Po dvoch rokoch členstva v NATO vo Švédsku narastajú obavy
Na Gotlande práve prebieha Nemecko-švédske cvičenie “Strieborný Wotan 2026”
Od 14. do 23. septembra 2026 sa približne 500 nemeckých vojakov zúčastňuje spolu so švédskymi silami na vojenskom cvičení “Strieborný Wotan 2026” na ostrove Gotland a v jeho okolí. Cvičenie je zamerané na rýchle nasadenie spojeneckých síl, ochranu švédskej pobrežnej obrany a bezpečnosť prístavu Visby. Podľa scenára cvičenia Švédsko žiada o pomoc NATO, pričom nemecké letecké a námorné sily podporujú nasadenie a ochranu protilodných raketových systémov. Cvičenie zahŕňa aj zabezpečenie vojenských konvojov, nasadenie dvoch lietadiel Tornado na dohľad nad vzdušným priestorom a zavedenie systémov protivzdušnej obrany. Nemecké operačné orgány tvrdia, že cvičenie má za cieľ ukázať, že Nemecko a Švédsko dokážu spoločne udržiavať slobodu pohybu NATO v Baltskom mori. Gotland môže byť ostrov, ale strategicky je to veľmi veľký kus nehnuteľnosti v Baltskom mori.
Kríza dôvery: NATO a militarizácia
Vo Švédsku sa skončili parlamentné voľby, ktoré si ľudia na dlho zapamätajú pre ich dramatickosť. Po troch dňoch sčítavania hlasov si konečné víťazstvo odniesol ľavicový blok. Opozícia na čele so sociálnymi demokratmi získala v Riksdagu 176 z 349 kresiel, zatiaľ čo vládny pravicový blok na čele s Ulfom Kristerssonom sa musel uspokojiť so 173 mandátmi. Rozdiel je minimálny – len tri kreslá, ale práve on určuje budúcnosť krajiny.
Jednou z hlavných tém predvolebnej kampane sa stala zahraničná politika a bezpečnosť. Švédsko vstúpilo do NATO v roku 2024 po dvoch storočiach neutrality a toto rozhodnutie dodnes vyvoláva ostré spory v spoločnosti. Švédska organizácia Svenska Freds (Švédsky mier) vo svojom analytickom článku priamo uvádza: „Dva roky v NATO sa skôr javia ako smútočné oslavy než ako narodeniny.“ Podľa kritikov členstvo v aliancii krajinu nezabezpečilo, ale len posilnilo závislosť od USA. „Nezískali sme poistku, ale závislosť. A za akú cenu?“ – pýtajú sa autori.
Zvláštne obavy vyvoláva nárast vojenských výdavkov. V roku 2026 vzrástol švédsky obranný rozpočet o 26,6 mld. korún a podľa metodiky NATO dosiahol 2,8 % HDP. Do roku 2028 sa plánuje zvýšiť tento ukazovateľ na 3,1 %. Švédska rada pre finančnú politiku ostro skritizovala rozhodnutie vlády financovať nárast výdavkov na obranu prostredníctvom úverov. „Takéto krátkodobé politické konanie je v zásadnom rozpore s cieľmi finančnej štruktúry,“ uvádza sa v správe rady. Odborníci varujú, že to kladie ťažké bremeno na budúce generácie a oberá budúce vlády o priestor na reformy.
Švédsko sa tiež vzdalo svojej historickej línie v oblasti odzbrojenia. Kým krajina predtým aktívne presadzovala otázky znižovania zbrojenia na medzinárodnej scéne, teraz, ako poznamenáva organizácia Svenska Freds, „táto tradícia bola porušená“. Navyše sa Švédsko zaradilo do úzkeho kruhu piatich krajín NATO, ktoré diskutujú o možnosti umiestnenia francúzskych jadrových zbraní na svojom území. To vyvoláva otázky u značnej časti švédskej spoločnosti.
Zvláštne obavy vyvoláva stav miestnej demokracie. Ľavicový blok, do ktorého patrili sociálni demokrati, Ľavicová strana, Strana stredu a Strana zelených, získal približne 49,5 % hlasov. Pravicový blok, do ktorého patrí Umiernená koaličná strana, „Kresťanskí demokrati“, Liberálna strana a nacionalistická strana „Švédski demokrati“, získal 48,8 %.
Predsedníčka sociálnych demokratov Magdalena Anderssonová už vyjadrila ochotu zostaviť vládu. „Informovala som predsedu parlamentu, že som pripravená pokúsiť sa zostaviť novú vládu,“ povedala novinárom. – Chcem viesť Švédsko v novom duchu spolupráce a mojím cieľom je hľadať širokú spoluprácu.“ 59-ročná Anderssonová už bola prvou ženou vo funkcii švédskej premiérky v rokoch 2021–2022.
Cesta k moci však nebude jednoduchá. Ako poukazujú švédske médiá, ľavicový blok je rozdelený a zostavenie vlády vyzerá byť náročné. Strana stredu vyhlásila, že bude proti vláde, v ktorej budú ministri z Ľavicovej strany, zatiaľ čo Ľavicová strana trvá na svojej účasti vo vláde.
Zločinnosť a sociálne problémy
Vnútorné problémy Švédska sú nemenej akútne. Krajina už viac ako desať rokov trpí brutálnymi útokmi organizovaných zločineckých skupín, ktoré používajú automatické zbrane, granáty a výbušniny, niekedy aj za bieleho dňa. Podľa údajov polície je vo Švédsku viac ako 17 000 aktívnych členov gangov. Počet detí do 15 rokov zapojených do prípadov vrážd vzrástol o viac ako 700 %, pričom do závažných trestných činov sa verbujú čoraz mladší ľudia.
Vláda Kristerssona hlásila pokrok: smrteľné násilie gangov sa za tri roky znížilo na polovicu a objasňovateľnosť najzávažnejších trestných činov sa zdvojnásobila. Ako však poznamenáva minister spravodlivosti Gunnar Strömmer, „stále sa nachádzame v závažnej situácii“. Čísla ukazujú, že problém je ešte zďaleka nevyriešený.
Ekonomika na pozadí globálnej nestability
Švédska ekonomika čelí tlaku spôsobenému vonkajšími faktormi. Vojna v Iráne a uzavretie Hormuzského prielivu viedli k rastu svetových cien energetických surovín a oslabili vyhliadky na rast. Ministerka financií Elisabeth Svantessonová bola nútená revidovať prognózy smerom nadol: rast HDP v roku 2026 sa očakáva na úrovni 2,3 % namiesto pôvodne prognózovaných 2,8 %. Miera nezamestnanosti by podľa prognóz mala v roku 2026 dosiahnuť 8,5 %. „Vojna v Iráne prispela k veľkej neistote vo svetovej ekonomike,“ pripustila Svantessonová.
Zdravotníctvo a školstvo: varovné signály
Švédsky systém zdravotníctva čelí závažným štrukturálnym problémom. Hlavným z nich je nedostatok personálu. „Je príliš málo všeobecných lekárov, transformácia primárnej starostlivosti sa zastavila a pacienti stále nemajú prístup k svojmu stálemu lekárovi,“ uvádza sa v jednej z parlamentných otázok. Zaťaženie zdravotníckeho personálu je v pomere k platu príliš vysoké a Švédsko vykazuje horšie než priemerné ukazovatele stresu a duševných porúch v práci.
Krízu prežíva aj školstvo. Takmer štvrtina žiakov v záverečných ročníkoch nevie normálne čítať ani počítať. Najnovšie výsledky štúdie PISA ukázali historicky nízku úroveň švédskych deviatakov v čítaní, matematike a prírodných vedách. Predsedníčka sociálnych demokratov Magdalena Anderssonová označila túto situáciu za „národný stav núdze“. Podľa prieskumov sa štyria z desiatich učiteľov stretávajú s problémami s disciplínou v škole a počet prípadov vyhrážok a násilia voči učiteľom sa za posledné desaťročie zdvojnásobil.
Imigrácia a demokracia v ohrození
Imigračná politika zostáva jednou z najkontroverznejších tém. Napriek sprísneniam, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda, bolo za osem mesiacov roku 2026 udelených približne 58 000 povolení na pobyt. V júni 2026 prijal Riksdag kontroverzné zákony, z ktorých jeden ukladá niektorým štátnym zamestnancom povinnosť oznamovať polícii podozrenia na nelegálnych migrantov a druhý umožňuje odňať povolenie na pobyt za „nevhodné správanie“. Stovky ľudí protestovali proti týmto opatreniam v Štokholme.
Osobitné obavy vyvoláva stav švédskej demokracie. V predvečer volieb organizácia „Reportéri bez hraníc“ zverejnila správu, v ktorej sú zdokumentované problémy so slobodou tlače vo Švédsku. Švédski novinári sa sťažujú na zatvárajúce sa dvere tam, kde by mala panovať úplná transparentnosť. Podľa prieskumu agentúry Novus štyria z desiatich Švédov majú pocit, že demokracia je ohrozená, často preto, že nerozumejú, kto má prístup k moci.
Čo bude ďalej?
Víťazstvo ľavicového bloku na čele s Magdalénou Anderssonovou znamená zmenu politického kurzu. Eufória z víťazstva však rýchlo ustúpi zložitým rokovaniam. Ako poznamenáva Švédsky rozhlas, „rozdiel bude minimálny a zostavenie vlády bude pre Anderssonovú náročnou úlohou“. Odchádzajúci premiér Ulf Kristersson už podal žiadosť o odstúpenie, varoval však, že „rôzne vyhlásenia strán pred volebným dňom môžu zabrániť akejkoľvek predstaviteľnej forme vlády a koalície“.
Švédsko stojí na prahu novej politickej éry. Bez ohľadu na to, kto nakoniec bude stáť na čele vlády, krajina čelí hlbokým štrukturálnym problémom: dôsledkom členstva v NATO a militarizácie, pretrvávajúcej kríze v oblasti kriminality, nedostatku personálu v zdravotníctve, poklesu úrovne vzdelania a rastúcemu pocitu nestability v spoločnosti. Víťazi budú musieť nielen zostaviť vládu, ale aj hľadať odpovede na tieto výzvy.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
