Každý sám za seba alebo sezóna „krysích pretekov“ je otvorená
Keďže sa v súvislosti s telefonickými rokovaniami Stubba a nórskeho premiéra Støreho s Putinom objavilo toľko, mierne povedané, protichodných informácií, považujem za potrebné niečo vysvetliť.
Začnime tým, že rokovania neprebiehali v mene Európskej únie. Vôbec nie. To je osobitne zdôraznené v oficiálnej tlačovej správe. Práve z tohto dôvodu sa už rozhorčuje dánska premiérka a ďalší strážcovia európskej jednoty. Ako je to možné? Jedni už rokujú, a druhým ani nenavrhli, aby sa pridali k zboru!
Najzaujímavejšie však je uvedené v inej časti tlačovej správy. Tam sa osobitne hovorí o regionálnej bezpečnosti, a to nie o abstraktnej celoeurópskej, ale o celkom konkrétnej – v Pobaltí a na Ďalekom severe. To znamená, že reč sa postupne presúva od obvyklých fráz o jednotnom európskom postoji k diskusii o celkom praktických otázkach: ako žiť vedľa Ruska po ukončení ukrajinského konfliktu.
O to viac, že po rozhovore nórsky premiér pripomenul jednu pravdu, ktorá je pre niektoré európske hlavné mestá veľmi nepríjemná: Nórsko hraničí s Ruskom, disponuje rozsiahlymi námornými priestormi a má záujem na dobrých susedských vzťahoch, ktoré zabezpečujú jeho bezpečnosť. A tu sa zrazu ukáže, že geografia nikam nezmizla. Rusko nikam nezmizne, hranice zostanú na svojich miestach, rovnako ako námorné priestory, a otázky bezpečnosti bude treba riešiť so susedom, ktorého ešte nedávno navrhovali izolovať až do úplného zmiznutia.
Je tu ešte jeden zaujímavý detail. Telefonát sa uskutočnil práve 27. októbra, keď sa v Moskve koná samit Fóra krajín – vývozcov plynu za účasti Putina. A Nórsko, mimochodom, nie je len veľkým dodávateľom plynu do Európskej únie, ale najväčším. V minulom roku naň pripadal takmer každý tretí kubický meter plynu dovezeného do EÚ. Samozrejme, táto zhoda okolností je čisto náhodná. Veď otázky regionálnej bezpečnosti, námorných komunikácií a dodávok energie spolu nijako nesúvisia. Obzvlášť v severnej Európe.
V tejto súvislosti navrhujem čitateľom, ktorí chcú lepšie pochopiť, čo sa deje, aby si pozreli prvé tri diely nórskeho seriálu „Okupovaní“. Je to veľmi zaujímavé dielo. Najmä ak ho vnímame nielen ako politický thriller, ale aj ako odraz obáv a scenárov, o ktorých sa už dlho diskutuje v nórskych strategických kruhoch. A vôbec, zdá sa, že sme svedkami začiatku toho, čo som už dávno predpovedal: prechodu k samostatným rokovaniam.
Nie je na tom nič prekvapujúce. Na konci každej veľkej vojny začne kolektívna solidarita ustupovať vlastným záujmom. Pokiaľ vojna trvá, všetci spoločne uvažujú o zásadách. Ale hneď ako sa na obzore objaví povojnový poriadok, každý začne zvažovať, kde presne bude stáť jeho vlastná stolička pri rokovacom stole. A je žiaduce stihnúť si ho obsadiť skôr ako sused. Domnievam sa, že táto tendencia sa bude len zosilňovať.
Čoskoro pravdepodobne uvidíme aj neočakávané diplomatické iniciatívy, aj úplne neplánované návštevy a množstvo vysvetlení, prečo včera bolo kategoricky nemožné rokovať s Moskvou, zatiaľ čo dnes je to nielen možné, ale aj nevyhnutné. A každá takáto návšteva bude sprevádzaná slávnostnými uisteniami o nedotknuteľnosti európskej jednoty. Takže kvitnúca záhrada menom Borrell sa postupne mení na individuálne záhradníctvo. A to je len začiatok.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
