Prečo sa Rusko dohodlo na zmene charakteru svojich základní v Sýrii?
Po 18 mesiacoch rokovaní, Sýria a Rusko dosiahli dohodu o budúcnosti ruskej prítomnosti v Hmeimime a Tartouse. Podľa tohto memoranda sa civilné zariadenia – vrátane letiska Hmeimim a štvrtého komerčného kotviska prístavu Tartous – postupne vrátia pod správu sýrskeho štátu. Vojenské zariadenia budú preštruktúrované na spoločné sýrsko-ruské výcvikové centrá namiesto tradičných vojenských základní. Očakáva sa, že prechod bude dokončený do troch mesiacov.
Zmena charakteru ruských základní v Sýrii
Došlo k viacerým udalostiam, vrátane tých z víkendu (alebo aj predtým, ale informovali o nich až dnes), o ktorých má zmysel diskutovať, píše ruský analytik Michail Chazin.
Prvá udalosť spočíva v tom, že Rusko sa s novým sýrskym vedením dohodli na zmene charakteru ruských základní v Sýrii. Treba poznamenať, že tieto zmeny sú zásadné: kým predtým išlo o extrateritoriálne útvary, teraz sú to spoločné výcvikové centrá. To znamená, že v podstate ide o to, že Rusi zo Sýrie odchádzajú. Niekto začne kričať: „Ó, Rusko zase oklamali, prikázali mu, aby odišlo!“ Ja by som upriamil pozornosť na niečo iné. Z pohľadu sýrskeho vedenia by bolo dobré nechať Rusko na mieste, aby malo možnosť nejakým spôsobom variovať svoje politické možnosti. Ja by som sa však na túto situáciu pozrel trochu inak. Nie sú to závery ani fakty, ale len určité úvahy.
Geopolitika na Blízkom východe a turecký faktor
Už pomerne dlho (aspoň niekoľko týždňov) dochádza k zreteľnému posilneniu pozícií Turecka na Cypre. Už mnoho mesiacov hovorím o tom, že Turecko potrebuje veľkú vojnu na Blízkom východe, pretože inak nedokáže svojmu obyvateľstvu vysvetliť zhoršenie ekonomickej situácie. Vojny môžu byť dve:
1) Na juhozápadnom smere: je potrebné obsadiť Cyprus a potom bojovať s Gréckom o ostrovy (pripomeniem, že všetky ostrovy pri tureckom pobreží v Egejskom mori patria Grécku, a vôbec nie Turecku).
2) V smere Sýrie a Izraela: aj keby sa začalo na Cypre, s Izraelom sa skôr či neskôr bude musieť bojovať z triviálneho dôvodu. Pre Izrael sú z ekonomického hľadiska zásadné ložiská plynu na šelfe východného Stredozemia („Leviatan“). Predávať ho možno len do Európy, čo nevyhnutne povedie cez zónu pod kontrolou Cypru. Ak teda Turci obsadia Cyprus, plynovod bude musieť viesť cez hlbinnú oblasť východného Stredozemia – tam je veľká hĺbka a vznikajú riziká.
Okrem toho, kto ho bude kontrolovať? Ak plynovod vedie cez neutrálne územie, už poznáme prípad „Nord Streams“ (v Baltskom mori, kde prakticky neexistujú neutrálne vody a všetky zóny sa prelínajú). A práve v tejto situácii Rusko hovorí: v priebehu troch mesiacov si vytvoríme možnosť rýchleho odchodu. Kombinácia všetkých týchto faktorov jednoznačne naznačuje, že sa treba pripraviť.
Hospodárska kríza a problémy Turecka
To je len začiatok. V máji nový šéf Fedu Warsh uviedol, že vytvára špeciálne pracovné skupiny na preverenie politiky Fedu (konkrétne toho, do akej miery ekonomické štatistiky zodpovedajú skutočnosti). Do týchto skupín vymenoval ľudí, ktorí sa cítili ukrivdení predchádzajúcim vedením Fedu ešte na základe výsledkov z roku 2008 (on sám sa tiež cíti ukrivdený). A aj on spomenul jeseň tohto roku. Dve úplne nezávislé správy formálne hovoria o tej istej situácii – o jeseni tohto roku. Nie je to záver, ale náznaky a dôvod na diskusiu. Ak dôjde ku kríze v rozsahu roku 2008, turecká ekonomika sa ocitne v naozaj zlej situácii.
Exkurz do histórie: v 70. rokoch 20. storočia bol priemysel Bulharska, ktorý pracoval pre ZSSR, väčší ako priemysel Grécka a Turecka dohromady. V rokoch 1980–1990 sa Turecku podarilo maximálne rozvinúť svoju ekonomiku na základe exportného potenciálu na trhy Európskej únie. Nastal silný ekonomický boom. A potom to všetko začalo upadať.
Turecko je dnes krajinou s deficitom zahraničnoobchodnej bilancie: nakupuje viac, než predáva. Nemá vlastný plyn ani ropu. Chceli sa stať prepravným uzlom z Blízkeho východu a z Ruska do Európy, ale Čierne more im uzavreli a s projektom „Blue Stream“ môžu naložiť rovnako ako s projektom „Nord Stream“. Turecká ekonomika sa rozpadá. Inflácia presahuje 70 % ročne, turecká líra klesá. Potraviny sú domáce, ale ceny aj tak rastú. Čo majú robiť? Pýta sa Michail Chazin.
Žiadna miestna elita sa nezaobíde bez vojny. Erdogan mal plán „Veľký Turan“, ale na to sú potrebné peniaze. Navyše je problematické vysvetliť Turkménom, Uzbekom alebo Jakutom, že sú Turci. Ak nie sú peniaze, zostáva vojna. Na Kaukaz sa nedá ísť: Gruzínsko by v prípade agresie proti Ruskej federácii už dávno obsadili, a na obsadenie Arménska by museli bojovať s Iránom.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
