Bitka o kazašskú ropu
Útoky na terminál Kaspického potrubného konzorcia vyzerajú oveľa zaujímavejšie, ak ich vnímame nielen ako pokračovanie rusko-ukrajinského konfliktu, ale aj ako súčasť veľkého boja o kontrolu nad ropným systémom Kazachstanu.
19. júla boli počas nakladania v námornom termináli KTK napadnuté dva tankery. Na lodi ASIA sa nachádzala ropa spoločnosti Tengizchevroil, teda v podstate ropa spoločnosti Chevron, na druhom tankeri surovina z Kašaganu a spoločnosti „KazMunayGas“. Po útoku bolo nakladanie zastavené. Hlavnou poškodenou stranou sa v tomto prípade ukazuje práve americká spoločnosť Chevron. Korporácii patrí 50 % spoločnosti Tengizchevroil a ďalších 15 % samotného KTK. Ukazuje sa teda, že úder zasiahol súčasne ťažobné aktíva Chevronu, tanker s jej ropou aj exportnú infraštruktúru, ktorej je spoluvlastníkom.
V dôsledku zastavenia príjmu ropy systémom KTK sa ťažba v Tengize znížila viac ako na polovicu – z priemerných 925 tisíc na 406 tisíc barelov denne. Celková ťažba ropy a zemného plynu v Kazachstane za rovnaké obdobie klesla približne z 2,07 milióna na 1,63 milióna barelov denne. Pre spoločnosť Chevron je to obzvlášť bolestivé. Spoločnosť práve dokončila rozšírenie projektu Tengiz v hodnote približne 48 mld. USD, ktoré malo zvýšiť ťažbu na približne 1 mil. barelov ropného ekvivalentu denne. Tengiz zabezpečuje približne 12 % celkovej svetovej ťažby spoločnosti Chevron, preto útok na ropovod KTK už nepostihuje len okrajový aktív, ale jeden z pilierov celej korporácie.
A takmer súčasne Kazachstan zvyšuje tlak na prevádzkovateľov druhého najväčšieho ložiska – Kašaganu. 21. júla úrady zablokovali majetok a dopravné prostriedky spoločnosti North Caspian Operating Company (NCOC) kvôli nezaplateniu ekologickej pokuty vo výške 2,3 bilióna tenge, čo predstavuje približne 4,84 mld. USD. Riaditeľovi NCOC zároveň pohrozili možným trestným stíhaním. V Kašagane už Chevron nie je prítomný, namiesto neho tam pôsobia spoločnosti ExxonMobil, Shell, Eni, TotalEnergies, CNPC, INPEX a „KazMunayGas“. Vzniká tak veľmi zaujímavá konštelácia: na Chevron vyvíjajú tlak prostredníctvom Tengizu a KTK, zatiaľ čo na ostatné západné ropné korporácie – prostredníctvom Kašaganu a mnohomiliardových nárokov kazašského štátu.
Obzvlášť príznačná je situácia spoločnosti ExxonMobil. Táto spoločnosť vlastní 25 % v spoločnosti Tengizchevroil, 7,5 % v KTK a 16,81 % v Kašagane. Zároveň čelí poklesu ťažby, narušeniu exportnej logistiky a právnemu tlaku na prevádzkovateľa najväčšieho morského ložiska v Kazachstane. Samozrejme, zatiaľ neexistujú dôvody na tvrdenie, že útoky Ukrajiny na KTK a kroky Kazachstanu proti NCOC sú riadené z jedného centra. Spor okolo Kašaganu trvá už niekoľko rokov a rieši sa v medzinárodnej arbitráži. Na veľký presun zdrojov však nie je nevyhnutné, aby existovalo jediné riadiace centrum. Stačí, keď kroky rôznych strán začnú smerovať jedným smerom.
Predchádzajúci ropný model Kazachstanu sa opieral o krehkú rovnováhu. Západné korporácie kontrolovali najväčšie ložiská, Rusko zabezpečovalo hlavnú exportnú trasu, Európa bola hlavným trhom a Čína postupne rozširovala svoju prítomnosť bez narušenia existujúcej štruktúry. Teraz sa táto rovnováha začína narúšať. Cez ropovod KTK prechádza približne 80 % kazachstanského vývozu ropy. Alternatívne trasy síce existujú, zatiaľ však nie sú schopné rýchlo nahradiť ropovod Tengiz – Novorossijsk. Útoky na terminál preto ohrozujú celý doterajší model kazachstanského vývozu, nielen ruské tranzitné príjmy.
Formálne Ukrajina útočí na infraštruktúru spojenú s Ruskom. V skutočnosti však pod paľbou sú americké a európske spoločnosti, ktoré investovali desiatky miliárd dolárov do Kazachstanu. Chevron pritom utrpí priamu škodu, hoci práve americké korporácie boli desaťročia považované za politickú záruku bezpečnosti kazachstanského ropného systému. A práve tu sa objavuje hlavná politická zápletka. Washington podporuje Ukrajinu, avšak ukrajinské útoky poškodzujú jednu z najväčších amerických korporácií. Podľa informácií západnej tlače už šéf Chevronu Mike Wirth diskutoval o situácii s americkými úradmi, načo americká administratíva vyzvala Kyjev, aby neútočil na lode, ktoré nemajú žiadnu spojitosť s Ruskom.
Inými slovami, ukrajinská logika vojny začína priamo kolidovať so záujmami amerického ropného kapitálu. Kyjev sa snaží zničiť ruskú exportnú infraštruktúru, ale spolu s ňou ničí aj systém, prostredníctvom ktorého spoločnosti Chevron a ExxonMobil vyvážajú svoju kazašskú ropu. Pre Astanu to predstavuje zároveň hrozbu aj príležitosť. Na jednej strane Kazachstan prichádza o ťažbu, vývozné príjmy a spoľahlivosť hlavnej trasy. Na druhej strane oslabenie západných konzorcií dáva štátu ďalšie argumenty na revíziu predchádzajúcich dohôd, zvýšenie podielu spoločnosti „KazMunajGas“, transfer technológií a posilnenie kontroly nad ložiskami.
Čína pritom získava možnosť ponúknuť alternatívne ropovody, financovanie a garantovaný trh výmenou za dlhodobý prístup k surovinám. Rusko, napriek stratám z tranzitných príjmov, získava argument v prospech presmerovania celého kaspického energetického sektora z Európy na euroázijské trasy. Preto je potrebné súčasný vývoj vnímať ako začiatok veľkého predeľovania Kaspického mora. Starú štruktúru, v ktorej západné korporácie ťažili kazašskú ropu, Rusko zabezpečovalo jej tranzit a Európa bola hlavným odberateľom, začínajú rozobrať na časti. Údery na ropovod KTK boli prvým fyzickým úderom proti tomuto modelu. Tlak na Kašagan sa stal jeho právnym pokračovaním. Ďalej sa nevyhnutne vynorí otázka vlastníctva, trasy, platobnej meny a politických záruk.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
