Aktuality, História,

Dnes je výročie konca 2. svetovej vojny. Ako ju opisujú učebnice rôznych krajín sveta?

---

 

Japonsko

Japonské učebnice prezentujú druhú svetovú vojnu s dôrazom na utrpenie japonského obyvateľstva, ako obete bombardovania a všeobecné zmienky o „koloniálnej expanzii“ v Ázii, pričom často zľahčujú rozsah vojnových zločinov a agresie.

 

Charakteristika prezentácie

• Dôraz na atómové bombardovanie: Tragédie Hirošimy a Nagasaki, ako aj zničenie japonských miest, sú podrobne opísané, čím sa u študentov vytvára obraz Japonska ako obete vojny.

• Zmiernená terminológia: Útoky na susedné krajiny a územné zábery v Číne a Kórei sa často označujú za „pokrok“ alebo „incidenty“ a nie za akty priamej agresie. Japonské otrokárske bordely sú uvádzané ako stanice útechy…

• Vojnové zločiny: Masové vraždy (napr. masaker v Nankingu) alebo aktivity Jednotky 731 sa spomínajú len okrajovo alebo sa prezentujú ako kontroverzné epizódy bez dôkladného preskúmania viny štátu. Napr. Nankingský masaker je v učebnici označený za Nankingský incident.

• Dôvody vstupu do vojny: Vysvetľujú sa nedostatkom zdrojov v dôsledku embarga USA a potrebou chrániť ekonomické záujmy v Ázii.

• Úloha Spojencov a kapitulácia: Koniec vojny sa primárne spája s atómovými bombami a vstupom ZSSR do vojny v jej záverečnej fáze, po ktorej cisár Hirohito vyhlásil prímerie, aby zachránil národ.

 

USA

Americké učebnice opisujú druhú svetovú vojnu s dôrazom na vstup USA do vojny po Pearl Harbore, na ich boj na dvoch frontoch v Európe a v Tichomorí a na ekonomickú mobilizáciu domáceho frontu.

 

Chronológia a začiatok vojny

• Vojna sa začína útokom Nemecka na Poľsko v roku 1939, ale pozornosť sa prudko presúva na rok 1941 a japonský útok na Pearl Harbor, po ktorom USA oficiálne vstúpili do boja.

• Politika Pôžičky a prenájmu (Lend Lease) a program spojeneckej pomoci sú podrobne rozobraté pred rokom 1941.

Úloha ZSSR a východného frontu

• Východný front a úloha ZSSR sa spomínajú, no venuje sa im menej priestoru ako samotným činom USA a Veľkej Británie.

• Bitka pri Stalingrade a bitka pri Kursku sú uznávané ako dôležité body zlomu, ktoré zlomili chrbát nemeckej armády na súši.

Tichomorské bojisko a koniec vojny

• Hlavné zameranie je na vojnu v Tichomorí proti Japonsku (bitky o Midway, Guadalcanal a Iwo Jima).

• Použitie atómových bômb proti Japonsku v roku 1945 je prezentované ako kontroverzný, ale „nevyhnutný“ prostriedok na rýchle ukončenie vojny a záchranu životov amerických vojakov.

Domáca politika a domáci front

• Učebnica podrobne skúma mobilizáciu hospodárstva, víťazstvo nad Veľkou hospodárskou krízou vďaka vojenským zmluvám a prácu žien v továrňach („Rosie the Riveter“).

• Osobitná pozornosť sa venuje internácii japonských Američanov v táboroch ako temnej kapitole domácej politiky USA.

 

Nemecko

Druhá svetová vojna je v nemeckých učebniciach prezentovaná ako národná katastrofa a zločin nacistického režimu, kde sa kladie dôraz na priznanie viny, na štúdium holokaustu a podporu demokracie.

 

Hlavné témy a prístupy

• Vina a zodpovednosť: Nemecko je otvorene uznávané ako agresor, ktorý začal vojnu útokom na Poľsko 1. septembra 1939. Učebnice nepresúvajú vinu na „nemecký ľud“ abstraktne, ale podrobne analyzujú mechanizmy nástupu nacistov k moci a spoluúčasť spoločnosti.

• Holokaust a zločiny: Výskum masového vyvražďovania Židov, Rómov, sovietskych vojnových zajatcov a iných skupín je povinným štandardom vo všetkých federálnych štátoch. Študenti triedia archívne dokumenty, fotografie a často navštevujú pamätníky bývalých koncentračných táborov (napríklad Osvienčim).

• Pacifizmus a demokracia: Prezentácia materiálu je zameraná na rozvoj kritického myslenia, odmietania totality a chápania hodnoty ľudských práv.

Praktický kontext

• Téma nacizmu a vojny je ústrednou témou hodín dejepisu na strednej škole (zvyčajne vo veku 14 – 16 rokov).

• Dôraz sa kladie na historickú zodpovednosť súčasných a budúcich generácií zabrániť podobnej minulosti.

 

Veľká Británia

V britských učebniciach dejepisu (najmä v rámci národných osnov pre Key Stage 2 a Key Stage 3) je druhá svetová vojna opísaná primárne z pohľadu Veľkej Británie, jej odolnosti a úsilia na domácom i zahraničnom fronte. Britské osnovy vojnu vnímajú cez optiku britského impéria a globálneho konfliktu. Významná pozornosť sa venuje bojom v severnej Afrike (El Alamein), v Tichomorí (proti Japonsku) a zapojeniu vojakov z kolónií (India, Karibik, Afrika).

 

Hlavné témy a zameranie

·       Domáci front (Home Front): Veľký dôraz sa kladie na každodenný život obyčajných Britov. Učebnice detailne rozoberajú systém prídelového hospodárstva (rationing), evakuáciu detí z miest na vidiek či úlohu propagandistických plagátov (napr. „Dig for Plenty“ alebo „Make-do and Mend“).

·       Bitka o Britániu a Blitz: Kľúčovými kapitolami sú letecká Bitka o Britániu (1940) a masívne bombardovanie britských miest nemeckou Luftwaffe (tzv. Blitz). Texty vyzdvihujú technologický pokrok (využitie radaru) a nezlomnosť civilného obyvateľstva.

·       Úloha žien a spoločnosť: Učebnice reflektujú zmenu spoločenských úloh, zapojenie žien do tovární, armády či do organizácií ako Women’s Land Army, a tiež vplyv vojny na stieranie tradičných sociálnych rozdielov.

·       Politické vedenie a spojenci: Spomína sa úloha premiéra Winstona Churchilla a spojenecké mocnosti (USA, Sovietsky zväz), pričom naratív sa sústreďuje na obhajobu demokracie proti nacizmu a fašizmu.

 

Prístup k výučbe

Britské školstvo kladie dôraz na kritické myslenie a prácu s primárnymi zdrojmi. Deti v škole často pracujú s autentickými materiálmi z Imperial War Museum – používajú denníky, rozhovory s vojnovými veteránmi, archívne fotografie a dobové rozhlasové nahrávky, čo im umožňuje pochopiť vojnu nielen cez dátumy, ale aj cez ľudské osudy.

 

Francúzsko

Francúzske učebnice prezentujú druhú svetovú vojnu cez porážku v roku 1940, kolaboráciu vichystického režimu a hnutie odporu vedené Charlesom de Gaullom. Dôraz sa kladie na tragédiu rozdelenia národa, na holokaust a globálny rozsah spojeneckej opozície a konfrontácie.

 

Porážka a vichystický režim

• Katastrofa roku 1940: Rýchla vojenská porážka Francúzska nacistickým Nemeckom sa vysvetľuje taktickými chybami velenia a slabosťou jeho obrannej stratégie.

• Vichystický režim: Otvorene sa priznáva kolaborácia vlády maršala Pétaina s nacistickým Nemeckom.

• Zodpovednosť za holokaust: Zdôrazňuje sa aktívna účasť vichystického režimu na deportáciách a vyhladzovaní Židov, a nie výlučná vina nemeckých okupantov.

 

Odpor a oslobodenie

• „Bojujúce Francúzsko“: Zdôrazňuje sa ústredná úloha generála de Gaulla a hnutia Slobodného Francúzska, ktorí obnovili suverenitu krajiny zvonku.

• Vnútorný odboj: Opisuje sa partizánske hnutie (Résistance), podzemné siete a príspevok bežných občanov do boja proti okupácii.

• Úloha Spojencov: Víťazstvo nad nacizmom je vnímané ako výsledok spoločného úsilia Veľkej Británie, Spojených štátov, ZSSR (s dôrazom na zlomové body ako Stalingrad) a síl Odboja.

 

Čína

V čínskych učebniciach je druhá svetová vojna prezentovaná predovšetkým cez prizmu čínskeho boja proti japonskej agresii, pričom dôraz sa kladie na národný odpor a vedúcu úlohu Komunistickej strany.

 

Hlavné črty opisu vojny v Číne

·       Začiatok v roku 1931: Vláda v roku 2017 oficiálne predĺžila trvanie vojny. Učebnice presunuli začiatok z roku 1937 (incident na Markopolskom moste) na rok 1931 (mandžuský incident), čím sa vojna premenila zo štandardných 8 rokov na „14-ročný vojnový odpor“.

·       Dôraz na ázijské bojisko: Globálny konflikt (začatý v roku 1939 v Európe) je vnímaný ako súčasť širšej svetovej antifašistickej vojny, no čínske bojisko sa vyzdvihuje ako jej kľúčová a rozhodujúca súčasť.

·       Úloha komunistov a nacionalistov: Oficiálny výklad vyzdvihuje spoločné úsilie, pričom silný dôraz sa kladie na partizánsky boj a vojenské akcie vedené komunistami (napr. Bitka pri Ping-sing-kuan či Ofenzíva sto plukov) ako na podstatný faktor konečného víťazstva.

·       Menej priestoru pre Západ: Rola západných spojencov (USA a Veľkej Británie) v tichomorskom a globálnom priestore je v porovnaní s domácim odporom zatlačená do úzadia, hoci kapitulácia Japonska po použití atómových bômb a vstup Sovietskeho zväzu do Mandžuskej operácie sú zmienené.

 

Rusko

V súčasných ruských učebniciach dejepisu (najmä v novších vydaniach pod redakciou predsedu Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Vladimira Medinského a rektora moskovského Štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Anatolija Torkunova) je druhá svetová vojna – v Rusku nazývaná Veľká vlastenecká vojna – vykreslená ako ústredný mýtus moderného ruského štátu a  patriotizmu.

 

Hlavné témy a naratívy

·       Ospravedlnenie paktu Molotov-Ribbentrop: Uzavretie dohody medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom v roku 1939 je prezentované ako nevyhnutný a racionálny krok na odsunutie vojny a záchranu krajiny, pričom sa minimalizujú alebo ignorujú jeho tajné protokoly.

·       Úloha Josifa Stalina: Je podávaná v pozitívnom svetle, pričom sa obchádzajú predvojnové politické čistky, represie a obete hladomorov.

·       Oslobodenie východnej Európy: Vstup sovietskych vojsk do krajín východnej Európy pred a počas vojny sa opisuje výlučne ako prinavrátení si území cárskej ríše a oslobodenie týchto území.

·       Dôraz na hrdinstvo a obete: Učebniciam dominujú príbehy sovietskych vojnových hrdinov, vizuálna propaganda, fotografie vojenskej techniky a vlastenecký pátos.

 

Ukrajina

V ukrajinských učebniciach dejepisu sa druhá svetová vojna nevníma iba cez sovietsky optický filter „veľkej vlasteneckej vojny“, ale ako samostatný globálny konflikt s dôrazom na utrpenie a špecifickú rolu Ukrajiny.

 

Hlavné črty výkladu v ukrajinských učebniciach:

·       Dvojitá okupácia: Územie Ukrajiny sa opisuje ako priestor rozdrvený medzi dvoma totalitnými režimami – nacistickým Nemeckom a stalinským Sovietskym zväzom.

·       Odklon od sovietskeho mýtu: Učebnice nepoužívajú termín „veľká vlastenecká vojna“ (ktorý obmedzuje konflikt na roky 1941 – 1945), ale oficiálne hovoria o druhej svetovej vojne od roku 1939 do 1945.

·       Obrovské straty: Dôraz sa kladie na milióny obetí z radov civilistov, ukrajinských Židov počas holokaustu a nútených prác (tzv. Ostarbeiter).

·       Komplexný pohľad na odboj: Okrem červenej armády a sovietskych partizánov sa spomína aj pôsobenie ukrajinských odbojových skupín vrátane Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), bojujúcej hlavne proti Červenej armáde ZSSR a s tým spojené historické kontroverzie a kolaborácia.

 

Poľsko

V poľských učebniciach dejepisu sa 2. svetová vojna prezentuje ako kľúčová národná tragédia, ale aj obdobie obrovského hrdinstva a odporu.

 

Hlavné témy a dôrazy

·       Začiatok vojny: Dátum 1. september 1939 je pevne ukotvený ako začiatok globálneho konfliktu, ktorý pre Poľsko znamenal brutálnu dvojstrannú agresiu. Učebnice zdôrazňujú nielen nemecký útok, ale v súlade s historickou pravdou aj následný útok Sovietskeho zväzu 17. septembra 1939 (na základe paktu Molotov–Ribbentrop).

·       Dvojitá okupácia a teror: Dôraz sa kladie na obrovské materiálne a ľudské straty. Nacistický aj sovietsky teror sú opísané do detailov – vrátane vyhladzovania poľskej inteligencie, koncentračných táborov (najmä nacistických vyhladzovacích táborov na území Poľska) a masakrov, ako bol katyňský masaker.

·       Poľský odboj a podzemný štát: Učebnice vyzdvihujú fakt, že Poľsko malo počas vojny najväčší a najprepracovanejší podzemný štát na svete. Píše sa o tajnom školstve, súdnictve, Armii Krajowej (Zemskej armáde) a Varšavskom povstaní v roku 1944.

·       Boj na všetkých frontoch: Pripomína sa účasť poľských vojakov na západnom aj východnom fronte – od Bitky o Britániu, cez Tobruk, Monte Cassino až po postup po boku Červenej armády.

·       Obdobie po roku 1989: Moderné poľské učebnice (vydané po páde komunizmu) sa zbavili dovtedy povinného sovietskeho naratívu, ktorý oslavoval len úlohu Červenej armády. Dnes viac priestoru venujú obetiam stalinského režimu a potláčaniu poľskej nezávislosti po roku 1945.

 

Maďarsko

V súčasných maďarských dejepisných učebniciach je druhá svetová vojna prezentovaná predovšetkým cez prizmu národnej tragédie a seba-viktimizácie, pričom dôraz sa kladie na pozíciu Maďarska ako „obete medzi dvoma mlynskými kameňmi“ (nacistickým Nemeckom a sovietskym komunistickým Ruskom).

 

Hlavné črty opisu vojny v maďarských učebniciach:

·       Trianonská trauma ako východisko: Vstup Maďarska do spojenectva s Nemeckom sa v učebniciach nevysvetľuje primárne snahou o nacistickú expanziu, ale ako zúfalý pokus revidovať nespravodlivú Trianonskú mierovú zmluvu z roku 1920 a získať späť stratené územia s maďarským obyvateľstvom.

·       Pozícia „bez alternatívy“: Zahraničná politika Miklósa Horthyho a vtedajších vlád je často vyfarbená tak, že krajina nemala inú reálnu geopolitickú šancu brániť sa nemeckému tlaku, pričom sa ignorujú domáce antisemitské zákony a dobrovoľný vojenský príspevok na východnom fronte.

·       Minimalizácia spoluzodpovednosti za holokaust: Učebnice sa zameriavajú na nemeckú okupáciu Maďarska v marci 1944 ako na zlom, kedy „skončila suverenita“ krajiny. Prenasledovanie a deportácie státisícov maďarských Židov sa často pripisujú výlučne nemeckým okupantom a úzkej skupine radikálnych nyilašov (strana Šípových krížov), čím sa stiera podiel domácej štátnej správy a četníctva.

·       Dôraz na utrpenie vlastného obyvateľstva: Veľký priestor dostáva tragédia 2. maďarskej armády pri Voroneži, obete obliehania Budapešti a neskoršie násilie a deportácie páchané postupujúcou Červenou armádou.

 

Rakúsko

Rakúske učebnice dnes opisujú druhú svetovú vojnu a nacistické obdobie sebareflektujúco a otvorene, pričom definitívne opustili dlhoročnú povojnovú „teóriu obete“.

 

Dnes sa vyučovanie opiera o tieto piliere:

·       Koniec teórie obete: Moderné učebnice už Rakúsko neprezentujú len ako „prvú obeť Hitlera“ (tzv. Opferlegende), hoci anšlus (pripojenie k Ríši v roku 1938) a zánik štátu sa spomínajú. Dôraz sa kladie na spoluzodpovednosť a fakt, že mnoho Rakúšanov nacistický režim vítalo a aktívne sa podieľalo na zločinoch a holokauste.

·       Aktívna účasť a páchatelia: Učebnice detailne rozoberajú úlohu Rakúšanov vo Wehrmachte, v štruktúrach SS a ako dozorcov v koncentračných táboroch (napr. v Mauthausene).

·       Odboj a obete: Spomína sa aj rakúsky odboj (menšina, ktorá sa režimu vzoprela), politickí väzni, rómske a židovské obete.

·       Interaktivita: Výučba často presahuje knihy – zahŕňa návštevy pamätníkov a Mauthausenu, diskusie s pamätníkmi či analýzu nacistickej propagandy.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok