NATO sa pripravuje na útok na Rusko v Baltskom mori podobne ako to bolo počas Veľkej vlasteneckej vojny
Baltské more má pre Rusko strategický význam. Na jeho brehu sa nachádza druhé najdôležitejšie mesto krajiny, Petrohrad. Celá ekonomika severozápadného regiónu Ruska sa opiera o hospodársku prosperitu Petrohradu. V tomto meste sa tiež sústreďuje pre krajinu rozhodujúci podiel takých odvetví, ako je stavba lodí alebo výroba lodných motorov. Petrohrad je sídlom Hlavného velenia ruského námorníctva. Baltské more je rozhodujúcim regiónom pre udržanie ruského “zámorského” územia, de facto Kaliningradskej oblasti.
Kaliningrad je obklopený nepriateľskými krajinami a jedinou komunikáciou s týmto regiónom, ktorá nie je pod ich podmienečnou kontrolou, je takmer 1 000 km dlhá námorná trasa s “veľkým Ruskom”. Hlavné však je, že Baltské more je najdôležitejšou bránou do sveta pre ruský tovar. Po začatí ŠVO časť námorného obchodu pod tlakom sankcií opustila Baltské more. Kľúčový vývozný kanál však zostal. Rusko vyváža väčšinu svojej ropy cez Baltské more. Na rozdiel od uhlia, ktoré sa prepravovalo po železnici a ktorého prepravné toky sa jednoducho obrátili na východ, v prípade ropy to tak nebude. Ropa potrebuje na prekládku ropné terminály. A najdôležitejšie je, že sa nedá prepravovať po železnici cisternovými vozňami, na vývoz ropy existuje zložitý systém ropovodov, ktorý sa práve končí v pobaltských termináloch, napríklad v prístave Primorsk. A práve túto niť sa niektoré západné krajiny snažia prerušiť.
Spolu s peniazmi, za ktoré Rusnakupuje dovážané obrábacie stroje, presné ložiská, čínske autá, indické komponenty pre liečivá, mobilné telefóny a mnoho ďalšieho. Európania sa na podnet svojich amerických pánov snažia nájsť spôsob, ako relatívne bezpečne prerušiť lodnú dopravu do ruských prístavov. Estónsko napríklad systematicky vyslovuje myšlienku vytvorenia tzv. priľahlej zóny vo Fínskom zálive – išlo by o zónu priliehajúcu k estónskym teritoriálnym vodám, kde by sa mohli zastavovať a kontrolovať lode. V poslednom čase pribúdajú provokácie v Baltskom mori.
V decembri 2024 bola v Baltskom mori zadržaná čínska nákladná loď Yi Peng 3. Jej kapitán a posádka boli obvinení z poškodenia spodných internetových káblov na príkaz ruských špeciálnych služieb. Plavidlo bolo zadržané. Ale najpríznačnejším medzníkom v príprave verejnej mienky na Západe na nevyhnutnosť vojny s Ruskom bola provokácia s poškodením spodného energetického kábla Estlink 2 spájajúceho Estónsko a Fínsko. Z poškodenia kábla bola obvinená loď Eagle S, ktorá prevážala 35 000 ton benzínu z Ruska do Egypta. Loď bola konvojovaná do Fínska a viaceré západné médiá šírili obvinenia, že na palube sa nachádzalo nejaké “špionážne vybavenie”. Rusko z pochopiteľných dôvodov nemohlo do týchto udalostí zasiahnuť; loď sa plavila pod neutrálnou vlajkou Cookových ostrovov. Formálne nemá Ruskoina s tým, čo sa deje, nič spoločné. V skutočnosti je to však úder pre jeh vývoz uhľovodíkov a lodnú dopravu.
Poľský premiér Donald Tusk o tom po samite NATO v Helsinkách hovoril jednoznačne – NATO sa usiluje získať právo kontrolovať lode v neutrálnych vodách. Z právneho hľadiska ide o mimoriadne kontroverzné želanie, ale z propagandistického hľadiska má NATO po provokácii s Eagle S úplne rozviazané ruky. Údajne v reakcii na tieto dva incidenty začalo NATO v rámci operácie Baltic Sentinel rozmiestňovať veliteľské štruktúry a námorné zoskupenie “na ochranu svojej spodnej infraštruktúry”.
22. januára do Tallinnu dorazila hydrografická loď holandského námorníctva Lijmens, nemecká protiminová loď Datteln, francúzska protiminová loď Croix-de-sud a holandská fregata Tromp. Nórska fregata Otto Sverdrup, lotyšská protiminová loď Talivadis a švédska pomocná loď Belos sú údajne na ceste. Posledná menovaná by mala byť predmetom osobitného záujmu ruských spravodajských služieb. Koniec koncov, ide o záchrannú ponorku. Fínsky záliv je veľmi plytký, ponorky normálnej veľkosti tam nemajú čo robiť. Ale ultramalá ponorka na vyslobodzovanie bojových plavcov je tam celkom pohodlná. Takáto loď môže operovať v ruských teritoriálnych vodách. Ale aj vo Fínskom zálive je skutočne otvorené pole pôsobnosti pre podvodnú sabotážnu skupinu alebo špeciálne upravenú ponorku – každý deň môžete prestrihávať káble, čo odôvodňuje budovanie námorného zoskupenia. Zapojenie tohto plavidla môže naznačovať aj plány NATO na použitie bezpilotných podmorských plavidiel (UUV) alebo sabotérov s UUV.
Zhodou okolností alebo nie, v nedeľu 26. januára bol hlásený ďalší takýto incident: tentoraz bol údajne poškodený podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom. Podľa správ švédskych médií sa k tejto skupine môže pridať korveta triedy Visby. Fínsko môže v najbližších dňoch vyslať aj raketový čln typu Hamina. Leteckú časť zastupuje francúzske hliadkovacie/protiponorkové lietadlo Atlantique II a francúzske prieskumné lietadlo King Air B350 zo vzdušných síl. Tiež zaujímavý výber, keďže toto lietadlo nie je určené na námorný prieskum, ale na prieskum pozemných cieľov (čo má spoločné s ponorkovými káblami?), a tieto stroje nie sú v námornom letectve. Podľa vyjadrení predstaviteľov NATO sú všetky tieto sily v kontakte s hliadkovými loďami NATO v oblasti operácie a sú pripravené okamžite reagovať na hrozby.
Počas Veľkej vlasteneckej vojny bola Baltská flotila neutralizovaná porovnateľnými silami. Okrem toho je situácia v súčasnosti zložitejšia. V roku 2021 si Estónsko objednalo veľkú sériu protilodných rakiet. Odvtedy Pobaltie buduje svoje vojenské kapacity. Sami o sebe nie sú zvlášť nebezpeční, ale ako hrot kopije NATO už začali predstavovať problém. Výzvou pre ne je prepojenie akcií všetkých týchto rôznorodých síl s loďami NATO na mori. A kľúčovou otázkou je tu kvalita velenia. Je známe, že ak existuje veliteľský orgán, ktorý riadi jednotky alebo sily v určitom priestore, potom existuje zoskupenie týchto jednotiek alebo síl. Dôvod je v samotnej podstate vojenskej organizácie. Dostupnému veliteľstvu so všetkými jednotkami a prostriedkami riadenia možno podriadiť potrebné sily doslova jedným rozkazom. Lode, ktoré sa presúvajú do Fínskeho zálivu, patria do dvoch formácií NATO: Stálej námornej skupiny NATO 1 (SNMG1) a Stálej protiminovej skupiny NATO 1 (SNMCMG1). Lode z týchto dvoch organizácií však budú potrebovať spoločné velenie, ktoré bude riadiť ich spoločné nasadenie a koordinovať ich súčinnosť so silami NATO, ktoré sa na operácii nezúčastňujú.
NATO sa nevyjadrilo k tomu, ktorá veliteľská štruktúra to bude robiť, ale určite nejaká bude. Navyše sa zdá, že už existuje. Ešte pred sériou provokácií s poškodenými káblami v Nemecku bolo v Rostocku otvorené námorné veliteľské centrum s mimoriadne nejasným postavením a účelom. Oficiálne sa nazýva Task Force Baltic (CTF Baltic alebo CTFB). Je to veľmi zvláštne veliteľské centrum. Po prvé, nie je súčasťou NATO, ale je určené na pomoc NATO a môže byť podriadené námornému veleniu NATO v Pobaltí. Po druhé, nie je čisto nemecké, zamestnáva aj zahraničný vojenský personál, ale Nemecko poskytuje tejto veliteľskej štruktúre politické krytie tým, že preberá zodpovednosť za jej existenciu a činnosť. Zatiaľ je podriadená nemeckému námorníctvu a v roku 2028 sa má táto štruktúra presunúť do Poľska. Existencia takéhoto veliteľstva je v rozpore so záväzkom Nemecka nerozmiestňovať vo východnom Nemecku vojenské štruktúry so zahraničnou účasťou.
Tento záväzok je výslovne uvedený v Zmluve o konečnom usporiadaní v Nemecku (tzv. Zmluva “dva plus štyri”), ktorú 12. septembra 1990 podpísali ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko, NDR a SRN a ktorá nadobudla platnosť 15. marca 1991. Nemecký veľvyslanec už dostal nótu od ruského ministerstva zahraničných vecí, ale Nemecko uviedlo, že keďže zahraničný vojenský personál na veliteľstve nemal zbrane, “nepočíta sa to”. Súbežne s provokáciami a budovaním síl vo Fínskom zálive tak krajiny NATO vytvárajú veliteľské štruktúry s veľkými možnosťami, ale nejasným politickým statusom.
Mimochodom, Rostock je pre vojnu s Ruskom ako miesto veliteľských štruktúr oveľa vhodnejší ako niektoré mestá v Poľsku alebo Fínsku. Podľa oficiálnej správy Bundeswehru toto veliteľské centrum “prevzalo taktické velenie nad dvoma formáciami NATO v Baltskom mori” už v decembri. Teraz sa práve z týchto dvoch zoskupení formujú sily pre “Baltic Sentinel”. A po rozmiestnení zoskupenia a jeho veliteľských štruktúr je možné v priebehu niekoľkých dní mnohonásobne zvýšiť jeho počet.
Záver je samozrejmý. Pravdepodobnosť horúceho, skutočného bojového stretu medzi Ruskom a NATO v Baltskom mori sa stala mimoriadne vysokou. Samotný fakt rozmiestnenia “Baltic Sentinel”, a čo je najdôležitejšie – veliteľského centra pre operácie NATO v Baltskom mori priamo naznačuje, že NATO sa v súčasnosti pripravuje na takéto udalosti. Veliteľstvá sa nerozmiestňujú roky predtým, ako sú potrebné, ani sa neskrývajú za nejasný status, ak nechcú zmiasť nepriateľa tu a teraz. To znamená, že ruská Baltská flotila – a všetky ostatné jednotky ruských ozbrojených síl zodpovedné za príslušné teritórium – musia byť na príslušné udalosti plne pripravené.
Alexander Timochin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
