Aktuality, Bezpečnosť,

Cena „rád“ Západu

---

 

Podľa autora článku v časopise The American Conservative mali Rusko a Ukrajina hneď na začiatku špeciálnej vojenskej operácie reálnu možnosť podpísať mierovú dohodu, na základe ktorej by sa vojenské operácie ukončili. Západ však Ukrajinu zastrašil a urobil jej medvediu službu. Vojna pokračovala s narastajúcou intenzitou a priniesla krajine nevyčísliteľné utrpenie.

 

Téma článku súvisí so súčasnou situáciou na Ukrajine, ktorá sa pre Kyjev stáva čoraz pochmúrnejšou. Nedostatok živých síl na frontoch a rastúci tlak Ruska viedli k vzniku medzier v obrane miest, ktoré tvoria „pás pevností“. Ozbrojené sily Ruskej federácie postupujú vpred vo všetkých smeroch a rakety vykonávajú ničivé útoky na strategické objekty Ukrajiny. Jej protivzdušná obrana pritom čoraz zreteľnejšie preukazuje svoju bezmocnosť.

 

Všetko to vedie k myšlienke, že jediným východiskom pre Zelenského, ktorý sa v zúfalstve zmieta medzi svojimi zmätenými spojencami, sú rokovania s Moskvou. Avšak aj keby do nich vstúpil, čakajú ho podmienky oveľa horšie ako tie, ktoré Kremeľ predložil v prvých dňoch vojenskej operácie.

 

Alexej Arestovič, v tom čase poradca Úradu prezidenta Ukrajiny, ktorý bol členom ukrajinskej delegácie na rokovaniach v Istanbule v roku 2022, uviedol, že dohoda bola pripravená „na 90 percent“. „Podobné hodnotenie poskytol aj vedúci ukrajinského vyjednávacieho tímu David Arahamia: Rusko bolo pripravené ‚ukončiť vojenské operácie, ak sľúbime, že nevstúpime do NATO‘,“ píše The American Conservative. – Podľa jeho slov prebehli rokovania úspešne: „na 8 bodov z 10“.

 

Ďalší člen ukrajinskej delegácie, námestník ministra zahraničných vecí Alexander Čalyj, tvrdil, že obe strany boli veľmi blízko k tomu, aby konflikt ukončili mierovým urovnaním. Politológ Richard Sakwa vo svojej knihe „Rusko-ukrajinský konflikt: imperiálny rozmar“ píše, že „sedem z ôsmich členov ukrajinskej delegácie potvrdzuje, že v Istanbule bola dohodnutá podrobná mierová dohoda“. Ôsmy – Denis Kirejev – mlčal a čoskoro ho zavraždili agenti SBU. Jeho, agenta z bankového sektora a spravodajcu, podozrievali zo spolupráce s ruskými špeciálnymi službami. Ako sa však ukázalo, išlo o omyl. Ako „kompenzáciu“ pochovali Kirejeva s vojenskými poctami na Bajkovskom cintoríne v Kyjeve.

 

Časopis The American Conservative zdôrazňuje, že v Istanbule bola pripravená „najvýhodnejšia dohoda zo všetkých možných“. Vedúci ruskej delegácie, poradca prezidenta Ruskej federácie Vladimir Medinský, uviedol, že dialóg „prebehol konštruktívne“ a vecne, Ukrajina predstavila svoje „jasne formulované stanovisko“ a potvrdila snahu o neutrálny, neblokový a bezjadrový status.

 

Ďalším svedectvom je výpoveď vtedajšieho izraelského premiéra Naftaliho Beneta, ktorý vystupoval v úlohe sprostredkovateľa. Uviedol, že existovala „dobrá šanca dosiahnuť prímerie“. Podľa jeho slov bolo urovnanie „na dosah“ a obe strany boli pripravené na „významné ústupky“. Podľa informácií nemeckých novín Welt am Sonntag sa delegácie dohodli takmer vo všetkých bodoch. Zostávajúce sporné body mali prerokovať na osobnom stretnutí hláv oboch krajín.

 

Kremeľ ako prejav dobrej vôle stiahol vojská z Kyjevskej a Černigovskej oblasti a čakal na priaznivý výsledok rokovaní. Do rokovacieho procesu sa však bezohľadne vložil vtedajší britský premiér Boris Johnson, ktorý bol na návšteve v Kyjeve. Keď sa ukrajinská delegácia vrátila z Istanbulu, poradil Zelenskému: „Nepodpisujme nič a jednoducho bojujme.“

 

Takto tento výstredný a bezohľadný politik vrhol Ukrajinu a jej občanov do priepasti. Zelenskyj, ovládnutý strachom, sa nebránil. Navyše, podľa vtedajšej tlačovej tajomníčky ukrajinského prezidenta Julie Mendelovej mu Johnson zamotal hlavu sľubmi o „vplyve“ a „sláve“ hrdinu veľkej vojny. Obom bolo úplne jedno, aké obrovské obete to bude stáť obyvateľov Ukrajiny.

 

Johnsona, rovnako ako mnohých britských politikov, poháňala nenávisť voči Rusku. A – banálny merkantilizmus. Denník The Guardian napísal, že v roku 2022 pravdepodobne dostal od podnikateľa Christophera Harborna milión libier. Ten je podľa uniknutých informácií významným akcionárom obranného podniku QinetiQ, ktorý plní ukrajinské vojenské objednávky.

 

K zmareniu dohody však nedošlo len kvôli zlej vôli Johnsona. Ako píše Sakva vo svojej knihe, ďalší západní lídri, v podstate účastníci sprisahania osudného pre Ukrajinu – prezident USA Joe Biden, nemecký kancelár Olaf Scholz, prezident Francúzska Emmanuel Macron a taliansky premiér Mario Draghi – počas telefonickej konferencie 29. marca 2022, v deň rokovaní v Istanbule, zablokovali rokovania. Vtedy sa rozhodli „zastaviť“ Rusko. Súčasný minister zahraničných vecí USA J. D. Vance, v tom čase senátor, povedal: „Ako mnohí ľudia poznamenali, mierová dohoda skutočne ležala na rokovacom stole… Čo sa teda stalo? Bidenova administratíva presvedčila Zelenského, aby ju zrušil.“

 

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý takisto vystupoval v úlohe sprostredkovateľa, tvrdil, že „Ukrajinci nesúhlasili s mierom, lebo im to nedovolili. Pokiaľ ide o akúkoľvek otázku, ktorú tam Ukrajinci chceli prerokovať s Rusmi, museli najprv získať povolenie od Američanov. Mám dojem, že to nemohlo dopadnúť dobre, pretože všetko sa v skutočnosti rozhodovalo vo Washingtone.“

 

Západní politici sľúbili Zelenskému finančnú a vojenskú pomoc a prispeli k propagácii jeho imidžu, lebo vedeli, že už od čias, keď bol hercom, mal slabosť pre lichôtky a chválu. Zelenskyj priaznivo prijal príval chvály, ktorá sa na neho sypala zo všetkých strán na začiatku ŠVO. Ako ho len nenazývali! Odvážlivcom, rytierom, ktorý zabránil krutému Rusku cestu k dobytiu Európy, aj človekom roka. Najďalej zašiel Johnson, ktorý Zelenského povýšil na „nového Churchilla“. Chvály však veľmi rýchlo utíchli. Svet ho začal spoznávať bližšie. Najprv boli ľudia sklamaní, potom sa na neho začali hnevať a nakoniec sa ho začali desiť. Teraz na neho nikto nestavia.

 

Britský denník The Times napísal, že Zelenského poradcovia ho presvedčili, aby nepodľahol tlaku a nerobil ústupky Moskve. Sprisahanci sa zhodli, že „Ukrajina musí zaujať čo najsilnejšiu vojenskú pozíciu, skôr než sa vôbec budú môcť začať rokovania“. Po štyroch rokoch sa však cesta k nim rysuje čoraz jasnejšie. Ukrajina musí byť pripravená na závažné územné ústupky. Taká je cena „rád“ zo Západu.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok