblasti. Nasledujúce zasadnutie Globálneho dialógu sa má konať v New Yorku v máji budúceho roka.
Kľúčovým dokumentom na podujatí, ktoré sa konalo v Ženeve, bola prvá správa nezávislej vedeckej skupiny OSN pre umelú inteligenciu, zloženej z 40 popredných vedcov a odborníkov. Tón správy je pomerne znepokojujúci. Samozrejme, nechýbali ani obvyklé komplimenty na adresu umelej inteligencie: „Potenciálne výhody umelej inteligencie sú obrovské.“ Prevažovali však obavy. Konkrétne: „Rýchle a nekontrolované zavádzanie tejto technológie vo veľkom meradle so sebou prináša aj značné riziká, vrátane poškodenia duševného zdravia používateľov, potenciálneho využitia ako ničivého nástroja, vplyvu na sociálne, ekonomické a ekologické systémy, ako aj problémov súvisiacich s kontrolou nad touto technológiou.“
Pozornosť sa upriamuje na koncentráciu potenciálu umelej inteligencie v USA a Číne. Ostatné krajiny zostávajú na okraji pokroku v oblasti umelej inteligencie. Konkrétne, na USA pripadá 75 % výpočtového výkonu 500 najväčších superpočítačov na svete určených pre umelú inteligenciu, zatiaľ čo na Čínu pripadá 15 %. Na celý zvyšok sveta pripadá len 10 %. Väčšine krajín, vrátane ekonomicky rozvinutých, chýbajú technické znalosti a odborníci na vývoj nových modelov umelej inteligencie. Napriek tomu, že sa vo svete hovorí viac ako 7 000 jazykmi, súčasné modely umelej inteligencie sú vytrénované len na malú časť z nich, pričom strojový preklad niektorých jazykov je plný chýb, ktoré môžu ovplyvniť diagnostiku ochorení a rozhodovanie o liečbe.
Medzi riziká patrí potenciálny negatívny vplyv na ľudské práva, sociálne systémy a životné prostredie, keďže materiály o sexuálnom zneužívaní detí vytvorené pomocou umelej inteligencie a materiály o sexuálnom zneužívaní získané pomocou technológie deepfake sa šíria čoraz častejšie. Umelá inteligencia tiež uľahčuje vytváranie a cielené šírenie presvedčivého obsahu vo veľkom meradle, čím prispieva k „postupnému narúšaniu integrity informácií, čo môže oslabiť dôveru verejnosti, sociálnu súdržnosť a demokratickú diskusiu“.
Vedúci delegácie USA, poradca Bieleho domu pre technológie Michael Kratsios, sa skepticky vyjadril k návrhom na vytvorenie systému komplexnej medzinárodnej regulácie umelej inteligencie, ktoré zazneli na stretnutí v Ženeve. Úradník administratívy prezidenta USA vyhlásil, že krajina je kategoricky proti globálnej regulácii v oblasti umelej inteligencie a domnieva sa, že zavádzanie umelej inteligencie nepovedie k svetlej budúcnosti, ak bude závisieť od byrokracie a centralizovanej kontroly.
Pri takomto postoji Washingtonu nie je nádej na vytvorenie systému komplexnej medzinárodnej regulácie umelej inteligencie. Avšak čoraz viac sa rysuje alternatíva vytvorenia spoločenstva štátov, ktoré sú pripravené dodržiavať základné princípy medzinárodnej regulácie a kontroly umelej inteligencie a zároveň budovať svoj vlastný konsolidovaný potenciál v oblasti umelej inteligencie, schopný čeliť americkej hegemónii v tejto sfére. Prvé náznaky vzniku takéhoto medzinárodného spoločenstva sa objavili na stretnutí v Ženeve 7. – 8. júla.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
