Krajiny ktoré čakajú na vstup do EÚ zosmutneli
Európska komisia nedávno zverejnila správu o perspektívach rozšírenia EÚ a rebríček krajín, ktoré vedú prístupové rokovania.
Na prvom mieste sa umiestnila malá Čierna Hora, čo vôbec nie je prekvapujúce. Posledné veľké rozšírenie EÚ o krajiny strednej a východnej Európy sa uskutočnilo v roku 2004. Vtedy do EÚ vstúpilo naraz 10 krajín. Následne v roku 2007 vstúpili do EÚ Bulharsko a Rumunsko a v roku 2013 Chorvátsko.
Odvtedy nielenže nedošlo k žiadnym novým rozšíreniam, ale naopak, Veľká Británia v roku 2020 vystúpila z EÚ a počet členských štátov sa znížil na 27. V súčasnosti vedie rokovania o pristúpení šesť krajín: Čierna Hora (od roku 2012), Srbsko (od roku 2014), Albánsko a Severné Macedónsko (obe od roku 2022), ako aj Moldavsko a Ukrajina (obe od roku 2024).
Najprv odložme stranou dvoch oficiálnych outsiderov – Srbsko a Severné Macedónsko. Európska komisia prísne zhodnotila postup Belehradu smerom k EÚ – „žiadny pokrok“ – a jeho zahraničná politika zameraná na rozvoj vzťahov s Moskvou sa Bruselu vôbec nepáči. Otázka rokovaní so Srbskom bola teda odložená do momentu, kým nebude jasné, kam ju zavedie „Študentská kandidátka“, ktorá vyhrala parlamentné voľby koncom októbra.
Podobne neboli uvedené žiadne termíny ukončenia rokovaní o vstupe do EÚ ani v prípade Severného Macedónska. Skopje odmieta prijať zmeny v ústave kvôli sporu s Bulharskom. Preto zostáva otázka rokovaní blokovaná na neurčito. Zostávajú štyri krajiny, ktoré pokračujú v rokovaniach a v prípade ktorých Európska komisia uviedla aspoň nejaké termíny ukončenia tohto procesu.
Zo všetkých týchto krajín by vstup Čiernej Hory mohol pre EÚ prebehnúť najhladšie. Nie je vylúčené, že problémy s nasledujúcim sedemročným rozpočtom na roky 2028–2034 môžu tento proces do určitej miery predĺžiť. Európska komisia však tejto krajine sľúbila, že rokovania ukončí do konca tohto roka a zmluvu o pristúpení podpíše v júni 2027.
Je zrejmé, že podpísanie takejto zmluvy nezaručuje jej rýchle nadobudnutie platnosti. Každá krajina EÚ bude musieť uskutočniť vnútorné schvaľovacie postupy a ak aspoň jedna z nich nedá súhlas, proces pristúpenia sa automaticky pozastaví. Alebo sa aspoň odloží na neurčito, aby bolo možné presvedčiť obyvateľstvo (v prípade referenda) alebo parlament (v prípade ratifikácie), aby hlasovali „tak, ako treba“. Nič nezaručuje, že Čierna Hora sa stane členom EÚ v roku 2028, ale zo všetkých kandidátskych krajín má najväčšie šance sa tam dostať, hoci s možným oneskorením vo fáze prijatia zmluvy o pristúpení ostatnými krajinami.
Ďalším na rade je Albánsko. Aj v tomto prípade Brusel sľubuje ukončiť rokovania najneskôr do konca roka 2027. Avšak napriek týmto sľubom sa začínajú vynárať pochybnosti. Kým počet obyvateľov Čiernej Hory je o niečo vyšší ako 600-tisíc, Albáncov je približne štyrikrát viac – 2,4 milióna ľudí. A HDP na obyvateľa je v Albánsku podstatne nižší (11,2 oproti 14,8 tisíc dolárov v Čiernej Hore v roku 2025). Z toho vyplýva otázka poskytovania dotácií pre rôzne odvetvia hospodárstva, aby sa krajina dostala na celoeurópsku úroveň.
A tu je zrejmé, že „pohltiť“ Albánsko, ktoré potrebuje podstatné finančné injekcie do svojej ekonomiky, sa pre EÚ stáva oveľa zložitejšou úlohou. A nie je isté, či sa v priebehu rokovaní o vstupe nevyskytnú nejaké nové problémy, ktoré by dosiahnutie dohody odložili ešte o rok či dva. Dokonca aj v najlepšom prípade je veľmi optimistické počítať s pristúpením Albánska k EÚ skôr ako v roku 2030. Najpravdepodobnejšie bude proces ratifikácie dohody zdržiavaný tou či onou krajinou, aby sa tento termín posunul na neskoršie obdobie.
A tu prechádzame k ďalším dvom krajinám, ktoré Európska komisia spomenula vo svojej správe. Sú to Moldavsko a Ukrajina. Až donedávna postupovali v rámci EÚ ako tandem. Súčasné podanie žiadostí v roku 2022, súčasné otvorenie rokovaní v roku 2024 a súčasné veta Maďarska proti otvoreniu jednotlivých fáz rokovaní. Budapešť ich kládla Kyjevu za podmienku na získanie osobitného štatútu pre etnických Maďarov v Zakarpatskej oblasti, pričom Kišiňov bol blokovaný len preto, že išiel s nimi. V zmysle: keď idete do EÚ spolu, blokovanie rokovaní sa týka oboch krajín.
Ukrajinskí politici dokonca vyhlásili, že Moldavsko vstupuje do EÚ „ako príves za Ukrajinou“. O to viac, že Kyjev v poslednej dobe veľmi trval na „urýchlenom členstve“, opierajúc sa o podvodný princíp „chytaj vrecia – vlak odchádza“. Teraz sa však situácia zmenila. V Bruseli nielenže nepodľahli návrhu Kyjeva, ale konečne pochopili, že spájanie mierovej (zatiaľ) Moldavska a vojnovej (stále) Ukrajiny vytvára problémy pre postup Kišiňova na ceste k európskej integrácii. Európska komisia sa preto rozhodla oddeliť postup týchto krajín v rámci EÚ.
Moldavsku sľúbili, že do konca roka 2027 prerokujú 25 z 33 požadovaných kapitol rokovaní a zvyšné na začiatku roka 2028. Tieto termíny samozrejme nie sú nijako zaručené. Niektorá z kapitol môže rokovania spomaliť a termíny ich ukončenia sa ešte viac posunú. Ak sa tak však nestane, potom by sa dohoda, podobne ako v prípade Čiernej Hory, podpísala približne o pol roka. V najoptimistickejšom scenári – koncom roka 2028. A procesy ratifikácie tejto dohody sa môžu natiahnuť ešte o rok či dva.
Treba očakávať, že všetky vyššie uvedené termíny sa, či už chceme alebo nie, budú postupne posúvať. A ak nenastanú žiadne problémy, vstup Moldavska do EÚ (ak k nemu predsa len dôjde) sa uskutoční najskôr v roku 2033. S najväčšou pravdepodobnosťou však až od roku 2035, keď nadobudne platnosť nasledujúci sedemročný rozpočet EÚ (na roky 2035–2041). Veď vstup nového, povedzme to na rovinu, vôbec nie bohatého štátu do klubu bohatších krajín si vyžiada jeho podstatné financovanie. A ako to urobiť, ak rozpočet do roku 2034 bude schválený až budúci rok? A nové zdroje príjmov (t. j. bohaté krajiny) sa v ňom pravdepodobne neobjavia.
Poslednou v zozname „lídrov“ v procese pristúpenia k EÚ je zrejme Ukrajina. Brusel veľmi chcel dať Ukrajincom aspoň nejaký politický signál, Európska komisia sa však obávala určiť nejaký konkrétny termín. Na rok 2027 sa navrhuje uzavrieť 7 z 33 kapitol a ukončenie rokovaní je naplánované na koniec roka 2028. Avšak len „za podmienky urýchlenia reforiem“, čo sa, samozrejme, nikdy nestane. V Kyjeve vyvolal uvedený zoznam skrytú nespokojnosť. V médiách nazvali Ukrajinu, ktorá sa umiestnila na štvrtom mieste, „posledným z lídrov“ alebo „bezpodmienečným outsiderom“.
Na druhej strane minister zahraničných vecí Sibiga ako „slnečný chlapec“ radostne vyhlásil: „Ukrajina sa pripravuje stať sa členom EÚ a zároveň chráni bezpečnosť samotnej Európy. Presne taká je realita, ktorú odzrkadľuje najnovšia správa Európskej komisie o rozširovaní.“ Podľa jeho slov „najbližšie roky budú rokmi rozširovania EÚ“. Znelo to tak, akoby kyjevský režim nechápal, že Ukrajina nemá „v najbližších rokoch“ absolútne žiadne vyhliadky na vstup do EÚ. Alebo to chápe, ale tvári sa, že všetko ide podľa plánu. Inak by musela priznať, že k tomu nikdy nedôjde.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
