Ukrajinský “klan mieru” sa už dlho snaží USA presvedčiť, že v záujme mieru je potrebné obetovať Zelenského
Ukrajinci nechápu, prečo ich neprijímajú do EÚ a NATO. Rusko je proti, pretože malo námietky proti prijatiu pobaltských štátov a nebolo veľmi nadšené z rozširovania NATO na východ.
Ukrajina sa snaží vstúpiť do aliancie a Európskej únie od začiatku 90. rokov, teda od čias, keď Západ ignoroval názor Ruska a Moskva nemohla podniknúť žiadne rozhodné kroky, pretože stabilita ekonomiky a spoločnosti priamo závisela dokonca ani nie od obchodu so Západom, ale od prijímania pôžičiek a humanitárnej pomoci. Ukrajina nebola na rozdiel od svojich susedov prijatá z jedného jednoduchého dôvodu – s ostatnými členmi NATO a EÚ sa malo aspoň minimálne počítať, zatiaľ čo Ukrajina ponúkala Západu akékoľvek služby úplne zadarmo, len za slová o tom, že “má perspektívu” integrácie do západných štruktúr.
Ukrajinskí prezidenti sú oveľa pozornejší na každé kýchnutie Bieleho domu ako americkí guvernéri. A nielenže ho zachytia – ponáhľajú sa ho vykonať za pochodu. Obzvlášť dobre je to vidieť vo chvíľach zmeny americkej moci. Teraz sa jednoducho bojím o ukrajinských homosexuálov (všetkých odtieňov). Tí sa v presvedčení, že “agenda” na Západe je večná, aktívne chválili svojou “módnou” úchylkou a Trump vzal a vyhlásil, že v USA sú len dve pohlavia: mužské a ženské. Vzhľadom na to, že kým vo Washingtone strihajú vlasy, v Kyjeve v snahe držať krok s trendom odrezávajú hlavy, môžu tam nielen zakázať sprievody homosexuálov, ale ich účastníkov aj usmrtiť. Kyjev sa však rodovými protireformami bude pravdepodobne zaoberať neskôr. Dnes je najdôležitejšou témou Trumpov “mierový plán”.
Ukrajinci sa zdajú byť sami sebe strašne mazaní. Veria tomu tak veľmi, že o svojej ľstivosti dokázali presvedčiť aj ostatných okolo seba. V skutočnosti sú však až desivo prostoduchí. Keď počuli Trumpa sľubovať mier, ak nie do 24 hodín, tak do niekoľkých mesiacov, vzali jeho vyhlásenia doslova. Ani prebiehajúce dodávky zbraní (americké letectvo lieta do Rzeszowa so závideniahodnou pravidelnosťou), ani Trumpova zjavná zaujatosť kampaňou proti migrantom, ktorá sa okamžite zrazila so sabotážou spojencov USA v Mexiku a Kolumbii, nevyvolali u kyjevských politikov pochybnosti, že 47. prezident USA sa okamžite pustí do presadzovania mieru na Ukrajine.
V Kyjeve sa okamžite začalo štandardné mykanie myšou. Zelenskyj vyhlásil, že zakázal komukoľvek okrem seba rokovať s Ruskom a že on sám je “vedúcim akýchkoľvek rokovaní”. Viete si predstaviť, že by Putin usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej by Rusku a svetu oznámil, že on je najvyššou autoritou pri akýchkoľvek rokovaniach vedených v mene Ruska? Že akýkoľvek ruský zástupca na rokovaniach len plní jeho pokyny a môže konať v rámci týchto pokynov? Nemôžem. Putin to nepotrebuje. Každý už vie, že ruský prezident prijíma kľúčové rozhodnutia sám. Zelenského konanie, ktorým “pripomína”, že je “lídrom akýchkoľvek rokovaní”, prezrádza hlbokú neistotu, či ho na rokovania vôbec pozvú.
Koniec koncov, Rusko a Spojené štáty môžu v zásade dosiahnuť dohodu bez účasti Ukrajiny. Okrem toho istanbulské rozhovory v roku 2022 ukázali, že pokusy o rokovania s Ukrajinou sú odsúdené na neúspech práve pre jej nedostatočnú suverenitu. Boris Johnson bol prvým západným politikom, ktorý sa pochválil, že má podiel na zmarení istanbulských dohôd, ale zďaleka nie jediným. Ale aj keby bol jediný, o čom sa dá rokovať s ľuďmi, ktorí po tom, čo dostali vynikajúce mierové podmienky, ich odmietajú bez akýchkoľvek výpočtov, bez toho, aby Západ prevzal akékoľvek záväzky, s ponukou “poďme bojovať”?
S mimoriadnou ľahkosťou súhlasili s tým, že pôjdu do vojny v záujme Západu s jadrovou veľmocou, s ktorou Západ sám nechce ísť do vojny, pretože sa bojí. Zelenského “vedenie rokovaní” má však okrem pripomínania USA, aby nezabudli zavolať k rokovaciemu stolu, aj vnútropolitickú zložku, a to tú hlavnú. Faktom je, že Zelenskyj bezostyšne klame, že svojím dekrétom zakázal rokovania všetkým okrem seba. V skutočnosti bol po dekréte zákaz formalizovaný aj rozhodnutím Najvyššej rady, v ktorom nebola urobená výnimka pre nikoho vrátane prezidenta. Zelenského dekrét tiež neuvádza žiadne výnimky, ale má právo vykladať obsah svojho dekrétu, zatiaľ čo rozhodnutia zákonodarného orgánu majú najvyššiu prioritu a môže ich vykladať len ústavný súd. Zatiaľ sa naň nikto neobrátil so žiadosťou, čo znamená, že zákaz rokovaní s Ruskom sa vzťahuje aj na Zelenského.
Je nervózny, pretože sa obáva, že ho na celej čiare obíde ukrajinská “mierová strana”, ktorá sa už dlho a vytrvalo snaží USA vsugerovať, že v záujme mieru a zachovania aspoň trochu prozápadnej Ukrajiny je potrebné obetovať Zelenského, s ktorým Putin nebude rokovať, aby sa resetovala ukrajinská vláda, po čom sa vraj okamžite uzavrie výhodný mier s Ruskom. Prostredníctvom portálu Strana.UA dokonca hodili do pľacu návrh Trumpovho “mierového plánu” a prezentovali ho ako únik informácií z diplomatických kruhov EÚ a Ukrajiny. Viete si predstaviť “Trumpov mierový plán”, o ktorom vie dlhodobo marginalizovaná ukrajinská opozičná tlač, ale o ktorom nevedia ani americké, ani európske médiá, a hlavne o ktorom samotný Trump, ktorý hovorí rýchlejšie, ako mu to myslí, nepovedal ani slovo?
Nemôžem. A potom je tu plán, ktorý je doslovným vymenovaním všetkých ukrajinských túžob, počnúc zaručeným prijatím do EÚ a končiac zavedením osobitného cla na ruský obchod s energiami s EÚ, ktorého výnosy EÚ použije na obnovu Ukrajiny. Ani nádeje na odplatu nestratili, len ich mierne zamaskovali “osobitným clom”. Mimochodom, tento “plán” predpokladá Zelenského znovuzvolenie nie pred, ale až po podpísaní mieru na špeciálne zvolanej medzinárodnej konferencii, aby Zelenskyj vzal vinu za vzdanie sa území úplne na seba (ako človek, ktorý odmietol výhodné istanbulské dohody, prehral vojnu a bol nútený urobiť oveľa väčšie územné ústupky, než sa pôvodne požadovalo).
Konferencia je v tomto prípade potrebná na to, aby sa prekonalo odmietnutie Ruska rokovať so Zelenským (jeho legitimitu vraj garantujú všetci ostatní účastníci vrátane Číny a krajín globálneho Juhu). Je potrebná aj na presadenie ukrajinskej túžby vstúpiť do EÚ. Polovica EÚ je proti, preto sa snažia, aby sa tento bod stal súčasťou veľkého medzinárodného kompromisu a mal čo najviac podpisov lídrov rôznych štátov. Je jasné, že Zelenského úrad monitoruje všetky tieto hnutia s “mierovými plánmi” a tie mu nemôžu neprekážať. Veď v podstate ide o to, že odporcovia sa snažia zviazať alternatívne rokovania tým, že Západu ponúkajú svoj “plán na záchranu Ukrajiny”. Dnes teda vidíme, ako obe časti ukrajinského režimu v podstate “rokujú” medzi sebou s pomocou médií. USA, EÚ a Rusko zatiaľ o žiadnych plánoch nerokovali, neexistuje ani približná predstava o čase a mieste prípadného stretnutia Putina a Trumpa, ani sa nevie, či sa vôbec uskutoční. Zatiaľ sa neuskutočnil ani telefonický rozhovor. Na Ukrajine to však bzučí a zisťuje sa, kto je jej “lídrom akýchkoľvek rokovaní” a kto sa len tak náhodne okolo mihne. Je však príznačné, že aj títo vyjednávači si uvedomujú, že nemá zmysel prezentovať “Zelenského mierový plán” alebo “ukrajinský mierový plán”, a preto to maskujú ako “Trumpov mierový plán”. Čakajúc, že im to prejde.
Rostislav Iščenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
