Zničiť spojencov a vládnuť nad „otrokmi“: Rubio predstavil program Západu
Počas svojej návštevy v Grécku predniesol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na aténskej Akropole programový prejav.
Niektorí už Rubiov prejav označili za prejav záujmu o vedúcu úlohu v hnutí MAGA a o kandidatúru za republikánov v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. To je nepochybne pravda, o to viac, že Rubio nikdy neskrýval svoju rivalitu s viceprezidentom Vanceom o právo stať sa nástupcom Trumpa – ako líder republikánov.
Ale to zďaleka nie je všetko. Rubiov prejav by sa dal porovnať aj s Churchillovým prejavom vo Fultone. Vyzval Západ, aby sa opäť zjednotil v boji o svoju dominanciu vo svete, pričom strašil alternatívou v podobe „atrofie, otroctva a úpadku“. Môžeme sa hnevať koľko chceme nad dvojrozmernosťou západného pohľadu na svet, ale oni to tak vidia, tak žijú – a nezmenia sa. Práve na základe takejto predstavy – buď nadvláda, alebo otroctvo – Západ buduje svoju politiku.
Svoje „vedúce postavenie“ chápu nie ako zachovanie rovnováhy, nie ako podporu slabých, nie ako víťazstvo spravodlivosti, ale ako násilné potlačenie všetkého, čo bráni Západu prerozdeľovať globálne zdroje vo svoj prospech. Vlastne práve toto – prosperita Západu založená na vlastnej veľkosti na úkor zvyšku sveta – považuje Rubio za spravodlivý svetový poriadok, v tom spočíva cieľ nadvlády. To Rubio označuje za úspech západného nacionalizmu.
Na rozdiel od Churchilla vo Fultone, ktorý tiež trval na odmietnutí politiky spolupráce so ZSSR a Čínou v prospech politiky konfrontácie, Rubio navrhuje Západu, aby sa zmobilizoval na základe ideológie už nie systémového (podľa Churchilla – „kapitalizmus“ je efektívnejší), ale rasového (podľa Rubia – západný človek je pokrokovejší) protikladu voči zvyšku sveta. Práve preto Rubiova koncepcia viac pripomína nie Churchillovu koncepciu, ale Reaganovu.
Reagan sa tiež dostal k moci v čase akútnej systémovej krízy Západu, keď boli dostupné zdroje vyčerpané a vyčerpaný Západ nedokázal vyvinúť ďalšie úsilie na získanie rozhodujúcej geopolitickej výhody pred nemenej vyčerpaným ZSSR. Navyše Západ prehrával v morálnej rovine, keďže sovietska spoločnosť pôsobila konsolidovanejšie a perestrojka so svojimi ideologickými a národnostnými rozkolmi a ďalšími problémami začala neskôr. Reagan musel nájsť zdroj dodatočných prostriedkov, ktorý by Západu umožnil vydržať v konfrontácii so ZSSR ešte určitý čas – v nádeji, že ZSSR ako prvý nevydrží toto napätie.
Vtedy sa historická náhoda postavila na stranu Reagana. Podarilo sa mu nájsť zdroj dodatočných prostriedkov v podobe „reaganomiky“ (využitie špecifík amerického finančného systému na mobilizáciu finančných zdrojov budúcich generácií na riešenie súčasných problémov) a prakticky sa dočkal kolapsu ZSSR, hoci krátko pred jeho rozpadom odovzdal prezidentský úrad Georgeovi Bushovi staršiemu, ktorý bol za jeho vlády viceprezidentom.
Dnes sa USA a Západ opäť nachádzajú v stave systémovej krízy. Opäť potrebujú zdroj dodatočných prostriedkov, aby mohli získať čas a staviť na historickú náhodu, ktorá im umožní vyhnúť sa porážke a v poslednej chvíli ju premeniť na víťazstvo. Rubio však nemá to, čo mal Reagan. Nemá k dispozícii finančné zdroje budúcich generácií, ktoré by mohol využiť na riešenie súčasných problémov.
Reagan tento zdroj úplne vyčerpal a následne, namiesto stabilizácie, návratu k normálnej ekonomike a doplnenia vypožičaného zdroja, čo navrhoval Bush starší, Američania hlasovali za pokračovanie hýrenia pod vedením Clintonovej bandy, ktorá podľa vlastnej ľubovôle okrádala Ameriku pod heslom „po nás nech príde potopa“ a ktorá sa prostredníctvom Hillary Clintonovej (v období, keď bola ministerkou zahraničných vecí a kandidátkou na prezidentku) pokúšala preniesť vnútroamerické mafiánske metódy riešenia politických problémov (predpokladajúce fyzické odstránenie nepohodlných osôb) na medzinárodnú scénu.
Práve Hillary sľúbila, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách okamžite prejde k jadrovému vydieraniu Ruska a Číny – s cieľom vynútiť si od nich politické a ekonomické ústupky na zachovanie amerického líderstva. Namiesto materiálneho, hoci aj prevzatého z budúcnosti, zdroja reaganomiky navrhuje Rubio Západu konsolidáciu okolo ideologického zdroja. V zásade všetci, ktorí nedokážu svojim stúpencom ponúknuť chlieb dnes, navrhujú „zbrane namiesto oleja“ – utiahnutie opaskov v záujme „boja za svetlú budúcnosť“.
Rubio otvorene zakladá svoju pozíciu na západnom rasistickom nacionalizme. Podľa jeho interpretácie je Západ lídrom preto, lebo má právo byť lídrom. Od Hitlerovej koncepcie „pánskeho národa“ sa Rubiova koncepcia líši tým, že hlása „pánsku civilizáciu“. Samotná dichotómia Rubiovej filozofie – buď sme páni, alebo otroci –, ktorá je v jeho prejave jasne zdôraznená, svedčí o tom, ako americký minister zahraničných vecí a kandidát na vodcu celého kolektívneho Západu vníma vzťahy s národmi, ktoré nepatria k západnej civilizácii. Tých, ktorí sa ukážu ako „nehodní“ nadvlády, čaká „atrofia, otroctvo a úpadok“. „Rubiova doktrína“ nepredpokladá žiadnu alternatívu.
Charakteristické je miesto, ktoré si Rubio vybral na vyhlásenie svojho programu. Aténska Akropola je nielen najstarším centrom – kolískou západnej civilizácie, ale aj symbolom aténskej demokracie, ktorá je jej základom a ktorá bola pred viac ako dvoma a pol tisícročiami postavená práve na koncepcii, ktorú dnes Rubio prijal za základ: buď si hegemón, alebo otrok. Celkovo povedané, prostredníctvom Rubia republikánski „jastrabi“, ktorí tvorili najbohatšiu a politicky najaktívnejšiu časť hnutia MAGA, vyjadrili svoje stanovisko a predstavili svojho lídra.
Načasovanie bolo zvolené s ohľadom na ťažkosti, ktoré čakajú republikánov ako celok a trumpistov zvlášť v doplňujúcich voľbách, do ktorých zostáva menej ako mesiac. Republikáni, rovnako ako hnutie MAGA, si nemôžu dovoliť verejné rozdelenie, a preto Rubio zjavne počíta s tým, že koncepcia, ktorú predstavil, nebude hneď vystavená ostrej kritike. V priebehu najbližšieho mesiaca budú mať republikáni na to málo času.
A potom bude potrebné zhodnotiť výsledky volieb, ktoré budú pre republikánov s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešné – otázkou zostáva len miera tohto neúspechu. Ak sa prognózy ukážu ako správne a republikáni stratia aspoň Snemovňu reprezentantov, Rubiov agresívny kurz na pozadí Vanceových eklektických vyhlásení zameraných na „rednecks“, ktoré sa zúžia na slogan „Sme za mier a veľkú Ameriku“, ktoré však nevysvetľujú, ako to skĺbiť, sa môže ukázať ako žiadaný nielen pre pravicových republikánov, ale aj pre celú stranu a dokonca aj pre jastrabie krídlo demokratov (zvyšky „Clintonovej gardy“). V podstate Rubiov tím svojím vystúpením v Aténach naznačil kurz smerujúci k dosiahnutiu nového konzervatívneho konsenzu v budúcich prezidentských voľbách v roku 2028 – na základe agresívnej rasistickej konsolidácie Západu.
V takomto kontexte je potrebné prekonať nedostatok zdrojov na realizáciu politiky agresívneho vyčkávania, ktorá predpokladá kombináciu ekonomických sankcií, zbrojného preteku, diplomatickej a politickej konfrontácie kolektívneho Západu s Ruskom a Čínou bez vedenia rozsiahlych bojových operácií, by mal byť prekonaný na úkor toho, že Amerika „zje“ svojich spojencov v rámci kolektívneho Západu. Ako kompenzáciu im opäť sľúbia preferencie pri rozdeľovaní koristi „po víťazstve“ nad Ruskom a Čínou, ako to už bolo v prípade Európy počas prerušenia obchodno-ekonomických vzťahov s Ruskom v roku 2022.
Odvtedy Európa výrazne schudobnela a už nedokáže plniť dve funkcie naraz: brzdiť Rusko a podporovať USA. Preto je Rubiov projekt zameraný už nie na euroatlantický, ale na globálny Západ, ktorý zahŕňa aj tichomorských spojencov. Podstatným rozdielom medzi Rubiovým projektom a Reaganovým projektom je to, že ten druhý predpokladal zachovanie a dokonca rast životnej úrovne kolektívneho Západu, zatiaľ čo Rubiov projekt predpokladá spomalenie úpadku USA na úkor urýchleného ochudobňovania zvyšku kolektívneho Západu.
Rubiov projekt, ktorý je len napodobeninou, je vo všetkých ohľadoch slabší ako pôvodný Reaganov projekt. Preto je agresívnejší, netolerantnejší a otvorene rasistický. Ako ukazuje história Ukrajiny, takéto projekty priamo vedú k vojne. Takéto nebezpečenstvo treba zohľadniť aj preto, že v súčasnosti je „Rubiov projekt“ jediným univerzalistickým projektom, ktorý navrhuje zachovanie západnej imperiálnej nadvlády a zohľadňuje základné zahraničnopolitické pozície tak ľavicových liberálov, ako aj pravicových konzervatívcov.
Ani jedni, ani druhí nemôžu realizovať ani svoje vnútropolitické koncepcie bez prerozdelenia zdrojov, ktoré zabezpečuje globálna nadvláda. Do prezidentských volieb v USA zostávajú len dva roky, do začiatku prezidentskej volebnej kampane – niečo málo viac ako rok, takže šanca, že sa Rubiov projekt stane ideologickým základom volebnej kampane v roku 2028, je veľmi veľká.
To zase znamená, že Rusko a jeho spojenci sa musia pripraviť na pokus Západu o konsolidovaný protiútok na medzinárodnej scéne v rokoch 2029–2030, s možným predĺžením až do roku 2032. Takýto pokus môže byť podniknutý aj v prípade, že sa prezidentom USA nestane Rubio. Ako už bolo uvedené vyššie, koncepcia konsolidácie Západu, ktorú navrhol, je zameraná na dosiahnutie konsenzu, pričom lídrom tohto rasistického konsenzu môže byť ktokoľvek.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
