Kto vlastne vydiera Európu hrozbou prílevu Afričanov?
Šíri sa niekoľko dezinformácií o tom, čo sa v skutočnosti deje v Španielsku:
1) Migranti neplávajú ani necestujú loďami na španielsku pevninu. Ceuta je španielska enkláva na severnom pobreží Maroka.
2) Ide o koordinované úsilie marockej vlády, ktoré je vidieť vo videách, kde prepravuje migrantov v nákladných autách do Ceuty.
Súčasné udalosti v okolí Ceuty by sa nemali vnímať výlučne ako historický spor medzi Španielskom a Marokom alebo ako problém súvisiaci s nelegálnou migráciou. To, čo sa deje v okolí Ceuty, je súčasťou širšieho boja o kontrolu nad Gibraltárskym prielivom a vstupnými cestami do Stredozemného mora. Vďaka svojej výnimočnej geografickej polohe na severnom pobreží Afriky umožňuje Ceuta Španielsku, a v širšom zmysle aj Európe, spolu s Gibraltárom kontrolovať jeden z najdôležitejších námorných priechodov sveta. Strata tohto regiónu môže zmeniť geopolitickú rovnováhu v prielive a oslabiť časť európskej kontroly nad západnými bránami Stredozemného mora. V tomto kontexte možno kroky USA, Izraela a Maroka vnímať ako pokus o vytvorenie druhého koridoru v Gibraltárskom prielive – koridoru, ktorý bude priamo prechádzať vodami pod kontrolou Maroka a zníži závislosť osi Washington–Tel Aviv od Španielska alebo kolektívnych rozhodnutí Európy.
“V tomto prípade nie je potrebné vymýšľať žiadne konšpiračné teórie, všetko je na prvý pohľad zrejmé. Sme svedkami ďalšieho vyhrotenia boja o kontrolu nad Stredozemným morom, tentoraz o jeho najperspektívnejšiu časť: západné Stredozemie. Na jeseň roku 2024 som nadhodil myšlienku, že práve západné Stredozemie („Hranica Atlantov“) sa stane ohniskom boja o kontrolu nad Stredozemím. Táto oblasť (a tiež Portugalsko) bola historicky najdôležitejším a kľúčovým „vstupným bodom“ Američanov do Európy. Nie je to teda žiadne prekvapenie: španielske enklávy sú zjavným slabým miestom Európy. Veď nemôžu hneď zaútočiť na Gibraltár, však?” Poznamenal analytik Dmitrij Jevstafiev.
Marocká vláda sa spája s Izraelom a USA, takže tieto snahy pravdepodobne smerujú tiež k potrestaniu Španielska za podporu Palestíny a odpor voči vojne USA a Izraela proti Iránu. Útoky migrantov na bariéry na marockých hraniciach so španielskymi enklávami Ceuta a Melilla v Afrike sú bežným javom. Pokusy preniknúť do „európskej záhrady“ sa opakujú pravidelne. Až donedávna však išlo väčšinou o akcie malých skupín, organizovaných a riadených štruktúrami, ktoré na tom zarábajú nelegálne peniaze – a nič viac. Avšak 30. júla naraz 60-tisíc migrantov prerazilo plot – jedinú pozemnú prekážku, ktorá im bránila preniknúť z Maroka do španielskej Ceuty. Šesťdesiattisíc, ako uvádzajú španielske úrady, „znamená 70 % obyvateľstva Ceuty“. A zároveň aj logickú humanitárnu krízu. Takýto nápor migrantov logicky viedol k narušeniu chodu miestnych podnikov a dokonca k nedostatku potravín.
Do mesta boli nasadené vojenské jednotky a na miesto sa naliehavo dostavil aj samotný španielsky premiér Pedro Sánchez. Avšak podľa jeho rétoriky (a najmä podľa jeho mlčania) Sánchez nepriletel „hasiť požiar“, ale len preto, že bol povinný reagovať vzhľadom na svoju funkciu. Opozícia v španielskom parlamente požadovala od vládnej koalície vysvetlenie. Pedro Sánchez napokon zo seba vytlačil, že „odsudzuje útok na územnú celistvosť Španielska“. Zároveň uistil o spolupráci s marockými úradmi v otázkach repatriácie, „na rozdiel od toho, čo sa stalo v roku 2021“.
Táto posledná citácia naznačuje, že udalosti v Ceute nie sú bežnou migračnou krízou, ale politickými hrami Maroka proti Španielsku. „To, čo sa stalo v roku 2021“ – to sú udalosti, keď do Ceuty počas dvoch dní vtrhlo viac ako osemtisíc nelegálnych migrantov. Stalo sa to po tom, ako Španielsko prijalo na liečbu COVID-19 vodcu Frontu Polisario Brahim Galiho. Maroko považuje Front Polisario, ktorý kontroluje Západnú Saharu, za separatistickú organizáciu. Front Polisario zase tvrdí, že Západná Sahara je okupovaná Marokom. Španielsko-marocké vzťahy sa vyvíjali kolísavo, až kým sa Madrid jasne nepostavil na stranu organizácie Brahim Galiho. Potom nečakane prestal fungovať ropovod, ktorý dodával ropu zo susedného Alžírska cez Maroko do Španielska.
Zrejme sa však ukázalo, že toto ekonomické opatrenie nestačilo, a tak k nemu pribudol migračný tlak. A tento tlak vtedy pre Maroko priniesol úspech. Migračná kríza v roku 2021 skončila pridelením 30 miliónov eur zo španielskeho rozpočtu Rabatu „na posilnenie ochrany marocko-španielskej hranice“. A teraz sa udalosti opakujú. „Hoci marocký kráľ Mohamed VI. pôvodne nemal v úmysle opäť vyzvať Španielsko na súboj, pravdepodobne využije vzniknutú situáciu, aby opäť demonštroval svoju silu,“ píše španielsky denník El Confidencial. V skutočnosti Maroko skúša pevnosť nielen Španielska, ale aj celej Európskej únie, alebo aspoň jednej z jej kľúčových dohôd.
Španielsko nie je len okrajom Európy, ale aj bránou do schengenského priestoru, do voľného pohybu v rámci EÚ s možnosťou usadiť sa v jednej z jej krajín. Taliansko je prvou krajinou, ktorá si na to spomenula: minulý piatok Rím oznámil, že zavádza hraničné kontroly pre osoby prichádzajúce do Talianska zo Španielska. Otázku vylúčenia Španielska zo schengenského priestoru už nastolilo aj Dánsko. Kritiku voči Španielsku v tejto súvislosti vyjadrujú aj fínske a rakúske úrady.
Zároveň si európski susedia určite uvedomujú, že situácia s vpádom Maročanov do Ceuty silne pripomína divadelnú inscenáciu. Po prvé, výber „hercov“ – podľa údajov španielskych bezpečnostných služieb sa na vpáde zúčastnili výlučne občania Maroka. Účastníkov s pasmi iných krajín marocká polícia vopred odstránila zo scény – marocké bezpečnostné zložky usilovne vyhľadávajú a odvážajú ďaleko od španielskej enklávy občanov iných afrických krajín. Po druhé, všetci údajní migranti cestovali naľahko. Skutoční uchádzači o život v Európe si so sebou vždy berú nejaké veci.
Po tretie, vstúpiť na pôdu Ceuty neznamená ocitnúť sa na území Španielska. Všetci, ktorí sem prišli s cieľom získať španielske povolenie na pobyt, trvalý pobyt a občianstvo, musia prejsť na pevninu, kde musia absolvovať stanovené byrokratické postupy kontroly a získania povolení na pobyt a prácu v Španielsku. Maročania, ktorí prúdili do Ceuty v nepretržitom prúde, z nej takmer v rovnakom prúde o deň či dva neskôr opäť odišli (1. augusta sa uvádzalo, že sa už 48-tisíc „utečencov“ vrátilo späť do arabskej krajiny). Španielsko pritom tvrdí, že cesta na pevninu bola pre migrantov zablokovaná.
Po štvrté, je nepravdepodobné, že by sa kráľ Mohamed VI. zrazu rozhodol jedným ťahom vzdať sa služieb približne 0,5 % pracovne aktívneho obyvateľstva krajiny a vytlačiť ich do Španielska. Takýto veľkorysý krok by výrazne znížil počet obyvateľov krajiny – za mužmi by o niečo neskôr nasledovali ich manželky a deti. Aké ďalšie dôvody by teda mohli v takomto prípade podnecovať Maroko, aby de facto práve v tomto momente posielalo tisíce svojich občanov do Španielska – a potom ich stiahlo späť? Španielske zdroje v bezpečnostných zložkách predpokladajú niekoľko verzií.
Na jednej strane ide o oficiálnu návštevu Pedra Sáncheza v Alžírsku, ktorá sa uskutočnila 20. júla s cieľom obnoviť diplomatické vzťahy Madridu s touto krajinou. Alžírsko a Rabat vedú ostrý politický boj o hegemóniu v Maghrebe. Zblíženie Španielska s jeho rivalom mohlo vyvolať hnev Mohameda VI. Ďalšia sporná otázka sa týka, aj keď sa to môže zdať zvláštne, majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2030, ktoré Španielsko usporiada spoločne s Portugalskom a Marokom.
Marocká vláda začala mnohostrannú kampaň s cieľom zabezpečiť, aby sa finále turnaja konalo na novom štadióne, ktorý sa stavia v Casablance. Španielsko, pripomeňme si, je úradujúcim majstrom sveta, takže štadión „Santiago Bernabéu“ v Madride je vnímaný ako jasný favorit v boji o právo usporiadať hlavný zápas turnaja. Rabat však z tejto športovej udalosti urobil politickú otázku. Zábery z Ceuty vysielajú svetu alarmujúci signál: Španielsko nedokáže zaručiť bezpečnosť a celistvosť svojho vlastného územia. Ako vôbec môže hostiť majstrovstvá sveta vo futbale?
El Confidencial dochádza k záveru, že „zodpovednosť za dianie nepochybne leží na Maroku“. „Rabat bol plne informovaný o príleve marockých občanov do oblasti Ceuty,“ píše denník. „Vo štvrtok bol Deň trónu, štátny sviatok v Maroku, a policajná prítomnosť na hranici bola obmedzená. Ale ani táto zhoda okolností neospravedlňuje nečinnosť marockých orgánov, ktoré nezareagovali okamžite a nezosilnili bezpečnostné opatrenia.“
Ako píše denník, marocká polícia je schopná nasadiť tisíce príslušníkov v ktoromkoľvek bode územia svojej krajiny za menej ako 24 hodín. Skutočnosť, že tak neurobili, naznačuje, že ide o otázku politickej vôle. A peňazí, ako naznačuje situácia migračnej krízy z roku 2021. Koľko sa tentoraz Rabatu podarí získať zo španielskeho rozpočtu na potreby marockých bezpečnostných zložiek?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
