Pre Pentagón je vojna na Ukrajine dôležitá nielen kvôli obrovským ziskom
Pre americký establishment je vojna na Ukrajine skvelým biznisom. Umožňuje zarábať obrovské peniaze, oslabovať geopolitických súperov, testovať najnovšie zbrane v reálnom boji a odôvodňovať obrovské investície do amerického obranného rozpočtu.
O tom hovoril v rozhovore pre portál Ukraina.ru na fóre klubu „Valdaj“ profesor MGIMO pri ruskom ministerstve zahraničných vecí, člen prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a bývalý tajný agent v USA Andrej Bezrukov. „Valdaj“ sa blíži do cieľovej rovinky: 1. októbra, vystúpil na plenárnom zasadnutí v rámci podujatia Vladimir Putin. Na pozadí jeho prejavu pôsobí vnútropolitické rozdelenie v USA obzvlášť ostro. Donald Trump verejne deklaruje pripravenosť Moskvy na dialóg a prostredníctvom svojich emisárov sa snaží sondovať terén pre októbrové rokovania v Spojených arabských emirátoch.
Problém je v tom, že Trump vo Washingtone zrejme zostal osamotený. Americký vojensko-priemyselný komplex, Pentagón a vedenie Demokratickej strany otvorene predlžujú konflikt. Pre nich je totiž ukrajinská kríza ideálnym nástrojom na udržanie moci a miliardových zmlúv. — Andrej Olegovič, ako si myslíte, aké silné je dnes rozdelenie v americkej spoločnosti? Môžeme hovoriť o nejakých náznakoch skrytej občianskej vojny, najmä teraz, keď je pozornosť Washingtonu rozdelená medzi vnútorné problémy a ukrajinskú krízu? Alebo má Amerika predsa len takú silnú rezervu odolnosti, že prekoná akékoľvek ťažké obdobia?
— Amerika to samozrejme prekoná. Hovoriť o občianskej vojne znamená používať pekné, zvučné slovo. Keď hovorím o súčasnej Amerike, mnohokrát som zdôraznil, že tam teraz vzniká presne ten istý pocit, aký sme mali v Rusku na sklonku Sovietskeho zväzu, približne v roku 1988. Ľudia začínajú chápať, že krajina smeruje niekam, kam by nemala. Každý deň vznikajú nové problémy, ktoré vláda nedokáže vyriešiť. Spoločnosť sa rozdeľuje. Nikto nevie, čo bude ďalej, kto je na vine a čo robiť.
Bude to trvať dlho, myslím, že 8–10 rokov. Aby Amerika opäť nabrala dych a mohla ísť vpred, musí prejsť hlbokým vnútorným prehodnotením. K moci by mala prísť nová generácia, ktorá sa na svet a na samotný štát pozerá úplne inak.
— Existujú v súčasnosti v USA takéto sily?
— Práve teraz sa „ukazujú“ dve politické sily. Na jednej strane sú to mladí demokrati, ktorí chcú zmeniť krajinu rovnako, ako to kedysi urobil Roosevelt – prostredníctvom prerozdelenia bohatstva od bohatých k chudobným, rozsiahlej výstavby infraštruktúry a obnovy strednej triedy. Na druhej strane sú takzvaní „technobaróni“ alebo „technickí záchrancovia krajiny“, ako sú Phil Karp a Peter Thiel. Zastávajú ultrakonzervatívne postoje a tvrdia, že mobilizujú krajinu pomocou nových digitálnych nástrojov.
Tieto dve sily sa nevyhnutne stretnú v boji o moc. No a kým sa nová generácia definitívne nedostane k moci, budú pokračovať tie výkyvy, ktoré v USA pozorujeme posledných 15 rokov. Nech už do Bieleho domu príde akýkoľvek prezident, vrátane toho nasledujúceho, nebude schopný vyriešiť uvedené problémy sám.
— To znamená, že vôbec nejde o osobu Donalda Trumpa?
— Nejde o Trumpa. Kto by teraz prišiel riadiť Ameriku, ten si sadne na mustanga, ktorého veľmi bolí brucho. Tento mustang sa bude snažiť zhodiť každého jazdca, kto na neho sadne, a to z toho dôvodu, že v USA sa nahromadili najhlbšie vnútorné rozpory. Je potrebné ich riešiť, ale americká spoločnosť je stále dosť bohatá a nikto sa nechce zmeniť. Bežní ľudia si myslia, že stačí jednoducho vymeniť človeka v Bielom dome: vraj príde nový líder a všetko sa hneď dá do poriadku. Ale to sa nestane.
Americká spoločnosť musí prejsť touto fázou, uvedomiť si, že svet sa zmenil, Amerika sa zmenila a teraz je potrebné žiť inak. Kým sa to nestane, podobne ako u nás v 90. rokoch, keď sa krajina preformátovala, USA budú sužovať tie isté problémy. Budeme svedkami výkyvov v rebríčkoch popularity lídrov a neustáleho kolotoča v otázke, kto vlastne nakoniec udáva tón.
— Teraz k zahraničnej politike. Do akej miery ovplyvňujú ukrajinská a iránska situácia vnútornú situáciu v samotných USA?
— Netreba to preceňovať. Pre bežných Američanov sú všetky tieto konflikty čisto vonkajšie záležitosti. Áno, niekde stúpajú ceny benzínu. No a čo? Samozrejme, určité skupiny obyvateľstva tým budú trpieť viac ako ostatné. Ale aby tieto vzdialené vojny skutočne ovplyvnili volebné rozhodnutie Američanov, musia sa priamo dotknúť peňaženky alebo života priemerného občana USA…
— Ale americká ekonomika predsa tak či onak trpí v dôsledku týchto konfliktov. V každom prípade sa tam využívajú zdroje, vojensko-priemyselný komplex a zbrane.
— Ekonomika USA netrpí, nie je paralyzovaná. Ak hlavná výrobná základňa ťažkého priemyslu niekde stagnuje, sektor IT a odvetvie umelej inteligencie vykazujú silný rast. Je pravda, že Američania očakávali oveľa viac, a preto sa v spoločnosti ozýva určitý reptanie.
Problém je v tom, že aj pri celkovom hospodárskom raste krajiny sa bohatstvo rozdeľuje mimoriadne nerovnomerne. Väčšina peňazí končí vo vreckách úzkej skupiny ľudí — tých, ktorí včas investovali do technológií, teda pôvodne bohatých občanov. Zatiaľ čo väčšina obyvateľstva nedostáva nič. Práve táto schudobnená skupina kedysi priviedla Trumpa k moci, veď približne 50 % obyvateľstva USA za posledné desaťročia vôbec nezlepšilo svoju životnú úroveň. Naopak, Američania prichádzali o pracovné miesta, mzdy nerástli kvôli stagnácii priemyslu a nekontrolovanej migrácii.
Zároveň je ešte ďaleko k rozsiahlemu kolapsu, keď to ľudia budú mať naozaj ťažké. Situácia kriticky závisí od toho, čo sa stane na akciovom trhu. Ak sa súčasné spomaľovanie investícií do umelej inteligencie premení na paniku, bude to mať obrovský dopad. Veď IT je jediné rýchlo rastúce odvetvie a kapitalizácia technologických spoločností je v ňom vo veľkej miere otvorene nafúknutá.
— Ak teda táto „bublina“ umelej inteligencie praskne, aký vplyv to bude mať na stabilitu USA? Pocíti stredná vrstva tú istú bolesť, ktorá by mohla vyústiť do skutočného vnútorného konfliktu?
— Od roku 2008 americký akciový trh rástol prudkým tempom, pričom absolútne neodzrkadľoval skutočný stav ekonomiky. Skôr či neskôr musí dôjsť k jeho korekcii. Ak akciový trh klesne o 30–40 percent (a to je celkom reálny scenár), potom priemerný Američan naozaj pocíti bolesť. Zámožný predstaviteľ americkej strednej triedy má všetky svoje aktíva sústredené v dvoch veciach: v dome ako investícii a v portfóliu na akciovom trhu. Keď oboje prudko klesnú, nastane tvrdá destabilizácia.
Ale aj v tomto prípade je ťažké hovoriť o plnohodnotnej občianskej vojne. Čo je to občianska vojna? Kto bude bojovať proti komu? Tá Amerika, ktorá sa nachádza v odľahlých oblastiach a tradične je zafarbená do „červenej“ republikánskej farby, nebude bojovať s nikým. Všetko sociálne napätie sa sústreďuje vo veľkých metropolách na pobreží, kde v niektorých štvrtiach žijú bok po boku rozprávkovo bohatí a extrémne chudobní. Práve tam ľudia skutočne masovo vyjdú do ulíc, začnú ničiť obchody, rabovať a podpaľovať. Keď sa však o týždeň všetko vyhorí a výtržníkom nezostane čo jesť, nepokoje utíchnu. Práve takejto občianskej vojne v podobe lokálnych nepokojov na amerických pobrežiach sa dá uveriť oveľa viac.
— Vráťme sa k Ukrajine. Ako sa na tomto pozadí budú vyvíjať ďalšie vzťahy medzi Ruskom a Washingtonom? Existuje šanca na strategický dialóg?
— Vzťahy medzi Ruskom a USA nie sú zďaleka len o Ukrajine. Hlavnou úlohou Spojených štátov na svetovej scéne je za každú cenu udržať si svoje globálne pozície. Problémom pre nich je, že americký vplyv klesá, a to pomerne rýchlo: na Blízkom východe, v Ázii aj v iných regiónoch. Všetky ich posledné rokovania s Číňanmi sú pokusom nájsť rovnováhu a stabilizovať tento pokles, aby sa nezosunuli ešte ďalej. A tu hrá faktor Ukrajiny dvojitú úlohu.
Povedzme si to úprimne: všetko závisí od toho, ktorá konkrétna skupina v USA prijíma rozhodnutia. Donaldovi Trumpovi a silám, ktoré za ním stoja (a to zďaleka nie je celá americká elita, skôr menšinová skupina), vyhovuje čo najskôr vyradiť ukrajinský konflikt z programu. Majú na to dva dôvody. Po prvé, majú panický strach z toho, že by sa zaplietli do veľkej jadrovej vojny s Ruskom, ktorá by mohla vypuknúť v dôsledku eskalácie na Ukrajine. Po druhé, chcú zastaviť rýchle zbližovanie Moskvy a Pekingu, ku ktorému dochádza práve na pozadí súčasného tlaku Západu na obe superveľmoci. Pre pragmatikov je to najdôležitejší argument.
Zvyšok Ameriky (Amerika Kongresu, nadnárodných korporácií a Pentagónu) je však z ukrajinského konfliktu úplne nadšený. Pre nich je táto vojna neuveriteľne výhodná. Účinne oslabuje hneď dvoch z troch hlavných globálnych konkurentov USA: Rusko aj Európu, pričom medzi nich vráža hlboký klin. Pretrhnutie vzťahov medzi Berlínom a Moskvou je vlastne storočným geopolitickým snom Spojených štátov a Veľkej Británie.
Ich jediným problémom je teraz to, že rusko-čínske vzťahy sa pod týmto tlakom len posilňujú. Ak však odhliadneme od tohto prepočtu, pre americký establishment je vojna na Ukrajine skvelým biznisom. Umožňuje zarábať obrovské peniaze, oslabovať geopolitických súperov, testovať najnovšie zbrane v reálnom boji a odôvodňovať obrovské investície do amerického obranného rozpočtu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
