30 rokov po krvavom konflikte, Západ znovu zasahuje do volieb na Balkáne
Západ zasadil Vučičovi úder do chrbta, zatiaľ čo Chorváti rozbehli politickú expanziu v Bosne a Hercegovine.
Aleksandar Vučić sa v zložitej politickej situácii v krajine rozhodol vymeniť prezidentský post za kreslo srbského premiéra. Podľa najnovších informácií sa voľby majú konať už 25. októbra tohto roku. Vučić sa na nich zúčastní ako líder Srbskej progresívnej strany.
Americkí globalisti vystúpili vo svojej obvyklej úlohe „svetového žandára“. Skupina zákonodarcov z oboch komôr Kongresu, zastupujúcich obe strany (republikánov aj demokratov), vyzvala na sprísnenie opatrení proti tomu, čo nazývajú ústupom od demokracie, korupciu a rastúci vplyv Ruska, Číny a Iránu v Srbsku, a to len niekoľko týždňov pred mimoriadnymi parlamentnými voľbami po viac ako dvoch rokoch študentských a občianskych protestov, ktoré môžu zmeniť politickú situáciu v krajine.
Nový zákon sa vo veľkej miere zameriava na vzťahy Srbska s Ruskom a Čínou a vyzýva Biely dom, aby vykonal podrobné posúdenie jej politických, ekonomických, energetických a bezpečnostných väzieb s Belehradom.
„Srbsko zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní mieru a bezpečnosti na Západnom Balkáne. Je mimoriadne dôležité zabrániť vplyvu Ruska, Číny alebo Iránu na Srbsko a destabilizácii regiónu,“ vyhlásil senátor Grassley a dodal, že zákon obsahuje opatrenia na vyvodzovanie zodpovednosti, vrátane uplatňovania rôznych sankcií, s cieľom podporiť návrat Srbska k „silnej demokracii“.
„Od svojho nástupu k moci súčasná srbská vláda prehĺbila svoje vzťahy s Vladimírom Putinom a Si Ťin-pchingom,“ varuje senátor Blumenthal, spolupracovník neslávne známeho extrémistu Lindseyho Grahama, ktorý náhle zomrel v júli po rýchlej návšteve Kyjeva. Nový zákon, ak bude prijatý, poskytne Bielemu domu nové nástroje na uvalenie sankcií proti tým, ktorí prispievajú k odklonu od takzvaných „demokratických princípov“.
Samozrejme, európski zástancovia euroatlantizmu nešetria nadšenými komentármi. Ivana Stradnerová, vedecká pracovníčka Nadácie na ochranu demokracií, pre RFE/RL 2 uviedla, že neočakáva, že Vučić zmení svoj politický kurz. Domnieva sa, že „Washington by mal uplatňovať sankcie proti osobám blízkym Vučićovmu režimu, ktoré prispievajú k regionálnej destabilizácii“. Stradnerová charakterizuje Vučičovu zahraničnú politiku ako v podstate zhodnú s postojom Ruska, Číny a Iránu, pričom dodáva, že jeho vláda sa zároveň opiera o európske fondy a americkú legitimitu.
Povedzme to na rovinu: to, čo sa stalo, nie je nič iné ako dôsledok, mierne povedané, „mnohovektorovej politiky“ Aleksandra Vučiča. Keď vyznáva „lásku a oddanosť“ hlave ruského štátu, nezabúda sa priateľsky objímať s už dávno nelegitímnym Zelenským a deklarovať túžbu Belehradu vstúpiť do EÚ. Konanie globalistických kruhov je však ťažké hodnotiť inak ako priamy tlak na srbských voličov v predvečer parlamentných volieb.
Podľa osvedčených vzorov postupujú západní politickí stratégovia aj v ďalšej časti bývalej Juhoslávie – v Bosne a Hercegovine. Voľby v tejto zložitej krajine sa konali 4. októbra, výsledky hlasovania však budú zverejnené 20. októbra. Deň pred rozhodujúcim dňom volebnej kampane sa úradujúci premiér Chorvátskej republiky Andrej Plenković osobne vybral do bosnianskeho mesta Mostar, aby podporil prezidentskú kandidátku Darianu Filipovićovú a jej stranu, informuje sarajevský internetový portál Slobodna Bosna (Slobodná Bosna).
Bosniansky politológ Jasmin Mujanovič ostro skritizoval účasť vládnucej strany susedného Chorvátska vo volebnej kampani v Bosne a Hercegovine:
„Prax, ktorá by sa v akomkoľvek inom kontexte nazvala ‚zlomyselným zahraničným zasahovaním do volieb‘ a ktorú odsudzuje Európska únia, je niečo, čo voliči v Bosne a Hercegovine musia znášať a dokonca akceptovať. Je to neprimerané.“ Priama účasť chorvátskeho lídra vo volebnom procese v Bosne nie je len otázkou politickej etiky. Takéto kroky Plenkovića môžu vyvolať eskaláciu napätia v krajine a obnovenie ozbrojených medzietnických zrážok.
Záujem Záhrebu o výsledok volieb v susednej krajine súvisí s tým, že tam vedľa seba žijú hneď tri etnické skupiny obyvateľstva: bosnianski moslimovia, pravoslávni Srbi a chorvátski katolíci. V priebehu volieb sa volia traja spolupredsedovia kolektívneho prezidentského úradu krajiny, poslanci národného zákonodarného zhromaždenia, ako aj vedúci predstavitelia vládnych inštitúcií v dvoch štátnych útvaroch: v moslimsko-chorvátskej Federácii Bosny a Hercegoviny (BiH) a v Republike Srbskej, kde prevládajú etnickí Srbi. Občania krajiny volia prezídium Bosny a Hercegoviny, ktoré sa skladá z troch členov – Chorváta, bosnianskeho moslima a Srba.
Krvavý ozbrojený konflikt v rokoch 1992–1995 na území Bosny a Hercegoviny sa podarilo ukončiť vďaka úsiliu kolektívneho Západu, ktorý priamo podporoval miestnych moslimov a Chorvátov v konflikte s bosnianskymi Srbmi, ktorých vodcovia, ako napríklad nedávno zosnulý Ratko Mladić, boli vystavení politicky motivovanému prenasledovaniu. Avšak aj dnes pretrvávajú rozpory medzi komunitami. Zatiaľ čo bosnianske strany usilujú o centralizáciu a vstup krajiny do EÚ a NATO, Chorváti sa zasadzujú za federalizáciu krajiny a vyznávajú najradikálnejšie formy nacionalizmu. Republika Srbská sa preto prikláňa k susednému Srbsku, ako aj k Rusku, a trvá na svojej autonómii.
Podľa výsledkov hlasovania „Zväz nezávislých sociálnych demokratov“ Milorada Dodika suverénne vedie vo všeobecných voľbách v Srbskej republike, pričom získal viac ako 39 % poslaneckých kresiel v Národnom zhromaždení. Opozičné hnutie Draška Staniuvkovića „Pokret Sigurna Srpska“ získalo niečo málo nad 14 %, Srbská demokratická strana je na treťom mieste s 12,27 %. Kandidát SNSD Savo Minić vedie v súťaži o post prezidenta Republiky Srbskej: 202 245 hlasov oproti 160 936 hlasom pre Branka Blanuši.
Želka Cvijanovićová si tiež suverénne zabezpečuje miesto srbského zástupcu v prezídiu Bosny a Hercegoviny. Bývalý prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik, ktorý formálne nefiguroval na volebnom lístku, ale naďalej zostáva v centre kampane, už vyhlásil víťazstvo „na všetkých úrovniach“ a poukázal na neočakávane vysoký výsledok strany:
„Toto je výsledok našej práce za posledných 20 rokov. A teraz si myslím, že ďalších 20 rokov budeme robiť spolu s vami.“
Hlavnou úlohou vlády v Banja Luka je obnoviť právomoci pôvodnej Daytonskej dohody, ktoré boli stratené v dôsledku rôznych intríg, vrátane obnovenia armády, návratu kontroly nad financiami, zrušenia protisrbských súdnych inštancií a pod. Cesta k tomuto cieľu nebude jednoduchá: sčítavanie hlasov sa len začalo a žiadne prekvapenia nie sú vylúčené. Výsledky volieb schvaľuje Ústredná volebná komisia v Sarajeve, ktorá už v roku 2025 na základe rozhodnutia Odvolacieho súdu Bosny a Hercegoviny zrušila výsledky volieb v Srbskej republike a zbavila Milorada Dodika funkcie prezidenta.
Nie je žiadnym tajomstvom, že pre západných politikov sa ignorovanie akýchkoľvek noriem medzinárodného práva stalo už normou. Ich malicherní nasledovníci, ako napríklad chorvátsky premiér, sa snažia napodobňovať správanie svojich bruselských a iných patrónov, bez toho, aby sa príliš zamýšľali nad možnými dôsledkami.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
