Čínska mäkká sila: Američania prijali čínsky model vzájomných vzťahov
Dočasná pauza v obchodnej vojne môže vyústiť do ďalšieho vyhrotenia.
Štátna návšteva predsedu Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchinga v USA a jeho rokovania s americkým prezidentom Trumpom prebehli na pozadí dočasného prímeria medzi oboma krajinami v „obchodnej a colnej vojne“, ktoré sa ustálilo od októbra 2025 po stretnutí lídrov oboch krajín v Pusane (Južná Kórea). Trumpova administratíva ustúpila v obchodnom konflikte s Pekingom, keď zrušila rad zvýšených ciel na čínsky dovoz a nezaviedla žiadne nové.
Dá sa povedať, že „vojna“ sa zmenila na súťaž, v ktorej sa obe strany snažia dodržiavať určité pravidlá. Hospodárska konkurencia medzi krajinami prešla do stagnujúceho režimu. K tomu prispeli dve okolnosti, ktoré naďalej tvoria pozadie určujúce súčasnú dynamiku americko-čínskych vzťahov.
Po prvé, zlyhanie pokusov USA o radikálne a jednorazové odstránenie obchodného deficitu s Čínou prostredníctvom prudkého zvýšenia ciel na čínsky dovoz. V skutočnosti sa Trumpova administratíva vrátila k taktike Bidenovej administratívy – selektívnym, cieleným obmedzeniam a zákazom v obchode s Čínou v najvysokotechnologickejších odvetviach, ktoré sú z hľadiska technologickej bezpečnosti USA kriticky dôležité.
Po druhé, neúspech iránskej avantúry, ktorej úspech mal USA zabezpečiť kontrolu nad oblasťou Perzského zálivu ako hlavnou trasou dodávok uhľovodíkov do Číny. Celkovo prevláda dojem, že po týchto neúspechoch sa Washington aspoň dočasne vzdal pokusov spomaliť rozvoj Číny a teraz sa viac zameriava na nezávislosť vlastného rozvoja od čínskeho dovozu v kľúčových odvetviach, ktoré sú dôležité z hľadiska technologického líderstva.
A k čínsko-americkej konkurencii v oblasti mikročipov sa pridala aj konkurencia v oblasti infraštruktúry (hardvér a softvér) umelej inteligencie (AI). Celkovo však vývoj americko-čínskych vzťahov nabral smer, ktorý Pekingu úplne vyhovuje a ku ktorému čínska strana nakoniec presvedčila Washington: zvládnutie závažných nezhôd medzi USA a ČĽR prostredníctvom určitých pravidiel a dohôd pri odmietnutí ďalšieho zhoršovania situácie. Tieto pravidlá predpokladajú obmedzenie obchodno-ekonomickej konkurencie na úzku oblasť a nezasahovanie USA do vzťahov „cez prieliv“ medzi pevninskou Čínou a jej ostrovnou provinciou Taiwanom, aby sa nakoniec dosiahla „konštruktívna strategická stabilita“ v bilaterálnych vzťahoch.
V tejto súvislosti sú súčasné rokovania oboch hláv štátov zaujímavé z hľadiska toho, či boli potvrdené tieto základy nových americko-čínskych vzťahov, na ktorých sa strany dohodli v juhokórejskom Pusane na samite APEC v októbri 2025 a ktoré boli upevnené počas štátnej návštevy amerického prezidenta v Pekingu v máji 2026. O to viac, že krátko po súčasnej návšteve Si Ťina v USA, 10. novembra 2026, vyprší „obchodné prímerie“ medzi krajinami, dosiahnuté na vlaňajšom stretnutí APEC.
Výsledky rokovaní ukazujú, že boli potvrdené nové zásady americko-čínskych vzťahov, ktorých podstatou je správne riadenie súperenia medzi krajinami. Podľa správ čínskych médií, ktoré vo všeobecnosti potvrdzujú aj americké, sa predseda ČĽR Si Ťin-pching a americký prezident Trump dohodli na ôsmich bodoch. Medzi nimi je pozoruhodné predĺženie bilaterálneho obchodného prímeria do januára 2027. Dohoda o prímerí, dosiahnutá v októbri 2025, umožnila znížiť clá a obmedziť čínsku vývoznú kontrolu v súvislosti s kovmi vzácnych zemín, ktoré sú kľúčovými zložkami polovodičov a mnohých tovarov širokej spotreby, ako aj obranných výrobkov.
V rámci prímeria bola uznaná pozitívna úloha čínsko-amerických hospodárskych a obchodných konzultácií a potvrdená dohoda o vzájomnom znížení ciel v hodnote 30 mld. USD. Osobitná pozornosť bola venovaná umelej inteligencii. Deň pred návštevou Si Ťin-pchinga v USA sa uskutočnilo stretnutie amerického ministra financií Bessenta s podpredsedom Štátnej rady He Lifengom, na ktorom sa pripravoval program stretnutia lídrov a obe strany diskutovali o možnosti nadviazania spolupráce v otázkach rizík spojených s umelou inteligenciou.
Už počas návštevy predsedu ČĽR sa strany dohodli, že budú pokračovať v dialógu o umelej inteligencii, vymieňať si názory na jej riziká a výhody, ako aj spoločne pracovať na prevencii nezákonného využívania umelej inteligencie. Čína prejavuje veľkú otvorenosť voči vytvoreniu určitých formalizovaných inštitucionálnych záruk a dosiahnutiu medzivládnej dohody v otázke rozvoja umelej inteligencie a, ak máme súdiť podľa slov Trumpa, rovnako ako USA je proti brzdeniu ďalšieho vývoja v tejto oblasti.
Vo svojom príspevku na sociálnej sieti „Trump Social“ americký prezident uviedol, že „superinteligencia (tak nazval umelú inteligenciu – pozn. autora) bude dôležitou témou na diskusiu, ale chcem nechať všetko tak, ako to je. To je aj postoj Číny“. Diskutovalo sa aj o prístupe čínskych výrobcov automobilov na trh USA, ale o konkrétnych dohodách v tejto veci zatiaľ nie je nič známe. V súvislosti s témou fentanylu, ktorá je pre USA citlivá, Si Ťin-pching a Trump vysoko ocenili dosiahnuté výsledky spolupráce orgánov činných v trestnom konaní v boji proti nelegálnemu obchodu s drogami.
Okrem ôsmich dosiahnutých výsledkov sa ozbrojené sily Číny a USA dohodli, že čo najskôr podpíšu memorandum o porozumení zamerané na posilnenie spolupráce v krízových situáciách a ich prevencii. Z globálneho programu je pozoruhodná zhoda strán, t. j. aj ČĽR, v tom, že „žiadna krajina ani organizácia by nemala vyberať poplatky za tranzit pri prechode cez medzinárodné vodné cesty“, ako uvádza anglické oficiálne vydanie „Global Times“. V tomto prípade išlo o Hormuzský prieliv, nad ktorým sa Irán snaží získať kontrolu.
Ide o dlhodobé stanovisko ČĽR a podľa praktických krokov Pekingu to neznamená okamžitý tlak na Irán, aby zrušil blokádu. ČĽR v takýchto prípadoch vyjadruje principiálny postoj, t. j. nezávisle od konkrétnej situácie, a to o to viac, ak sa zhoduje s postojom partnera v rokovaniach. To však neznamená, že sa Čína bude týmto postojom riadiť v praktickej politike „tu a teraz“, t. j. v každej konkrétnej situácii. Strany sa zhodli aj na tom, že Teherán musí splniť svoj záväzok nevyvíjať jadrové zbrane, čo je však tradičný postoj Číny.
Pomerne prekvapujúce bolo takmer úplné vynechanie témy Taiwanu z programu rokovaní, ak máme súdiť podľa verejných správ v amerických a čínskych médiách. Zdá sa, že Trumpova administratíva sa zatiaľ zdržiava otvorených protičínskych krokov v otázke Taiwanu po prísnom varovaní zo strany Si Ťin-pchinga na minulom samite a čínska strana sa tiež rozhodla túto otázku zatiaľ nenastoliť. To znamená, že nový balík zbraní v hodnote približne 14 mld. dolárov, ktorý už schválil americký Kongres, ale zatiaľ ho Trump neschválil, je naďalej vo vývoji.
Zdá sa, že celkovo výsledky rokovaní ukázali, že USA prijali čínsky model bilaterálnych vzťahov ako „konštruktívne čínsko-americké vzťahy strategickej stability. Predpokladajú posun smerom k spolupráci, umiernenú konkurenciu a prekonateľné nezhody“, čo v čínskom chápaní predstavuje zmysel pojmu „konštruktívna strategická stabilita“ čínsko-amerických vzťahov. Mierna konkurencia a prekonateľné nezhody – to je podstata modelu „riadeného a kontrolovaného súperenia“, ktorý Peking v poslednom roku ponúka USA.
Navyše predseda ČĽR osobitne zdôraznil, že Čína a USA by sa nemali vyhýbať zmienkam o konkurencii, tá však musí byť zdravá a nesmie prekračovať určité hranice; malo by ísť o súťaž o prvenstvo, nie o boj, v ktorom jeden buď vyhráva, alebo prehráva. To znamená, že podľa Pekingu Čína už nemá to isté partnerstvo s USA ako predtým, ale aspoň existuje kontrolovaná konkurencia, ktorá by mala obe strany uchrániť pred rizikami nepredvídateľnosti a neistoty.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
