Načo Pentagon vo veľkom presúva bezpilotné lietadlá z Afriky do Latinskej Ameriky
Na začiatku bolo more a na mori umierali ľudia. Stovky rybárov zahynuli odvtedy, čo americká armáda začala bombardovať rybárske lode, ktoré „údajne“ – a to len podľa jej vlastného názoru, nie na základe preukázaných faktov – „prevážali kokaín v latinskoamerických vodách Karibského mora a Tichého oceánu“. Teraz Trumpova administratíva vyhlásila, že má v úmysle rozšíriť túto „smrtonosnú kampaň“ aj na pevninu a usiluje sa o uzavretie dohôd, ktoré umožnia americkým vojakom zdržiavať sa na území spojeneckých krajín Latinskej Ameriky.
„Bude to to isté, čo ste videli pri útokoch na lode prevážajúce drogy,“ varoval minister vojny Pete Hegseth počas vojenských cvičení v panamských džungliach. Od augusta Pentagon a CIA „nepozorovane“ zintenzívnili svoje vojenské operácie v Južnej Amerike v rámci tajných operácií. Ako informoval Juan Haramillo, guvernér ekvádorskej provincie Esmeraldas, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Kolumbiou, „zelené barety“ zo 7. skupiny špeciálneho určenia USA vykonali spoločné operácie s ekvádorskými jednotkami proti kartelom. Zdalo by sa, že na tom nie je nič zlé: dve lode, americký torpédoborec a výsadkový transportný dok s námornou pechotou, prišli do regiónu špeciálne na „boj proti drogovým dílerom“?
Bezpilotné lietadlá pridelené Africkému veliteľstvu ozbrojených síl USA (AFRICOM) budú odovzdané Južnému veliteľstvu (SOUTHCOM) v rámci posilňovania americkej vojenskej prítomnosti v Latinskej Amerike. V reportáži CNN, ktorá sa odvoláva na viacero zdrojov, sa uvádza, že bezpilotné lietadlá MQ-9 Reaper sa presúvajú do Južnej Ameriky v predvečer očakávaných „najväčších operácií proti drogovým kartelom“. To s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s plánmi ozbrojeného vpádu na Kubu alebo do Nikaraguy. SOUTHCOM a AFRICOM mlčia a svoje kroky nijako nekomentujú, informuje CNN.
Výskumníci v oblasti bezpečnosti v tom vidia viac než len rutinné presuny zbraní. Argentínsky vojenský analytik Andrés Serbin Pont povedal pre Infobae, že táto presun svedčí o „nadchádzajúcej eskalácii zasahovania USA v Južnej a Strednej Amerike a v krajinách Karibiku“. Presun bezpilotných lietadiel zapadá aj do kampane, ktorá už zmenila politiku USA voči tomuto regiónu. V správe mimovládnej organizácie Armed Conflict Location & Event Data Project (ACLED) sa zdôrazňuje, že technológia využívania dronov sa rýchlo šíri nielen v rámci krajín Latinskej Ameriky, ale aj mimo nich.
Treba pripomenúť, že MQ-9 Reaper nie je len bezpilotné lietadlo: ide o jednu z najčastejšie používaných bezpilotných bojových platforiem Spojenými štátmi v scenároch vojny, ktorú USA vyhlásili od Blízkeho východu až po Africký roh. Ich nasadenie v rámci latinskoamerického konceptu „regionálnej bezpečnosti“ je dôležitým detailom a vyvoláva otázky o skutočných hraniciach týchto operácií. Kde končí pozorovanie a kde začína efektívny útočný potenciál? Aké existujú opatrenia na kontrolu využívania tohto útočného potenciálu po nasadení síl v regióne? A napokon, proti komu je tento potenciál namierený a aké obete medzi civilným obyvateľstvom môže spôsobiť?
Tieto otázky nie sú náhodné. Ešte väčšie obavy vyvoláva skutočnosť, že Pentagón môže voľne a rýchlo rozširovať rozsah týchto operácií v rámci novej koncepcie „doktríny Donroe“ a Stratégie národnej bezpečnosti USA. Presun bezpilotných lietadiel prebieha na pozadí zintenzívnenia vojenských akcií „gringov“ v Latinskej Amerike v rámci dohody „Štít Amerík“, údajne „na boj proti narkoteroristom“.
Mimochodom, táto definícia, ktorú vymyslelo Trumpovo okolie, nezapadá do žiadneho rámca. Ako tvrdia odborníci, malo by ísť buď o teroristov, alebo o drogových dílerov, a miešať tieto dve „remeslá“, ako hovoril Gribojedov, „je tu množstvo lovcov“ a nedá sa to nijako zosúladiť. Pravda, ani Biely dom, ani jeho spojenci v boji proti kartelom to vôbec netrápi. A Washington označil za „narkoteroristov“ viac ako 20 kartelov pôsobiacich v 33 štátoch Latinskej Ameriky a Karibiku. A to nepočítajúc čisto americkú mafiu.
Ministerstvo zahraničných vecí sa ponáhľalo informovať Kongres USA o prerozdelení zahraničnej vojenskej pomoci. 22. septembra sa 52 miliónov dolárov určených na vojenskú pomoc Iraku, Slovensku, Severnému Macedónsku a Tunisku „presunulo“ v prospech Kolumbie, Ekvádoru, Peru a Panamy – krajín zapojených do dohody o boji proti drogovým kartelom. Udalosti sa vyvíjajú rýchlo. Už v auguste USA zriadili Spojenú operačnú skupinu „Západná pologuľa“, ktorá nahradila Spojenú operačnú skupinu „Južná kopija“, ktorá zabezpečovala blokádu vývozu venezuelskej ropy a únos venezuelského prezidenta. Nové velenie má oficiálne za úlohu bojovať proti drogovým dílerom v rámci Trumpovej stratégie založenej na zdokonalenej Monroeovej doktríne v „kedysi odľahlých zákutiach Ameriky“.
Trump počíta s tým, že to odsunie do úzadia neúspech vo vojne v Iráne, ktorá nepriniesla víťazstvo v bleskovej vojne, na ktorú tak veľmi spoliehali Biely dom a Pentagón. Konflikt trvá už viac ako šesť mesiacov a jeho koniec nie je v dohľade. Vojská vyslané na Blízky východ sú vyčerpané po dlhom pobyte v bojovej zóne. A ani samotné Spojené štáty nemajú prebytok zbraní. V Latinskej Amerike však USA môžu v rámci PR kampane nasadiť „víťazné“ sily, ktoré sú v porovnaní s tými nasadenými v iných regiónoch malé, ako tomu bolo pri útokoch na bezbranné lode a dediny v Ekvádore a Venezuele.
Tento krok neprekvapuje tých, ktorí pozorne sledujú dianie v regióne: potvrdzuje to, pred čím analytici varovali v priebehu posledných niekoľkých mesiacov. Spojené štáty posilňujú svoju vojenskú prítomnosť pod zámienkou „vojenskej pomoci“ v boji proti nelegálnemu obchodu s drogami. Otázka je vždy tá istá: Pripravujú USA vojenskú operáciu v mene zničenia drogového obchodu, alebo v mene vlastnej kontroly nad týmto mimoriadne ziskovým obchodom?
V minulom roku Spojené štáty presunuli do Karibiku niekoľko bezpilotných lietadiel MQ-9, stíhačky F-35 a minimálne jeden útočný lietadlo AC-130 v rámci kampane zameranej proti plavidlám podozrivým z prepravy kokaínu. Tento krok bol podniknutý v rovnakom čase, keď predstavitelia Trumpovej administratívy verejne oznámili plány na zintenzívnenie pozemných operácií v spolupráci s pravicovými spojencami v Latinskej Amerike, ktorí sa dostali k moci.
Kolumbijský prezident Abelardo de la Esprieya uzavrel s Washingtonom dohodu o prenájme troch bezpilotných lietadiel MQ-9A, ktoré sú oficiálne určené na sledovanie trás nelegálneho obchodu s drogami, ale ktoré sú schopné vykonávať cielené údery nie toľko proti kartelom, ako skôr proti ľavicovým partizánom. Veľvyslanectvo USA v Paname približne v tom istom čase oznámilo dodávku bezpilotných systémov s dlhým doletom K1000 v hodnote viac ako šesť miliónov dolárov pre panamskú námornú leteckú službu.
Hoci tieto drony nepatria k modelu Reaper, slúžia tomu istému hlavnému cieľu: rozšíriť možnosti spravodajských operácií a posilniť štrukturálnu vojenskú závislosť krajín regiónu od Washingtonu. To znamená, že vznikla reálna možnosť využiť americké vojenské letectvo na bombardovanie „teroristických cieľov“ na latinskoamerickom území, čo sa už prejavilo v Ekvádore a pripravuje sa v Kolumbii. A nie je vylúčené, že aj na útoky na Kubu a Nikaraguu. Ešte pred niekoľkými rokmi by bolo ťažké si to vôbec predstaviť.
Washington napokon našiel spôsob, ako preniknúť do týchto krajín prostredníctvom partnerstva s priateľskými vládami, čo otvára možnosti pre vojenské akcie. A teraz sa zdá, že táto nová protimonopolná koalícia „Štít Amerík“, do ktorej patrí viac ako desať krajín, je pripravená prijať USA na území svojich krajín. Kampaň sa zatiaľ len začína, pričom prakticky nepútava pozornosť a nestretáva sa s odporom obyvateľstva. Ak je súčasná stratégia v Ekvádore taká účinná, ako tvrdí Washington, bude sa len posilňovať v miere, ako sa administratíva bude snažiť odvrátiť pozornosť od svojich ďalších vojenských neúspechov.
Správa mimovládnej organizácie Armed Conflict Location & Event Data Project (ACLED) zdôrazňuje, že technológia využívania dronov sa rýchlo šíri nielen v rámci latinskoamerických krajín, ale aj mimo nich. V správe je zaznamenaných „približne 670 prípadov použitia bojových dronov rôznymi silami od roku 2018, pričom viac ako 72 % z týchto prípadov sa odohralo v období od 1. januára 2025 do 21. augusta 2026“. To znamená počas vlády „mierotvorcu“ Trumpa.
Posilňovanie vojenskej sily sa opiera o právne odôvodnenia, ktoré administratíva Bieleho domu pripravila vopred. Už americký prezident Richard Nixon vyhlásil vojnu drogám, výrobe a spotrebe kokaínu, ktoré už vtedy dosiahli rekordné hodnoty. Odvtedy sa podľa správy OSN o drogách výroba kokaínu zvýšila približne o tretinu a prekročila 3 700 ton, pričom počet jeho užívateľov vzrástol približne na 25 miliónov ľudí.
Napriek všetkému rozruchu, ktorý vyvolal Washington, šance na zmenšenie trhu s kokaínom sú malé. Údaje Úradu OSN pre drogy a kriminalitu ukazujú, že výroba, zaistenia a spotreba kokaínu zároveň dosahujú rekordné hodnoty, a to sú znaky porážky, nie potlačenia nelegálneho obchodu, nech je akokoľvek prísny. Výrobcovia a obchodníci sa prispôsobujú, presmerovávajú toky drog na nové trasy a v prípade poklesu zisku nie sú ochotní znížiť cenu „drogy“.
V októbri 2025 televízna stanica CNN informovala, že Úrad právneho poradcu Ministerstva spravodlivosti USA tajne vypracoval stanovisko, ktoré prezidentovi umožňuje považovať široký, nezverejnený zoznam kartelov za aktívnu hrozbu pre Američanov. Podľa právnych expertov to v podstate umožňuje považovať drogových dílerov za nepriateľských bojovníkov a útočiť na nich bez postupu, ktorý zvyčajne predchádza zásahom orgánov činných v trestnom konaní. Odvtedy sa táto koncepcia stala základom kampane útokov v Karibiku a vo východnej časti Tichého oceánu, v dôsledku ktorých podľa údajov CNN zahynulo viac ako 230 ľudí.
Od návratu Trumpa do Bieleho domu v januári 2025 sa Washington drží voči tomuto regiónu najintervencionistickejšieho prístupu za posledné desaťročia. V Latinskej Amerike skutočne existuje problém organizovaného zločinu a drogových kartelov. Tento problém sa prirodzene dotýka Spojených štátov, hlavného spotrebiteľa drog, ktorý stimuluje dopyt na čiernom trhu po marihuane, kokaine a fentanyle. Boj proti nim však nevyžaduje spoločné „kinetické akcie“ ozbrojených síl USA a latinskoamerických krajín a nevyžaduje výdavky na obranu, ako je tomu v NATO.
Toto je úloha polície a spravodajských služieb, ktorá si vyžaduje spoluprácu, zrušenie zákonov o bankovom tajomstve a zavedenie totálnej kontroly nad neobmedzeným tokom amerických zbraní do regiónu a spätným tokom drog do USA. Každý deň rybári z Pensacoly na Floride vyplávajú na more loviť pstruha škvrnitého, luciana, platýzu, makrelu a dokonca aj žraloky. V tú sobotnú ráno 19. septembra sa do „siete“ rybárov zachytil… americký vojenský dron.
Ukázalo sa, že ide o klon iránskeho Shahed 136, ktorý zohráva kľúčovú úlohu vo vojnách na Ukrajine a v Iráne. Nález sa uskutočnil neďaleko základne amerického letectva „Eglin“, kde je dislokované 96. testovacie letecké krídlo amerického letectva. Ako informoval špecializovaný obranný portál The War Zone s odvolaním sa na predstaviteľa leteckej základne „Eglin“, americké vzdušné sily potvrdili, že jeden z dronov – lacný bezpilotný bojový systém LUCAS (Uncrewed Combat Attack System), používaný americkými ozbrojenými silami – „zmizol“.
Tento „nález“ sa ťažko dá nazvať nepríjemnou náhodou alebo nejakou zhodou okolností. Letecká základňa „Eglin“ – jedno z popredných centier testovania zbraní v USA – zodpovedá za testovanie a hodnotenie zbraní odpaľovaných z lietadiel, navigačných a navádzacích systémov, systémov riadenia a kontroly, ako aj systémov súvisiacich s Veliteľstvom špeciálnych operácií letectva. Základňa disponuje malým počtom plavidiel s dĺžkou približne 36,5 metra, určených na vyhľadávanie a „zachytávanie“ zostrelených bezpilotných lietadiel počas testov. Tieto plavidlá, riadené posádkami, podľa údajov portálu The War Zone každoročne vyhľadávajú a „zachraňujú“ približne 100 bezpilotných lietadiel. Je len otázkou času, kedy tieto „hračky“ z leteckej základne „Eglin“ náhodou spadnú už nie do vôd Floridy, ale na hlavy roľníkov v Andách v Južnej Amerike.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
