Valentin Katasonov: Trump uviazol vo vojne na Blízkom východe a rekordne zadĺžil USA
Výplaty americkým dovozcom za nezákonne zavedené clá prekročili 100 miliárd dolárov.
Počas prvého roka vo funkcii v Bielom dome Donald Trump neustále prichádzal s rôznymi nápadmi. A mnohé z nich začal ihneď uvádzať do praxe. Ciele týchto nápadov a praktických krokov boli rôzne. Jedným z hlavných bolo dať do poriadku federálny rozpočet, znížiť a dokonca úplne odstrániť jeho deficit. A týmto spôsobom zastaviť rast štátneho dlhu a dokonca sa pokúsiť ho znižovať. Na začiatku minulého roka, keď 47. prezident USA nastúpil do úradu, štátny dlh dosahoval 36 biliónov dolárov. K dnešnému dňu dosiahol štátny dlh USA takmer 40 biliónov dolárov (približne 120 % HDP).
Za niečo málo viac ako rok a pol sa štátny dlh USA zvýšil o 4 bilióny dolárov, čo predstavuje nárast o 11 percent. Takýmto tempom štátny dlh nerástol za žiadneho z predchádzajúcich prezidentov USA. Mnohé z Trumpových iniciatív sa stali veľkou záťažou pre štátny rozpočet USA. Ukázalo sa, že boli zle premyslené a zle pripravené. Preto ich novinári začali ironicky nazývať Trumpovými „improvizáciami“. Poslednou improvizáciou 47. prezidenta je vojna proti Iránu, ktorú začal 28. februára tohto roku. Potom sa prúd Trumpových iniciatív trochu utíšil.
Amerika uviazla vo vojne na Blízkom východe a už takmer pol roka sa nedokáže dostať z tejto avantúry. Okrem dlhodobých politických a ekonomických negatívnych dôsledkov toho, že sa Amerika nachádza vo vojnovom stave s Iránom, možno hovoriť aj o bezprostredných negatívach. Po prvé, ide o úmrtia amerických vojakov v priebehu vojenských operácií na Blízkom východe. Po druhé, materiálne škody v súvislosti s iránskymi údermi na vojenské základne na území monarchií Perzského zálivu a na americké lode v regióne. Po tretie, strata reputácie („tváre“) Ameriky vo svete (neschopnosť dosiahnuť víťazstvo nad Iránom).
Ďalším zrejmým a merateľným negatívom sú rozpočtové výdavky na vojnu. Existuje portál Iran War Cost Tracker, ktorý sleduje tieto výdavky Ameriky na vojnu. V čase, keď som písal tento článok, ukazovateľ ukazoval sumu 206 miliárd dolárov. Vojna USA na Blízkom východe do istej miery zatienila značné rozpočtové výdavky spojené s ďalšími spontánnymi rozhodnutiami Trumpa. Výdavky, ktoré možno smelo odpísať ako straty.
Podľa môjho názoru sa najviac rezonujúcim spontánnym rozhodnutím 47. prezidenta USA v minulom roku stalo jeho rozhodnutie zaviesť protekcionistické clá na tovary prakticky zo všetkých krajín sveta. Táto iniciatíva skutočne vyvolala veľký ohlas, keďže zasiahla záujmy krajín, ktoré dodávali tovar do Ameriky (a to je väčšina krajín sveta). Niet pochýb o tom, že protekcionistické clá 47. prezidenta boli priamou výzvou voči Svetovej obchodnej organizácii a jej zásadám voľného obchodu (bezcolného obchodu). Trump vyhlásil, že takéto protekcionistické clá umožnia zrealizovať slogan MAGA („Urobme Ameriku opäť veľkou“).
Po prvé, podľa jeho názoru vysoké dovozné clá zlepšia postavenie amerických spoločností na domácom trhu a znížia obrovský deficit obchodnej bilancie USA. Po druhé, zvýšia sa príjmy z dovozných ciel do štátnej pokladnice, čo prispeje k ozdraveniu štátneho rozpočtu. Začiatkom októbra minulého roka Trump s hrdosťou vyhlásil, že štátna pokladnica získala na clách sumu 200 miliárd dolárov. Bez toho, aby som zachádzal do podrobností, chcem poznamenať, že Trumpove protekcionistické iniciatívy vyvolali protesty nielen zo strany iných krajín. Protesty začali aj v samotných USA. Z najrôznejších dôvodov.
V prvom rade preto, že vysoké dovozné clá sa okamžite prejavili na cenách na domácom trhu. Začala sa zrýchľovať inflácia. Ďalším dôvodom bolo, že zavedenie ciel prostredníctvom prezidentských nariadení bolo kvalifikované ako porušenie Ústavy USA a viacerých amerických zákonov. Právomoci v otázkach zahraničnoobchodných ciel patria Kongresu USA. Na súdy rôznych úrovní v USA bolo podaných množstvo žalôb, v ktorých sa spochybňovalo právo prezidenta na zavedenie ciel a obsahovali sa požiadavky na ich okamžité zrušenie.
Vo februári tohto roku Najvyšší súd USA vyniesol rozhodnutie o nezákonnosti zavedenia protekcionistických ciel zo strany Trumpa. Mimochodom, toto rozhodnutie súdu Trumpa príliš neznepokojilo. Uviedol, že dekréty o dovozných clách podpisoval s odvolaním sa na zákon o mimoriadnych ekonomických právomociach z roku 1977. Ak Najvyšší súd usúdi, že uvedený zákon neposkytuje prezidentovi dostatočné právomoci na zavedenie ciel, jeho (Trumpov) tím nájde iné americké zákony, ktoré takéto právomoci poskytujú. Okrem toho bude Trump naďalej presadzovať protekcionistickú politiku, pričom bude využívať nielen dovozné clá, ale aj necolné nástroje (kvantitatívne obmedzenia dovozu, udeľovanie licencií na dovozné dodávky atď.).
Súd nielenže zrušil prezidentské nariadenia z roku 2025 týkajúce sa dovozných ciel, ale zároveň nariadil vrátenie nezákonne zaplatených dovozných ciel. Celková suma týchto ciel bola stanovená na 166 miliárd dolárov. Vracanie ciel sa začalo 20. apríla. Okrem vrátenia samotného cla je štátna pokladnica povinná vyplatiť úroky – vo výške približne 650 miliónov dolárov mesačne (počítané od momentu zaplatenia cla) k dátumu začatia vyplácania náhrad. Americké spoločnosti začali hromadne podávať žiadosti o vrátenie zaplatených ciel. Žiadosti sa podávali a naďalej podávajú Úradu pre colnú a hraničnú kontrolu USA (USCBP). Posudzovanie žiadostí a vrátenie prostriedkov trvá 60 až 90 dní od ich podania.
K začiatku augusta bolo zo štátnej pokladnice vyplatených už 100 miliárd dolárov náhrad. To predstavuje približne 60 % celkovej sumy záväzkov z dovozných ciel. Colná a pohraničná služba tiež oznámila, že do začiatku augusta prijala 252 496 žiadostí o vrátenie prostriedkov, z ktorých 178 213 úspešne prešlo kontrolou. Zatiaľ neboli podané všetky žiadosti. Podľa odhadov odborníkov nezákonné clá zavedené Trumpom zaplatilo celkovo 330-tisíc dovozcov.
V ideálnom prípade by peniaze zo štátnej pokladnice v rámci vrátenia cla nemali dostávať dovozné spoločnosti, ale koneční kupujúci dovezeného tovaru. V prvom rade americkí občania. Je totiž dobre známe, že dovozca sa snaží zahrnúť náklady na zaplatenie dovozného cla do ceny tovaru predávaného na domácom trhu. Podľa odborníkov sa však peniaze zo štátnej pokladnice nedostanú až ku konečnému platiteľovi dovozných ciel, ktoré zaviedol Trump. Výhodu tak získali americké dovozné spoločnosti. Po prvé, dostali náhradu dovozného cla od kupujúceho dovozného tovaru na domácom trhu. Po druhé – zo štátnej pokladnice.
Hoci sa Trump tento rok zaplietol do vojny na Blízkom východe, naďalej venuje časť svojej energie otázkam súvisiacim s dovozom a clami. Po februárovom rozhodnutí Najvyššieho súdu zaviedla Trumpova administratíva všeobecné 10-percentné clo s odvolaním sa na článok 122 zákona o obchode z roku 1974. Ten umožňuje prezidentovi dočasne zavádzať clá, avšak maximálne na 150 dní a ako mimoriadne opatrenie na nápravu problémov platobnej bilancie. V júli platnosť tohto rozhodnutia prezidenta skončila.
A Donald Trump 23. júla podpísal nový výnos, na základe ktorého sa zavádzajú nové dovozné clá vo výške 10 % a 12,5 % na tovary z 60 krajín a území, vrátane Európskej únie, Číny, Japonska a Južnej Kórey. Podľa odhadov tvoria tovary z týchto krajín približne 99,5 % amerického dovozu. Nové clá nadobudli platnosť 24. júla, súčasne s ukončením platnosti dočasného 10-percentného globálneho cla.
Americké médiá poukazujú na to, že Trump nechce nikomu ustúpiť zo svojich právomocí v otázkach dovozných ciel. A určite sa nezastaví pri sadzbách 10 a 12,5 %. Bude sa snažiť ich zvyšovať tak pre jednotlivé krajiny, ako aj pre jednotlivé tovary. A už 13. augusta podpísal americký prezident Donald Trump výnos, ktorý stanovuje zavedenie 100-percentného cla na bezpilotné lietadlá určitých rozmerov a schopností, ktoré majú dôležitý význam pre národnú bezpečnosť, ako aj na ich stanice a niektoré kriticky dôležité súčiastky.
Kongres USA sa snaží získať späť svoje právomoci v oblasti regulácie dovozu prostredníctvom ciel. Konkrétne senátor Ron Wyden pripravil návrh zákona, ktorý predpokladá obmedzenie právomocí prezidenta v týchto otázkach. V článku „Trump sa nevzdáva ciel“ sa uvádza, že „v Kongrese sa plánuje zriadiť ‚Zjednotený výbor pre clá a obchod‘. Prezident mu bude musieť predkladať svoje návrhy týkajúce sa ciel. Návrh zákona tiež navrhuje vyčleniť Úrad obchodného zástupcu USA do samostatného orgánu“.
Začiatkom augusta sa zistilo, že 25 štátov podalo na Trumpa žalobu, v ktorej napádajú prezidentský dekrét o clách z 23. júla. „Žalujúce štát sa stavajú proti nútenej práci vo všetkých jej formách a podporujú ochranu práv pracujúcich na celom svete. Administratíva však nemôže využívať nútenú prácu ako zámienku na pokračovanie vo svojom nezákonnom colnom systéme.“ Začína sa nové kolo prerokovávania prípadu o zákonnosti Trumpových ciel na Najvyššom súde USA. Niektorí americkí experti a pozorovatelia nevylučujú, že toto kolo môže vyústiť do ďalšieho rozhodnutia o nezákonnosti dekrétu z 23. júla. A tiež do rozhodnutia o poskytnutí novej dávky štátnych prostriedkov ako kompenzácie za nezákonné platby Trumpových ciel.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
