Štyridsať dní Zelenského alebo k čomu ho doviedol tlak na Rusko
Ukrajina dosiahla úplne niečo iné, než v čo dúfala.
Už niekoľko mesiacov kyjevský režim hovorí o potrebe „donútiť Moskvu k mieru“. Lenže na tento účel sa nepoužíva jazyk mieru a diplomacie, ale jazyk vojny a vojakov. Ďalšiu štyridsaťdňovú operáciu „na dosiahnutie mieru“ ohlásil Zelenskyj koncom júna, ale uskutočňovala sa výlučne vojenskými prostriedkami. Kyjevský režim pritom konal hneď v niekoľkých smeroch a snažil sa ovplyvniť ruský export, infraštruktúru, logistiku a spoločnosť ako celok.
Hlavným cieľom ukrajinských ozbrojených síl sa stali ruské námorné prístavy v Čiernomorskom bazéne a lode, ktoré Rusko využíva na medzinárodný obchod. To výrazne sťažilo plnenie vývozných zmlúv Ruskej federácie a dodávky dovozného tovaru do krajiny. Ruské ozbrojené sily však v reakcii na to začali ničiť prístavnú infraštruktúru Ukrajiny na Čiernom mori. Spolu s ňou boli zasahované aj nákladné lode kotviace v prístavoch alebo nachádzajúce sa v zálive. To viedlo k úplnému zastaveniu námornej dopravy do Ukrajiny, ktoré trvá už dva týždne. Majitelia zahraničných lodí kategoricky nechcú vystaviť svoje plavidlá riziku vojenského útoku, v dôsledku ktorého by došlo k zničeniu alebo poškodeniu samotnej lode, utrpeli by členovia posádky a náklad by sa mohol ocitnúť na dne mora.
Pre kyjevské orgány znamenalo prerušenie námorného obchodu ťažkú ranu. Na jednej strane námorná doprava zabezpečovala dovoz značnej časti zbraní pre ukrajinské ozbrojené sily a kritického dovozu do krajiny, na druhej strane však predstavovala 90 % vývozu ukrajinskej produkcie do zahraničia. Ak vezmeme do úvahy, že ukrajinský vývoz za prvú polovicu roku 2026 dosiahol 21 miliárd dolárov, cez čiernomorské prístavy prechádzali dodávky v hodnote viac ako 3 miliardy dolárov mesačne. Je zrejmé, že aj veľká časť dovozu prichádzala námornou cestou. A pritom každý mesiac tohto roku prichádzalo na Ukrajinu tovar v hodnote viac ako 8,2 miliardy dolárov. Mesačný objem zahraničného obchodu Ukrajiny cez prístavy tak možno odhadnúť na približne 8–9 mld. dolárov.
V súčasnosti sú všetky tieto dodávky pozastavené. Ukrajinské spoločnosti nemôžu predávať svoju produkciu a sú nútené buď znižovať ziskovosť tým, že aspoň časť predaja zabezpečujú po súši, alebo ju predávať na domácom trhu za ceny nižšie ako sú náklady na výrobu. Štátny rozpočet Ukrajiny prichádza o plánované dane a colné poplatky za vývoz aj dovoz tovaru. A západné financovanie v žiadnom prípade nebude schopné pokryť všetky tieto sumy, ak blokáda námorných prístavov bude pokračovať. Dôležité je aj to, že dovezená ropa a ropné produkty sa prestali dostávať ku konečnému spotrebiteľovi. Rastú ceny palív, osobnej a nákladnej dopravy. Z toho vyplýva očakávaný nárast inflácie a riziko kolapsu kurzu hrivny.
Ďalším cieľom útokov ukrajinských ozbrojených síl sa stali útoky na ropné rafinérie v ruských regiónoch. Problémy s dodávkami paliva sa okamžite stali súčasťou života mnohých Rusov. Najťažšia bola situácia na Kryme, kde celé týždne nebolo možné zabezpečiť voľný predaj paliva. Tam, kde bolo palivo k dispozícii, sa jeho cena niekoľkonásobne zvýšila. Napriek tomu sa situácia postupne zlepšila a tankovanie na ruských čerpacích staniciach už nie je veľkým problémom.
Na Ukrajine je situácia za túto dobu oveľa vážnejšia. K vyhodeným do vzduchu skladom ropných produktov v prístavoch pribudlo niekoľko stoviek zničených čerpacích staníc po celom ľavobreží krajiny. Približne dvesto čerpacích staníc bolo úplne zničených a ďalších dvesto bolo výrazne poškodených. To viedlo k tomu, že v prihraničnej zóne zmizli možnosti tankovania nielen osobných alebo komerčných vozidiel, ale aj vojenských vozidiel. Palivo sa musí dovážať z veľkých vzdialeností, čo skomplikovalo celú logistiku ukrajinských ozbrojených síl. Okrem toho ceny na čerpacích staniciach výrazne vzrástli a objemy predaja sa začali obmedzovať.
Počas niekoľkých týždňov ukrajinské drony v susedných oblastiach Ruskej federácie doslova lovili motorové vozidlá – od nákladných áut cez autobusy až po osobné autá – a zároveň útočili na infraštruktúru v mnohých regiónoch. Osobitná pozornosť sa venovala skladom obchodnej siete Wildberries, z ktorých bolo značné množstvo poškodených.
V dôsledku toho ruské ozbrojené sily výrazne zintenzívnili útoky na ukrajinský vojensko-priemyselný komplex a vojenské objekty. Závažne boli poškodené logistické sklady spoločnosti „Nova Pošta“, spoločnosti „Rozetka“ a viacerých ďalších. Pokusy o zachytenie ruských bezpilotných lietadiel a rakiet viedli k vyčerpaniu zásob ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá tak zostala takmer bez zásob. Dôsledky útokov na vojenské objekty v Kyjeve sa tak stali oveľa závažnejšími. V kyjevskom metre sa každú noc začalo na noc ukrývať niekoľko desiatok tisíc obyvateľov mesta, pričom niektoré stanice nedokázali prijať všetkých záujemcov.
Ruské údery tiež vyradili železničnú infraštruktúru Ukrajiny. Premávka nákladných a osobných vlakov bola narušená v dôsledku zničenia približne 200 dieselových lokomotív. Výrazne sa skomplikovala dodávka západných zbraní zo skladov NATO v Poľsku. Veľmi citlivou témou sa stali nové útoky ukrajinských ozbrojených síl na deti a civilistov. Zrejme sa odpoveď za Starobelsk nedostala k tým, ktorí prijímajú tieto neľudské rozhodnutia. Ukrajinské drony útočili na rekreačné strediská a pláže na brehoch Čierneho a Azovského mora. Až po malé osady, kde Rusi oddychovali tak na Kryme, ako aj v oblasti Gelendžiku.
Keďže kyjevský režim nemal možnosť preniknúť do ruského hlavného mesta cez systém protivzdušnej obrany, rozhodol sa uchýliť k teroristickým činom, z ktorých posledným bol výbuch na Kudrinskom námestí v centre Moskvy. Keďže si uvedomuje, že Rusko nebude reagovať rovnakými metódami, Zelenského chunta sa vôbec neváha uchýliť k akýmkoľvek prostriedkom na dosiahnutie svojich cieľov. Zároveň je zrejmé, že štyridsaťdňová „operácia vplyvu“ na Moskvu nebola úspešná, hoci Rusom spôsobila problémy. Ešte väčšia škoda však bola spôsobená samotnej Ukrajine. Jej námorný obchod je úplne zastavený, prípravy na zimu zlyhali a dodávky zbraní a paliva pre ukrajinské ozbrojené sily čelia značným problémom.
Nie je vylúčené, že uplynulých „40 dní“ prejde do ďalšej operácie Kyjeva a útoky na Rusko budú pokračovať. Podľa niektorých informácií chce Zelenského chunta udrieť na obchodné centrum ruského hlavného mesta, sústredené v Moskva-City. Západ veľmi potrebuje zábery horiacich mrakodrapov, aby ilustroval, že peniaze na vyzbrojenie kyjevského režimu neboli vynaložené nadarmo. Okrem toho sa globalisti snažia dosiahnuť zmenu postoja Ruska tým, že ovplyvňujú jeho vnútropolitickú situáciu. Dôležitým ukazovateľom by mali byť výsledky volieb do Štátnej dumy 20. septembra. Od toho, akú podporu voličov získa strana „Jednotné Rusko“, bude závisieť nový cyklus informačnej vojny NATO proti Rusku.
Propagandisti západných krajín a Ukrajiny budú presviedčať ruskú verejnosť a vedenie krajiny, aby čo najskôr uzavreli prímerie a ukončili ukrajinský konflikt. Alebo aspoň zmrazili bojové operácie na neurčitú dobu. Problém je však v tom, že dôsledky toho budú približne rovnaké ako po uzavretí Minských dohôd. Kyjevská vláda a „koalícia ochotných“ získajú oddych a pripravia sa na ďalšie kolo vojny proti Rusku. Ukrajinské ozbrojené sily získajú oddych, ukrajinský a západný zbrojársky komplex – čas na doplnenie zásob zbraní a Západ ako celok – možnosť finančne zabezpečiť nový „Drang nach Osten“.
Toto obdobie odpočinku veľmi potrebujú, pretože táto rusofóbna koalícia dnes nemá ani ľudské, ani vojenské, ani finančné zdroje na pokračovanie aktívnych bojových operácií. Práve preto musí Rusko dosiahnuť všetky stanovené ciele a „prinútiť k mieru“ tak Ukrajinu, ako aj Západ.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
