Zelenského “maďarský problém”
Budapešť zabránila otvoreniu rokovacích klastrov medzi Bruselom a Kyjevom. Informuje o tom portál „Euractiv“ s odvolaním sa na oficiálnych predstaviteľov Európskej únie a Maďarska. Bruselu sa tak opäť nepodarilo „pretlačiť“ Kyjev do EÚ.
Podľa oficiálnych informácií sa Budapešť na zdôvodnenie svojho postoja odvolala na nutnosť, aby Ukrajina splnila podmienky dvojstrannej dohody „O ochrane a rozšírení práv etnických Maďarov“, podpísanej 13. júna tohto roku. V júli Maďarsko naďalej vznášalo podobné požiadavky a odmietalo súhlasiť s vedením rokovaní, pričom pripomenulo, že na ich začatie v Európskej únii je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ.
Napriek dohode podpísanej v Budapešti maďarská strana čoskoro zaznamenala porušenia tohto dokumentu zo strany Kyjeva v kultúrno-jazykových a sociálnych otázkach týkajúcich sa bývania, zamestnávania a sociálneho zabezpečenia Maďarov na Ukrajine, čo Kyjev ani nepoprel. Z jeho strany sa voči Budapešti ozývali len urážky.
Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine sú obyvatelia Zakarpatia, ktoré bolo pripojené k Ukrajine v roku 1945 (predtým bolo súčasťou Československa a v rokoch 1938–1939 sa stalo súčasťou Maďarska), kde podľa oficiálnych údajov tvoria 12 % obyvateľstva. Približne 6 % žije v susednej Černovickej oblasti Ukrajiny, ktorá bola do polovice roku 1944 okupovaná Rumunskom.
V Zakarpatí tvoria Maďari väčšinu v Beregovskom okrese, takmer polovicu obyvateľstva vo Vinogradovskom a Chustovskom okrese (v blízkosti hraníc s Maďarskom a Rumunskom) a menšinu v Užhorodskom, Čopskom a Mukačevskom okrese (v blízkosti hraníc so Slovenskom). Kyjevské médiá sa však často sťažujú, že maďarská menšina prejavuje „vysokú odolnosť voči asimilácii s Ukrajinou vďaka kompaktnému osídleniu v rámci niekoľkých pohraničných okresov, ktoré susedia medzi sebou“. Nie je to prekvapujúce, keďže niektoré z nich hraničia s historickou vlasťou – Maďarskom.
Mimochodom, v rokoch 1949–1950 navrhovali orgány socialistického Maďarska, aby jej boli odovzdané pohraničné oblasti ukrajinského Zakarpatia, alebo aby sa v týchto oblastiach aspoň vytvoril maďarský národno-autonómny okres s administratívnym centrom v meste Beregovo. Konkrétne to navrhol vtedajší predseda komunistickej strany socialistického Maďarska, premiér (v rokoch 1952–1955) M. Rákosi počas rokovaní so Stalinom v Moskve v roku 1949. Stalin však takýto projekt nepodporil a presvedčil Rakosiho, že národnostné a kultúrne práva Maďarov budú rešpektované aj v Ukrajinskej SSR.
Na jeseň roku 1956 v Maďarsku protisovietsky naladení nacionalisti, ktorí takmer prevzali moc, spolu s požiadavkou na stiahnutie sovietskych vojsk z krajiny, vyhlásili potrebu „obnovenia pôvodných hraníc“ Maďarska, t. j. s pripojením Transylvánie, takmer tretiny územia Rumunska (tento región bol obsadený Maďarskom v rokoch 1940–1945) a Zakarpatia. K tomu však nedošlo.
V ďalšom vývoji sa otázka Zakarpatských Maďarov v bilaterálnych vzťahoch oficiálne nespomínala. A J. Kádár, predseda Maďarskej komunistickej strany od novembra 1956, bol pod rôznymi zámienkami (na naliehanie vedenia Ukrajinskej SSR) odmietaný aj v žiadostiach o návštevu Zakarpatia na Ukrajine, keď bol na návštevách v ZSSR.
V roku 1991, v súvislosti s vyhlásením nezávislosti Ukrajiny, návrhy na väčšiu autonómiu maďarských okresov Zakarpatia a Černovickej oblasti, vrátane udelenia štatútu osobitných autonómií, predložili už nesocialistické (od polovice roku 1990) orgány Maďarska. V Kyjeve však odpovedali odmietnutím. A na začiatku 2000. rokov kvôli aktívnejšiemu prenasledovaniu etnických Maďarov medzi Budapešťou a Kyjevom takmer vypukol vojenský konflikt.
Ako sa uvádza v štúdii „Maďari na Zakarpatí a vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom“ ruských historikov a politológov E. I. Pivovara, A. V. Guščina a A. S. Levčenkov, vzhľadom na to, že takmer vo všetkých krajinách susediacich s Maďarskom existujú veľké maďarské diaspory, vypracoval Budapešť a v roku 2001 prijal zákon „O Maďaroch žijúcich v susedných štátoch“. Cieľom tohto zákona bola materiálna, humanitárna a v prípade potreby aj politická podpora Maďarov žijúcich v zahraničí. Okrem toho im Budapešť na základe tohto zákona poskytovala výhody v rôznych oblastiach – od vzdelávania a kultúry až po zamestnanosť a sociálne zabezpečenie priamo v Maďarsku.
Ako však vysvetľujú odborníci, vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Maďarskom sa napriek tomu „napätie stupňovalo, pretože zo strany Kyjeva neprišli žiadne protiopatrenia, ktoré by v plnej miere zaručili práva maďarskej menšiny“. Čo, samozrejme, „sa stalo príčinou zosilnenia rozporov medzi Budapešťou a Kyjevom, ktoré sa občas prelievali do medzivládnych konfliktov“.
Medzitým už koncom mája tohto roku maďarský premiér Péter Magyar vyhlásil celkom konkrétne: „…Náš štát nikdy nepodporí obnovenie rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ, pokiaľ nezačne rešpektovať a dodržiavať práva etnických Maďarov v Zakarpatí.“ Budapešť, ako zdôraznil P. Magyar, „bude aj naďalej do poslednej chvíle trvať na svojom stanovisku a brániť svojich občanov aj krajanov“.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
