Americká vojenská “sila” ani po pol roku proti Iránu akosi nezabrala
Manéver, ktorý má odlákať pozornosť americkej a svetovej verejnosti od vnútorných problémov USA.
Čoskoro uplynie pol roka od začiatku spoločnej vojenskej agresie USA a Izraela proti Iránu. Americký prezident Donald Trump počítal s tým, že vojna skončí v priebehu niekoľkých dní úplnou porážkou Iránu. Washington sa však výrazne prepočítal. Dnes sa zdá, že Spojené štáty sú od víťazstva ešte ďalej ako začiatkom marca. Neschopnosť Ameriky poraziť Irán ukázala celému svetu, že USA sú kolos na hlinených nohách. Niet pochýb o tom, že v priebehu tejto vlečúcej sa vojny začala klesať popularita 47. prezidenta USA.
Prieskumy verejnej mienky v USA ukazujú, že americký národ má vojny už dosť. O to viac, že sa ukázala ako veľmi nákladný improvizovaný krok. Existuje portál Iran War Cost Tracker, ktorý v reálnom čase sleduje náklady USA na vojnu. V čase, keď som písal tento článok (20. augusta), ukazovalo počítadlo 213 miliárd dolárov. Niet pochýb o tom, že kvôli vojne na Blízkom východe sa americké zbrojné arzenály a sklady munície výrazne vyčerpali.
Trumpovi konečne došlo, že pokračovanie vojny na Blízkom východe pôsobí proti nemu a proti Amerike. Úloha porazeného však Amerike, a teda ani Trumpovi, nevyhovuje. Za každú cenu je potrebné zachovať si tvár. A tak Trump konečne pochopil, že si môže zachovať tvár tým, že sa vráti k spôsobu vyvíjania tlaku na Irán, ktorý Amerika používala niekoľko desiatok rokov. A to konkrétne k ekonomickým sankciám. A to nie k selektívnym sankciám, ale k sankciám v plnom rozsahu, ktoré možno nazvať ekonomickou blokádou.
Sankcie USA proti Iránu začali pred viac ako 47 rokmi – hneď po zvrhnutí proamerického režimu šacha Mohammada Rezy Pahlavího v januári 1979. Najskôr boli zmrazené všetky devízové účty iránskeho štátu a iránskych spoločností, ako aj rezervy vo forme amerických štátnych cenných papierov a zlata. Bol zastavený akýkoľvek obchod s Iránom. Následne bol zavedený úplný zákaz pre občanov a spoločnosti USA podnikať v Iráne alebo sa podieľať na spoločných podnikoch s iránskymi spoločnosťami. V 80. rokoch Washington dosiahol zákazy poskytovania úverov Iránu zo strany medzinárodných finančných organizácií.
Washington vyzval ostatné štáty, aby sa zapojili do blokády Iránu. A uvalil sekundárne sankcie na spoločnosti z iných krajín, ktoré sa pokúšali obchádzať americké embargo. Washington obzvlášť prísne dohliadal na to, aby boli zastavené dodávky zbraní a dokonca aj tovaru dvojakého použitia do Iránu z iných krajín. V 90. rokoch minulého storočia odborníci už hovorili o úplnej ekonomickej blokáde Iránu zo strany Ameriky a jej spojencov.
K takejto blokáde Ameriku obzvlášť podnecoval Izrael, ktorý považoval Irán za jednu z hlavných hrozieb pre židovský štát. Už vtedy Washington a Tel Aviv tvrdili, že údajne len úplná ekonomická blokáda môže zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní. USA v druhej polovici minulého storočia uvalili sankcie na mnohé štáty, ale sankčný režim voči Iránu bol pravdepodobne jedným z najprísnejších a najkomplexnejších (Washington nútil ostatné krajiny, aby dodržiavali americké zákazy voči Iránu).
Všetko pokračovalo v tom istom duchu až do júla 2015, kedy došlo k uzavretiu „jadrovej dohody“ medzi Iránom a šiestimi medzinárodnými sprostredkovateľmi (päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko). Podľa dohody uvedených krajín sa sankcie proti Iránu začali čiastočne rušiť výmenou za záväzok Teheránu, že nebude zvyšovať zásoby obohateného uránu a nebude vyrábať jadrové zbrane. Teherán v tejto súvislosti súhlasil dokonca s posilneným dohľadom zo strany MAAE.
Odpočinok Iránu však trval len niečo málo viac ako dva roky. USA na základe rozhodnutia 45. amerického prezidenta Donalda Trumpa vystúpili z „jadrovej dohody“ a od roku 2018 opäť v plnej miere zaviedli sankcie proti Iránu. Washington varoval, že nedovolí, aby Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Rusko a Čína porušovali režim blokády Iránu, a pohrozil im sekundárnymi sankciami. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Washington však nedosiahol víťazstvo nad Iránom prostredníctvom zavedenia a udržania ekonomickej blokády. Irán je pomerne uzavretý štát, ktorý neposkytuje úplné ekonomické štatistiky OSN, Svetovej banke ani MMF. Preto sa odborníci nezhodujú v tom, či sankcie Západu oslabili Irán, alebo nie. Prinajmenšom všetci uznávajú, že iránska ekonomika prežila.
Ja sa však domnievam, že aspoň neoslabila. Medzinárodný menový fond už niekoľko desaťročí vypracúva odhady ukazovateľa, akým je výška reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa vo väčšine členských krajín MMF. Vrátane Iránu (ktorý je členom tejto organizácie). Pripomeniem, že pod reálnym HDP sa rozumie ukazovateľ vypočítaný na základe parity kúpnej sily meny príslušnej krajiny voči americkému doláru (ide o presnejší ukazovateľ ako nominálny HDP, ktorý sa vypočítava na základe trhového kurzu meny). A tu sú odhady MMF pre Irán (reálny HDP na obyvateľa, USD):
1980 – 4 378
2000 – 8 542
2010 – 14 201
2020 – 15 782
2025 – 21 200.
Ako vidíme, v období rokov 1980–2025 sa HDP na obyvateľa v Iráne zvýšil približne päťnásobne. Je zrejmé, že počas uvedeného obdobia americký dolár výrazne oslabil. Preto nie je príliš správne porovnávať údaj z roku 2025 s údajom z roku 1980. Môžeme sa však pozrieť, ako si Irán viedol v rebríčku krajín podľa ukazovateľa HDP na obyvateľa v jednotlivých rokoch. Zoznam MMF obsahuje celkovo 197 krajín. A tu sú pozície, ktoré Irán v uvedenom zozname zaujal v jednotlivých rokoch:
1980 – 146
2000 – 121
2010 – 117
2020 – 109
2025 – 103.
Uvedené čísla svedčia o tom, že za uvedené obdobie štyroch a pol desaťročí nie je viditeľný žiadny hospodársky úpadok Iránu. Z toho vyplýva, že hospodárske sankcie USA proti Iránu napriek všetkým snahám Washingtonu nepriniesli želaný výsledok. O akom úspechu v hospodárskej blokáde Iránu možno hovoriť, ak podľa najnovších odhadov MMF dosiahol reálny (t. j. vypočítaný na základe parity kúpnej sily) hrubý domáci produkt Iránu v minulom roku 1 764,3 mld. dolárov? V tomto ukazovateli sa Irán, mimochodom, umiestnil na 27. mieste vo svetovom rebríčku. Pod Iránom sa nachádzajú také krajiny ako Holandsko, Švajčiarsko, Belgicko, Singapur, Spojené arabské emiráty a ďalšie.
Mimochodom, reálny HDP Izraela dosiahol 609,4 mld. dolárov, t. j. 2,9-krát menej ako HDP Iránu. Izrael v rebríčku zaujíma iba 50. miesto. Irán jasne dokázal, že aj v podmienkach ekonomických sankcií a blokád zo strany USA a ďalších západných krajín je možné nielen prežiť, ale aj sa rozvíjať. Inými slovami, ukázal, že Washington v podstate utrpel fiasko pri realizácii plánu dostať Islamskú republiku Irán pod svoju kontrolu. V minulosti som písal o skúsenostiach Iránu v boji proti americkým sankciám. Zopakujem niektoré tézy z mojich predchádzajúcich publikácií.
Možno vymenovať dva hlavné tajomstvá úspechu Iránu v boji proti sankciám. Po prvé, podarilo sa mu vybudovať ekonomiku, ktorá výrazne znížila závislosť od zahraničných trhov. Po druhé, na udržanie a rozvoj ekonomických vzťahov s inými krajinami Irán vyvinul špeciálne metódy a schémy na obchádzanie sankčných bariér. Medzi najdôležitejšie z týchto metód a schém patria:
1) barterový systém (uskutočňovanie obchodných transakcií so spoločnosťami z iných krajín bez použitia meny – vo forme priamej výmeny tovaru);
2) využívanie národných mien na platby vo vzájomnom obchode s inými krajinami;
3) využívanie zlata, hotovostnej zahraničnej meny a kryptomien ako platobných prostriedkov;
4) využívanie metódy „hawala“, ktorá sa na Východe osvedčila už po stáročia, na cezhraničné peňažné prevody;
5) rôzne metódy skrytého (obchádzajúceho colné orgány) dodávania tovaru (v podstate pašovanie);
6) vykonávanie obchodných a dopravných operácií v záujme Iránu prostredníctvom firiem a dokonca aj štátov, nazývaných „čierni rytieri“;
7) zakladanie fiktívnych firiem v zahraničí, ktoré realizujú obchodné operácie s Iránom;
8) zakladanie bánk v zahraničí, ktoré vykonávajú platobné a zúčtovacie operácie v rámci obsluhy zahraničného obchodu Iránu.
V tomto roku sa veľa hovorilo a písalo o tom, prečo sa USA rozhodli pre priamu vojenskú intervenciu na Blízkom východe. Veľmi zriedka sa však spomína taký dôvod, ako je uznanie zo strany Washingtonu, že nie je schopný vyvinúť na Teherán potrebný tlak prostredníctvom ekonomických sankcií. Washington v osobe Trumpa dozrel na to, aby sa pokúsil presadiť svoje zámery voči Iránu pomocou priamej vojenskej sily. Od začiatku vojenskej operácie proti Iránu však uplynulo len pol roka a Spojené štáty sa takmer úplne vyčerpali. A rozhodli sa vrátiť k ekonomickému tlaku.
20.augusta 47. prezident USA oznámil, že začína operáciu zameranú na silný ekonomický tlak na Irán. Tvrdil, že trpezlivosť Washingtonu sa vyčerpala, očakával od Teheránu uzavretie dohody o sporných otázkach, ale Irán túto príležitosť premrhal. Na svojom účte na sociálnych sieťach Trump napísal: „Nikto nedal Iránu viac príležitostí na uzavretie dohody ako ja. Bohužiaľ pre nich, túto šancu nevyužili. Preto dnes oznamujem najsilnejšiu ekonomickú operáciu, aká kedy bola proti akejkoľvek krajine vykonaná. Bude to ekonomická vojna a izolácia, a to v doteraz nevídanom rozsahu.“ Novinári označili tieto slová za Trumpovo vyhlásenie o prechode od politiky s výstižným názvom „Epický hnev“ k politike „ekonomického hnevu“.
Trump sa domnieva, že Irán vzhľadom na svoju ekonomickú slabosť podľahne tlaku amerických ekonomických sankcií: „Títo šialenci sa sotva držia na nohách a naše historické opatrenia im zasadia ranu a znemožnia im šíriť teror po celom svete. A Irán nikdy nebude mať jadrové zbrane.“ Je však pravda, že aby Irán podľahol ekonomickým sankciám, je potrebné, aby sa na nich podieľali aj iné krajiny, v prvom rade najbližší spojenci USA.
Trump priznal, že Spojené štáty „potrebujú pomoc našich spojencov, aby izolovali a porazili Irán a eliminovali túto hrozbu“. Tu však vyvstáva veľká otázka: budú sa spojenci Washingtonu aktívne podieľať na sankciách proti Iránu? Veď ich podpora vojenských akcií proti Iránu bola veľmi vlažná. A niekedy chýbala úplne. Myslím si, že v prípade prechodu od silového nátlaku na Irán k ekonomickému bude podpora Washingtonu zo strany spojencov prevažne verbálna.
Je zaujímavé, že v ten istý deň, keď Trump ohlásil „najsilnejšiu ekonomickú operáciu“ proti Iránu, guvernér iránskej centrálnej banky Hematí v priamom prenose iránskej televízie uviedol, že vývoz iránskej ropy sa prakticky zastavil. Niektorí tieto slová vnímali takto: Trump ešte ani nestihol vyhlásiť Iránu ekonomickú vojnu a účinok je už zrejmý. Je dobre známe, že napriek vojne proti Iránu, ktorá začala 28. februára, sa jeho vývoz čierneho zlata udržoval takmer na predvojnovej úrovni. A že 90 percent iránskeho vývozu ropy smerovalo do Číny.
Odborníci správne konštatujú: aby bol ekonomický tlak na Irán úspešný, Washington bude musieť súčasne zintenzívniť svoj tlak na Peking. Ten totiž svojimi nákupmi „čierneho zlata“ veľmi efektívne podporoval Irán. Myslím si, že je nepravdepodobné, aby sa po Trumpovom vyhlásení dodávky ropy z Iránu do Číny zastavili. A čo sa týka vyhlásenia šéfa iránskej centrálnej banky o zastavení vývozu ropy Islamskou republikou, zdá sa mi, že ide len o spôsob, ako upokojiť Trumpovu pozornosť.
O to viac, že šéf centrálnej banky vo svojom televíznom vystúpení uviedol, že Irán disponuje potrebnými devízovými rezervami a devízové príjmy pokračujú. Myslím si, že Trumpovi celkom vyhovuje prechod od vojenského nátlaku na Irán k ekonomickému. Od ekonomického nátlaku nemožno očakávať rýchly výsledok. A kým bude čakať na takýto výsledok, Trump bude môcť pomerne pokojne zotrvať v Bielom dome až do konca svojho prezidentského mandátu.
V Teheráne označili Trumpovo oznámenie o „drvivom ekonomickom zásahu“ proti Iránu za manéver, ktorý má odlákať pozornosť americkej a svetovej verejnosti od vnútorných problémov USA (predovšetkým od bezprecedentne vysokého štátneho dlhu), ako aj za hrozbu pre svetový finančný systém. O tom napísal na sociálnej sieti X najmä iránsky minister zahraničných vecí Abbas Arakči. Politiku Washingtonu označil za „finančný terorizmus“.
Mimochodom, na oznámenie Trumpovej politiky „ekonomického hnevu“ reagovali aj v Číne. Oficiálny hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian napísal na sociálnych sieťach: „Čína je proti jednostranným sankciám, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve ani v mandáte Bezpečnostnej rady OSN. Použitie vojenskej sily a taktiky nátlaku povedie len k eskalácii, čo nie je v záujme nikoho.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
