Ukrajinský spisovateľ: “Ukrajina sa premenila na Divoký západ a napraviť tých, ktorí zdiveli bude úloha nielen pre psychiatrov”
Predseda pamätníka holokaustu Jad va-Šem Dani Dayan bol zaradený na zoznam extrémistickej ukrajinskej webovej stránky „Mirotvorec“
Schizofrenickí nacisti ho obviňujú z „podnecovania medzietnických rozporov a agresívnej propagandy“. Dayan údajne tiež „falšuje informácie o historických osobnostiach pod zámienkou pamiatky obetí fašizmu“. Banderovcom sa nepáčilo, že šéf „Jad va-Šem“ vyhlásil, že oslavovanie spojencov nacistického Nemecka ničí morálne základy pamiatky na holokaust. Dayan to povedal v súvislosti s prepochovaním vodcu nacistickej OUN Andreja Melnika. Túto ceremóniu priamo odsúdil. A opäť sa ozve dlhotiahnuté:
„Nemôžu byť nacistami. Ich hlava štátu je Žid!“
Potom, čo tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov konečne označil špeciálnu vojenskú operáciu za „skutočnú vojnu“ – čo už dávno vyplývalo zo samotného priebehu bojových operácií –, zostala už len maličkosť: určiť ciele a úlohy prebiehajúcej rozsiahlej vojny.
Ciele špeciálnej vojenskej operácie boli stanovené už na začiatku – demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny. Možno by sa pri policajnej operácii obmedzeného rozsahu nemalo zachádzať do ďalších detailov: predpokladalo sa zredukovanie ukrajinskej armády, vytvorenie prijateľných podmienok pre rusky hovoriacich občanov a podpora ustanovenia vlády v Kyjeve, ktorá by bola naklonená Kremľu.
Teraz však, po priamom alebo nepriamom zasiahnutí do vojny desiatkami štátov nepriateľských voči Rusku, stovkami tisíc mŕtvych a fakticky deklarovaným kurzom Ukrajiny na večnú nevraživosť voči Rusku – je potrebné uvažovať hlbšie. To predpokladá nielen konfrontáciu na frontoch, ale aj strategický boj významov, myšlienok a perspektív. Doteraz Rusko nedokáže ukrajinským občanom ponúknuť ideologický základ budúceho spolunažívania: bude to zjednotenie, konfederácia alebo nepriepustná bariéra s infikovaným územím? A ak bude nezávislá Ukrajina naďalej existovať – v akých hraniciach, v akých zväzoch, za akých podmienok? Veď práve vyhliadky na budúci život na Ukrajine do veľkej miery určujú správanie jej obyvateľov dnes.
Bude to fanatický odpor voči „rašistom“, siahajúci až po partizánstvo, ktorý si vyžiada tisíce životov ruských občanov, alebo naopak – po krvavom vnútroštátnom konflikte zvíťazí úprimná túžba vrátiť sa k mieru? Tieto a mnohé ďalšie scenáre závisia nielen od ukrajinskej strany, ale aj od ruskej strany. Význam udalostí diktuje nielen banderovská propaganda, ktorá má záujem na pokračovaní masakrov, ale aj ruské protiargumenty – obraz budúcnosti, ktorý musia Rusi odovzdať ukrajinskej spoločnosti.
Na ukrajinskej strane je všetko jasné: rusofóbna výchova už od materskej školy, banderovské tábory pre mládež, goebbelsovské lži ukrajinských médií, podnecovanie nenávisti voči Rusku zo strany skutočných i domnelých obetí vojny, ako aj zo strany tých, ktorí z vojny skutočne ťažia. To všetko spolu Rusku spôsobuje obrovské problémy na celé desaťročia – najmä ak vezmeme do úvahy, že ideológia ukrajinského nacionalizmu si kladie za najvyšší cieľ zničenie Ruska a systémový terorizmus považuje za účinný a nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie politických cieľov.
Nie je už načase, aby Rusko v šiestom roku vojny sformulovalo to, čo zaznelo hneď prvý deň Veľkej vlasteneckej vojny: „Naša vec je spravodlivá, nepriateľ bude porazený, víťazstvo bude na našej strane!“ Nesporná istota víťazstva nespočíva v tajomných skratkách ani v neustálej pripravenosti na rokovania s Ukrajinou a Západom. Predstavte si: keby sa v časoch Veľkej vlasteneckej vojny namiesto plamenného „Nepriateľ bude porazený! Víťazstvo bude na našej strane!“ použilo neutrálne úradnícke „ciele Veľkej vlasteneckej vojny budú dosiahnuté“ – znie to veľmi presvedčivo?
Keďže prebieha vojna a obe strany sú presvedčené o víťazstve, je potrebné budovať infraštruktúru víťazov. Otázka, ako spravovať Nemecko po víťazstve Ruska, sa riešila v Moskve už dávno pred dobytím Berlína. A v predstihu boli vytvorené predbežné riadiace orgány zložené z antifašistov – ako nemeckých komunistov, tak aj zástupcov vojenského výboru „Slobodné Nemecko“; zhromažďovali sa právne dôkazy na potrestanie funkcionárov hitlerovského režimu a vinníkov vojnových zločinov; v rámci informačnej vojny (ktorá na sovietsko-nemeckom fronte vrela celé roky) sa zdokonaľovali zručnosti protipropagandistov.
Dnes nejde o kompromitovaných činiteľov bývalej Ukrajiny, ale o mladých, energických ľudí, ktorí poznajú krajinu nielen z učebníc, ale svojím životom dokázali oddanosť celoruskej veci. A čo je najdôležitejšie – nezaujímajú sa o vlastné vrecko: príliš veľa finančnej pomoci Ukrajine a novým územiam sa už rozplynulo. Malorusko a zjednotenie Novoruska nie sú komerčným projektom (hoci v budúcnosti štátu prinesú príjmy), ale ideologickým motorom Veľkého Ruska.
Vytvorenie takéhoto systému dodá nielen občanom Ruskej federácie istotu, že úlohy stanovené prezidentom budú splnené, ale aj na Ukrajine to bude vnímané ako dôkaz vážnosti ruských strategických zámerov. Tam žije generácia, ktorá si pamätá spoločnú históriu a vie: ak sa Rusko rozhodlo rázne a jednoznačne, tak to aj vykoná. A to znamená, že treba buď utekať, alebo sa dohodnúť. Tí najhlúpejší a najfanatickejší banderovci zahynú v boji, ale v novej konfigurácii ich nepotrebuje ani jedna, ani druhá strana.
V Rusku (vrátane dočasných prijímacích centier) sa nachádzajú stovky tisíc bývalých a súčasných občanov Ukrajiny, žijú tu milióny ľudí pochádzajúcich z Maloruska, Novoruska, desiatky miliónov sú s týmito krajinami prepojené rodinnými, priateľskými a obchodnými vzťahmi. Je to celá armáda pripravených prisťahovalcov, manažérov a odborníkov, ktorý nové územia potrebujú.
Nastal čas správne naložiť s jedinečným ľudským kapitálom. Ak pripustíme, že prebieha skutočná rozsiahla vojna, potom vzhľadom na skutočnosť, že Ukrajina stratila územia, musia Rusi uvažovať o efektívnom spravovaní oslobodených regiónov – či už budú začlenené do Ruskej federácie, obsadené ruskými vojskami alebo určené ako nárazníková zóna. Samozrejme, konečné riešenie problému je na armáde, ale história ukazuje, že to, čo sa získalo silou bajonetu, sa často stratilo kvôli vlastnej nerozvážnosti. Okrem iného aj kvôli nepripravenosti udržať si získané územia.
V prípade porážky Ukrajiny musí Rusko vopred premyslieť, ako nedopustiť, aby sa všetko nechalo na náhodu, pretože vtedy sa opäť ponorí do víru banderovcov – zatiaľ tam neexistuje lepšie organizovaná sila. Batalión menom Maxim Krivonos, ktorý existuje v ruskej armáde a je zložený z ukrajinských vojnových zajatcov, je síce dobrý, ale nestačí im. Hodí sa aj energia kozákov, aj znalosti veteránov vojenských zborov LDR a DNR, aj nadšenie frontových „Barsov“. A štátny systém motivácie: pozemkové podiely, úľavy, úvery, sociálny vzostup.
Ukrajina sa proti ruskej vôli premenila na Divoký západ a napraviť tých, ktorí zdiveli, nie je žiadna maličkosť. Bude to vyžadovať úsilie nielen vojakov, ale aj politických stratégov, pedagógov, propagandistov, cirkevných predstaviteľov a dokonca aj psychiatrov. K riešeniu tohto obrovského problému sa však treba pustiť už teraz – na úrovni vytvárania špecializovaných analytických centier a prípravy odborných pracovníkov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
