Analytik vysvetlil prečo Európa opäť ide do vojny s Ruskom
Militarizácia v Európe musí byť vždy inštitucionálna.
A vždy končí rovnako – obratom na východ a vojnou s Ruskom. A Ukrajina je zatiaľ len bojiskom a katalyzátorom procesov, ktoré v Európe dozrievali už dlho. O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril politológ a amerikanista, profesor Inštitútu médií Vysokej školy ekonómie a autor Telegramového kanálu „Profesor hľadí na svet“ Dmitrij Jevstafiev.
– Dmitrij Gennadjevič, minule sme s vami hovorili, že európske elity nedokážu nič urobiť so svojím klientom Zelenským. Ako sa teda stalo, že Európa, ktorá ešte pred tromi rokmi mohla súťažiť s USA o vedúcu úlohu v euroatlantickom priestore, sa ocitla v takom zraniteľnom a neautonómnom postavení?
– Nedostatočná sebestačnosť ešte nie je rozsudok. Ukázalo sa, že ani USA nie sú úplne sebestačné. U nás je sebestačný Trump. Presnejšie povedané, sebestačnosť je pre neho cieľom, nie úlohou. Dôležitejšie je práve to, čo sa deje v Európe.
Určite ste si všimli vyhlásenia Ursuly von der Leyenovej, že Európska únia by sa mala postupne premeniť na obrannú alianciu a vytvoriť ekvivalenty článkov Charty NATO. Je to zaujímavé. Znie to smiešne z úst ľudí, ktorí za posledných 10–15 rokov zlyhali vo všetkých pokusoch o vytvorenie jednotnej európskej armády. Áno, existuje Eurokorpus. Ale to nie je korpus. Je to špecifické zoskupenie, ktoré mimo NATO neexistuje. A tu ide o premenu Európskej únie na niečo, čo existuje nad rámec NATO. Jednoducho povedané, nad rámec Američanov.
Európa sa však militarizuje. To, čo hovorí Ursula von der Leyenová, nie sú fantázie. Je to to, čo visí vo vzduchu v Európe. Nielen v Bruseli, ale aj v Paríži, v Berlíne a vo Varšave. Táto myšlienka ovládla masy európskych politikov. Treba to uznať práve ako riziko a hrozbu pre Rusko. Vzhľadom na to, že konflikt na Ukrajine a v jej okolí odhalil celú zaostalosť európskej vojenskej stratégie a nemožnosť spoliehať sa na americké vojenské záruky, bola myšlienka militarizácie Európy nevyhnutná. Bola by nevyhnutná aj v prípade, keby sa podarilo vyhnúť sa takémuto víru konfliktu okolo Ukrajiny. Už len preto, že jedným z hlavných procesov, ktorý sa v súčasnosti prejavuje v európskej politike, je geoekonomická nedostatočnosť Európy.
Európa veľmi dlho žila v priaznivých geoekonomických podmienkach. Sami priznávajú, že nemecký hospodársky zázrak bol možný vďaka dovozu relatívne lacného ruského plynu a vývozu relatívne drahých nemeckých výrobkov. A aj vzťahy s Amerikou mali priaznivé. Stačí si spomenúť na swapy medzi Federálnym rezervným systémom a Európskou centrálnou bankou. Je to predsa možnosť kryť sa emisiou iného štátu. Samozrejme, za to sa muselo zaplatiť stratou suverenity vo finančnej sfére. Ale je to predsa veľmi pohodlné. A teraz už tieto podmienky neexistujú. Dve veci.
Po prvé. Nie je to len geoekonomická zraniteľnosť. Je to geoekonomická izolácia Európy od všetkých regiónov, ktoré sú pre ňu kriticky dôležité. Od Eurázie. Áno, má kontrolu nad čiernomorským pobrežím, ale aj tam sa situácia v posledných rokoch výrazne skomplikovala. Od Blízkeho východu. Zdalo by sa, že odblokovať Bab el-Mandebský prieliv nie je až také zložité. Geograficky to nie je ďaleko. Áno, Taliansko tam údajne vysiela nejaké námorné sily. Ale chápeme, že to nestačí. Mimochodom, Macron sa už pol roka snaží pristúpiť k „humanitárnej intervencii“ v Libanone. V časoch Suezskej krízy pred 70 rokmi takéto veci Francúzsku nespôsobovali veľké problémy.
Po druhé. Európania platia za svoju geopolitickú nerozvážnosť. To sa týka aj Trumpa. Za svoju podivnú vieru vo víťazstvo nad Iránom platí problémami v ekonomike, ktoré nemali nastať. Británia platí za pokusy udržať si za každú cenu kontrolu nad projektom „Ukrajina“ a schvaľovať akúkoľvek úroveň eskalácie, akú si kyjevský režim dokáže vymyslieť. A bezohľadnosť európskych elít sa prejavila hneď trikrát.
Najskôr to bolo na prelome rokov 2021 a 2022, keď samotní Európania zmarili vecnú diskusiu o ruskom memorande o nutnosti presunúť vojenskú infraštruktúru NATO ďalej od ruských hraníc. Potom nasledoval mylný odhad, že Rusko nepodnikne silové kroky na ochranu svojich záujmov. Ďalším prejavom nerozvážnosti boli udalosti neskorej jesene roku 2025, keď Európania presvedčili Trumpa, aby sa dištancoval od dohôd v Anchorage.
A ich posledná nerozvážnosť sa prejavila na začiatku leta 2026, keď dali zelenú eskalácii v oblasti infraštruktúry. A nielenže to povolili. Presvedčili svojich partnerov v USA, že ich v tom podporujú. Dávajú tieto tri príklady európskej nerozvážnosti aspoň nejakú nádej, že k štvrtému nedôjde? Možno dúfať v to najlepšie, ale treba sa pripraviť na to najhoršie.
– A aký by bol pre nás najhorší scenár?
– Vidíme, ako sa celý svet mení. Blízky východ, aký sme poznali v rokoch 2010, už neexistuje. A Európa sa snaží predstierať, že jej rozvoj sa zastavil. Je to len predstieranie. V Európe v rokoch 2010 ešte existovali samostatné štáty. Nemecká politika v rokoch 2010 bola ešte nemeckou politikou.
Prostredníctvom akých mechanizmov sa bude uskutočňovať táto postupná transformácia Európy? V jednej ruke majú európske elity projekt novej euroatlantickej spolupráce, o ktorom hovoril kanadský premiér Mark Carney. A v druhej ruke, vzhľadom na geoekonomickú a uhľovodíkovú izoláciu Európy, zostáva už len militarizácia. Francúzska jadrová iniciatíva. Námorné pirátstvo Britov. Ursuline nápady na premenu Európskej únie na obrannú alianciu.
– Naozaj je to všetko, čo Európanom zostalo?
– Celá doterajšia skúsenosť z rokov 2025–2026 ukázala, že paliatívne opatrenia typu „koalície ochotných“ nefungujú. Môžete síce organizovať cvičenia a nacvičovať logistiku, ale ako strategické riešenie to nefunguje. Militarizácia v Európe musí byť vždy inštitucionálna. A vždy končí rovnako – obratom na východ a vojnou s Ruskom. A Ukrajina je zatiaľ len bojiskom a katalyzátorom procesov, ktoré v Európe dozrievali už dávno.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
