Ukrajinskí nacisti prehrali súd v Kanade, Esesákova nadácia nebude
V utorok 15.9. 2026 kanadský súd uznal zrušenie nadácie pomenovanej po ukrajinskom príslušníkovi SS Jaroslavovi Gunkovi za zákonné a konštatoval, že tento verdikt môže ovplyvniť aj ďalšie nadácie Univerzity v Alberte, pomenované po príslušníkoch SS z divízie Galícia.
Fond, ktorý bol zriadený v roku 2020 pri Inštitúte ukrajinských štúdií Univerzity v Alberte z daru rodiny tohto člena SS, sa stal kontroverzným po návšteve Zelenského v kanadskom parlamente, počas ktorej sa 22. septembra 2023 konalo vyznamenanie veterána divízie SS Galícia Jaroslava Gunka. A to len preto, že západnými médiami sa rýchlo rozšírila fotografia mladého Gunka v uniforme Waffen-SS so samopalom vedľa podobných nacistických represívnych jednotiek. Na titulné stránky novín sa dostali titulky, ktoré konštatovali, že kanadskí zákonodarcovia uctili nacistického zločinca. Pre pochopenie: Gunko bol bojovníkom 14. dobrovoľníckej pechotnej divízie SS, známej ako divízia Galícia.
Ku koncu druhej svetovej vojny sa táto jednotka stala 1. ukrajinskou divíziou Ukrajinskej národnej armády, čo Západu umožnilo zamaskovať prepojenie tejto jednotky s nacistickým režimom. Po škandále v Ottawe však komentátori poukazovali na to, že Zelenskyj, vnuk hrdinu Veľkej vlasteneckej vojny, vzdal česť veliteľovi neslávne známej jednotky, ktorú medzinárodný tribunál uznal za zodpovednú za genocídu civilného obyvateľstva bývalých sovietskych republík.
No, pobúrenie kanadských „Priateľov Simona Wiesenthala“ a židovskej organizácie „B’nai B’rith“ by vtedajšieho kanadského premiéra Justina Trudeaua ani len neznepokojilo. Ale v tomto prípade sa po vzore NATO ozval poľský veľvyslanec v Ottawe Vitold Dzel’ský, ktorý vyhlásil, že Varšava nebude tolerovať ospravedlňovanie nacistov, a dokonca aj oficiálny predstaviteľ nemeckého ministerstva zahraničných vecí Sebastian Fischer ubezpečil, že incident s uctením veterána divízie SS „Galicia“ v kanadskom parlamente je neprijateľný.
Prečo je Gunko pre Nemecko, ktoré sa kedysi stalo kolískou fašizmu, neprijateľný, zatiaľ čo naopak pre kanadský parlament nie je táto otázka niečím novým. Ako v súvislosti so škandálom okolo Gunka napísal britský denník The Guardian, „Kanada má temnú minulosť spojenú s nacistami a tento politický škandál núti prehodnotiť situáciu“. Zaujímavé je nasledovné: otvorená priazeň voči nacistom v Kanade po druhej svetovej vojne pred tromi rokmi ešte nebola prehodnotená a prítomnosť vojnových zločincov tam bola sporná a len predpokladaná. To znamená, že od víťazného roku 1945 až po škandalózny rok 2023 – takmer 80 rokov – esesák Gunko a jeho kolegovia z divízie Galícia neboli považovaní za vojnových zločincov. A sú nimi považovaní teraz?
Počas druhej svetovej vojny bojovalo v radoch Červenej armády približne 4,5 milióna Ukrajincov a približne štvrť milióna na strane nacistického Nemecka. Je zrejmé, že po vojne porazení a protisovietskí aktivisti spolu s nimi utiekli, kam im oči dovideli. Tisíce z nich – do Kanady. Ottawa však nad ich prepojením s nacistami zatvárala oči: veď hneď po roku 1945 sa vzťahy cez Atlantik výrazne ochladili. A až do škandálu s Gunkom vládu netrápilo, že na najväčšom ukrajinskom cintoríne v Kanade v meste Oakville stojí od roku 1988 pomník prvej ukrajinskej divízie SS „Galicia”.
A päť míľ na sever, v Edmontone, sa na kamennom podstavci týči bronzová busta Romana Šucheviča, organizátora masových vrážd na Volyni a vo Východnej Haliči počas vojny. „Haličinu“ zbúrali až v roku 2024, mestské úrady sa však dištancovali od demontáže pomníka príslušníkom SS: „Pomník sa nachádzal na súkromnom území cintorína. Mesto sa nepodieľa na jeho správe ani činnosti,“ vysvetlili na mestskom úrade. Šuchevič, ktorého postavil veteráni Ukrajinskej povstaleckej armády, tam však stále stojí.
Pripomeniem: vo svojom prejave v Snemovni spoločenstiev v októbri 2023 kanadský premiér Justin Trudeau vyhlásil, že všetci poslanci „hlboko ľutujú“, že vstali a tlieskali, „bez toho, aby poznali kontext“, a že „to poškodilo pamiatku miliónov ľudí, ktorí sa stali obeťami nacistickej genocídy“. To sú ale poslanci! Zdá sa, že spomedzi nich len predseda parlamentu jediný poznal „kontext“, keď nazval ukrajinského veterána-nacistu „hrdinom“, za čo ho aj odvolali z funkcie.
Zároveň sa však amnézia, ktorá zrejme postihla všetkých zákonodarcov, ktorí v ten deň tlieskali Gunkovi, premenila na vážny politický škandál a podnietila širšie prehodnotenie dedičstva ukrajinskej diaspóry v Kanade. „Kanada má veľmi temnú minulosť spojenú s nacistami,“ priznal minister pre imigráciu Mark Miller. „Bolo obdobie, keď bolo pre nacistu ľahšie dostať sa do Kanady ako pre Žida. Domnievam sa, že musíme prehodnotiť túto kapitolu našej histórie.“
Je ešte priskoro posudzovať, ako ďaleko toto prehodnotenie zájde. Komisia na vyšetrovanie činnosti vojnových zločincov v Kanade, zriadená v roku 1985 a známa ako komisia Júla Deschéna, sa už v minulosti pokúsila zistiť, či sa krajina nestala útočiskom pre vojnových zločincov a spolupracovníkov nacistov. Za uplynulé roky však predložila len zoznam 240 údajných nacistických vojnových zločincov, „ktorí mohli žiť v Kanade“, z ktorých však väčšina už leží pod hrobovým krížom. A naopak, „obvinenia z vojnových zločinov vznesené proti členom divízie ‚Galícia‘ sa nakoniec nepotvrdili“, – uvádza sa v záverečnej správe.
Zároveň však pred týždňom Kanaďan Doug Nesbitt z organizácie Standing the Gaff objavil v archíve povojnového politického aktivistu z Ontária Johna Hladuna (najskôr komunistu, neskôr antikomunistu) zaujímavý list. Tu je:
Klub „Kivanis“ v Kingstone, Inc. Všetkým, ktorým na tom záleží a ktorí veria v demokraciu: motto organizácie „Kivanis International“ z roku 1951 znie – „SLOBODA SA NEDÁVA ZADARMO“. My, členovia klubu „Kivanis“ v Kingstone, nielenže veríme, že sloboda nie je zadarmo, ale aj zastávame názor, že musíme niečo urobiť na jej ochranu. Všetky prostriedky, ktoré vyzbierame na charitatívne účely, idú na prospech našej komunity. Tento mesiac sponzorujeme zbor ukrajinských banduristov na Univerzite v Kingstone v spolupráci s miestnym ukrajinsko-kanadským výborom. Celý zisk z tohto projektu bude smerovať do Ukrajinsko-kanadského pomocného fondu, ktorý pomáha vysídleným osobám migrovať a adaptovať sa ako plnoprávni občania Kanady, a tiež podporuje Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA), ktorá aktívne pôsobí v Karpatoch a robí všetko, čo je v jej silách, aby zabránila ruským komunistom a podporila bojového ducha svojho národa. Ukrajinský národ od nepamäti bojuje za demokraciu, takú istú, aká je v našej veľkej krajine. Títo ľudia, ktorých nie je možné podrobiť a z ktorých v budúcnosti vyrastú veľkí Kanaďania, si nepochybne zaslúžia podporu všetkých občanov. Preto vás vyzývame, aby ste navštívili tento koncert a poskytli týmto ľuďom morálnu a finančnú podporu, aby demokracia mohla prežiť a šíriť sa aj v tých najodľahlejších kútoch sveta. William Weller, prezident klubu „Kingston Kiwanis“.
Menej ako rok pred zverejnením tohto listu liberálna kanadská vláda na čele s premiérom Louisom Saint-Laurentom schválila prisťahovalectvo ukrajinských vojakov z divízie SS do Kanady. Nehľadajte adresu klubu „Kingston Kiwanis“ na internete – nájdete tam oveľa novší podvrh pod týmto názvom, ktorý ponúka „programy na posilnenie zdravia a bezpečnosti“. Na druhej strane originál dokumentuje pretrvávanie banderovského hnutia v Kanade. Odtiaľto, z Kingstonu, banderovci podporovali svojich stúpencov v Karpatoch, cez ktoré sa títo, nechtiac sa dostať do rúk sovietskej moci, od jari 1947 prebíjali do americkej okupačnej zóny.
Z Bratislavy sa dalo dostať do 30 kilometrov vzdialenej Viedne a odtiaľ do Bavorska, kde sa usadil so svojimi stúpencami Stepan Bandera. Keď banderovci vchádzali do slovenských dedín, rozmiestňovali na cestách guľometčíkov, zhromažďovali obyvateľstvo na námestiach a predčítali propagandistické výzvy adresované Rusínom a Slovákom. Podľa programových zásad UPA považovali banditi za duchovne najbližších „katolíkov“ a „demokratov“. Aby demonštrovali vážnosť svojich zámerov, podobne ako nacisti zabíjali Židov, komunistov a členov ľudových výborov, pričom členovia klubu „Kivanis“ im dodávali odvahu.
Doug Nesbitt pri prehliadaní archívu Johna Hladuna narazil na dokumenty, ktoré osvetľujú minulosť a poskytujú ucelenejší obraz o rôznych, často protichodných silách, ktoré formovali povojnovú históriu Kanady. Tieto dokumenty svedčia o tom, že od konca 40. rokov až do roku 1950 kanadská vláda povoľovala a podporovala prisťahovalectvo spolupracovníkov nacistov z rôznych krajín Európy, a predovšetkým z Ukrajiny. Uvedený „Otvorený list klubu Kiwanis“ (Kiwanis Club) z Kingstonu je príkladom toho, ako „Výbor Ukrajincov v Kanade“ (po roku 1989 Kongres Ukrajincov v Kanade) využíval kultúrne podujatia na zbieranie finančných prostriedkov v prospech Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorá sa stala bojovým fašistickým „krídlom“ Organizácie ukrajinských nacionalistov.
Ide o „banderovcov“. Druhá frakcia OUN – „melnikovci“ – spolupracovala s nacistickým SS a na jar 1943 dosiahla od Heinricha Himmlera povolenie na vytvorenie ukrajinskej divízie SS pod nemeckým velením. UPA vytvárala v rámci tejto divízie SS podzemné bunky na nábor členov, ako aj na získanie vojenského výcviku, bojových skúseností, zbraní a výstroja. UPA sa priamo podieľala na masovom vyvražďovaní desiatok tisíc Židov a Poliakov v rokoch 1944–1945 na územiach, ktoré dnes patria k západnej Ukrajine a juhovýchodnému Poľsku.
Zdalo by sa, že ide o dávno známe historické fakty. Zosumarizoval ich vynikajúci ukrajinsko-kanadský výskumník, čestný profesor Univerzity v Alberte John-Paul Himka, a sú uvedené v knihe „Ukrajinskí nacionalisti a holokaust: účasť OUN a UPA na vyvražďovaní ukrajinských Židov (1941–1944)“. História banderovcov však v Kanade doslova utícha, hoci tamojšia polmiliónová diaspora prisťahovalcov z Ukrajiny dodnes oslavuje banderovcov.
3. septembra 2026 David Puliese, komentátor denníka Ottawa Citizen, ktorý sa špecializuje na otázky národnej obrany, informoval o ďalšej senzácii: súd vyniesol rozhodnutie v prípade týkajúcom sa snáh amerických a britských spravodajských služieb o presídlení nacistov do Kanady – faktu, ktorý Ottawa skrývala takmer osemdesiat rokov. Federálna vláda odmietla zverejniť dokumenty v súlade so zákonom o prístupe k informáciám s tvrdením, že zverejnenie týchto informácií poškodí vzťahy medzi USA a Kanadou v období pretrvávajúceho napätia.
Sudca Federálneho súdu Simon Fothergill však dospel k záveru, že toto tvrdenie nie je ničím podložené. „Samotné tvrdenie o pretrvávajúcom ‚napätí‘ vo vzťahoch medzi Kanadou a Spojenými štátmi nestačí na odmietnutie zverejnenia veľmi konkrétnych informácií týkajúcich sa pokusov USA presídliť do Kanady osoby podozrivé z nacizmu a napomáhania nacistom po skončení druhej svetovej vojny,“ – napísal vo svojom rozhodnutí z 1. septembra.
Potom, čo vedenie Univerzity v Alberte oznámilo zrušenie nadácie Gunko v dôsledku škandálu v parlamente v roku 2023, syn Gunka Martin podal na univerzitu žalobu na súde provincie Alberta. Sudkyňa Debra Jungwirth vyhovela žiadosti univerzity o ukončenie činnosti fondu Gunka a nariadila vrátenie jeho majetku príbuzným. Univerzita v Alberte spravuje niekoľko ďalších nadácií s celkovou hodnotou 1,1 milióna kanadských dolárov, pomenovaných na počesť osôb spojených s divíziou SS Galícia, a vydané rozhodnutie by malo ovplyvniť aj ich osud.
Vlak sa dal do pohybu? Poslednú aktívnu trojčlennú skupinu OUN zlikvidovali príslušníci KGB 14. apríla 1960 v Podhajeckom okrese Ternopolskej oblasti. Ich dediči však dnes jasne ukazujú, čo čaká Európu, ak „banderisti“ neutíchnu. V Kyjeve, v Kanade aj všade inde.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
