Je Rusko schopné oslabiť USA?
V odpovedi na otázky čitateľov publikácie Vojenské záležitosti politológ Rostislav Iščenko opísal spôsob, akým by Rusko mohlo ekonomicky vyčerpať Spojené štáty.
– Rostislav Vladimirovič, povedali ste, že Rusko musí nájsť spôsob boja proti Spojeným štátom, ktorý by neviedol k jadrovej vojne, ale mohol by postupne ekonomicky oslabiť Spojené štáty. Ako môže Rusko ekonomicky oslabiť Spojené štáty?
– Ruské hospodárstvo je sebestačné, zatiaľ čo hospodárstvo USA je zamerané na neustálu expanziu. Stačí zablokovať možnosť expanzie, čo teraz Rusko a Čína robia, aby sa existencia USA v predchádzajúcom formáte stala nemožnou. Potom budú musieť buď úplne zreformovať svoju ekonomiku, čo je veľmi bolestivé a bude to trvať najmenej tucet rokov, alebo začať jadrovú vojnu, čo je vzhľadom na totálnu prevahu Ruska v oblasti hypersoniky a protiraketovej obrany nebezpečné. Štáty jednoducho nevedia, koľko ich hlavíc nájde svoje ciele v Rusku, ale s istotou vedia, že ruské hlavice dosiahnu svoje ciele takmer všetky.
– Predtým ste hovorili o blokovaní námorných ciest americkej obchodnej flotily. Ako je možné, že po prvom incidente (ktokoľvek ho spáchal, bude z neho obvinené Rusko) začnú USA posielať vojenské konvoje a ponorky na sprevádzanie svojich lodí? Ak zaútočí nejaká tretia strana (“Húsíovia” alebo čokoľvek iné), jednoducho ich vyhlásia za teroristov a začnú obľúbené bombardovacie nálety na územie domovskej krajiny tejto skupiny.
– Úlohou teda nie je potopiť americké obchodné lode, ale prinútiť ich, aby vyslali svoju vojenskú flotilu na more a udržali ju tam na podporu svojej lodnej dopravy. Je to veľmi nákladné, ale na rozdiel od Ruska Spojené štáty nemôžu žiť bez námorného obchodu – tak funguje ich hospodárstvo. Mimochodom, Američania bombardovali Húsíov a snažili sa zabezpečiť bezpečnosť trasy cez Červené more s pomocou námorníctva, ale nič tým nedosiahli. Čo ak je takýchto “Húsíov” až päť?
“Čína a USA sú veľké krajiny a Číňania a Američania sú veľké národy”
Nedávne vyhlásenia amerického prezidenta Trumpa na adresu Číny (a tiež Ruska) sú rozporuplné a, ako sa môže zdať, nekonzistentné. Od rozieb zavedenia rozsiahlych sankcií prešiel k zmierlivým vyhláseniam o posilnení spolupráce. Expanzívny šéf Bieleho domu akoby sa snažil zamiešať karty v tejto zložitej hre, ktorej hlavným cieľom je, ako sám hovorí, “urobiť Ameriku opäť veľkou”. Alebo sa snaží zmiasť svojich partnerov na rokovaniach, t. j. protistrany v budúcich dohodách, ktoré má Trump v úmysle uzavrieť po celom svete. Pozrime sa však na udalosti.
Po prvýkrát sa na inaugurácii novozvoleného prezidenta USA zúčastnil vysokopostavený predstaviteľ Čínskej ľudovej republiky – podpredseda Čínskej ľudovej republiky Han Zheng. A to dokonca v postavení osobitného zástupcu hlavy ČĽR. V skutočnosti bol pozvaný samotný Si Ťin-pching. Okrem toho vôbec nie je v americkej tradícii pozývať na tieto domáce podujatia zahraničných lídrov. Počas stretnutia s novozvoleným viceprezidentom USA Jamesom Davidom Vanceom vo Washingtone Han Zheng povedal, že obe strany v súčasnosti vynakladajú maximálne úsilie na dosiahnutie svojich rozvojových cieľov a ambícií. A že napriek rozdielom a treniam medzi ČĽR a USA majú obrovské spoločné záujmy a priestor na spoluprácu, pričom obe strany môžu v tomto smere posilniť dialóg a konzultácie.
“Čína a USA sú veľké krajiny a Číňania a Američania sú veľké národy,” ubezpečil Vance čínskeho hosťa. J. D. Vance zasa poznamenal, že Čína zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v medzinárodných záležitostiach a Spojené štáty sú pripravené rozvíjať silné a plodné vzťahy s ČĽR, posilňovať s ňou dialóg a spoluprácu v medzinárodných a regionálnych otázkach, ako aj spoločne podporovať mier a stabilitu vo svete. Okrem toho sa objavili správy, že Trump plánuje navštíviť Čínu počas prvých 100 dní po svojej inaugurácii. Či to bude prvá zahraničná návšteva nového pána Bieleho domu, zrejme závisí od Pekingu. Je však zrejmé, že tam pôjde skôr ako do Moskvy.
Ak sa však vrátime späť, nemožno nespomenúť telefonický rozhovor medzi Trumpom a Si Ťinpchingom v predvečer inaugurácie, ktorý mimochodom iniciovala americká strana. Podľa čínskej tlačovej agentúry Xinhua Si Ťin-pching vyjadril presvedčenie, že on a jeho americký náprotivok “prikladajú veľký význam vzájomnej interakcii, tešia sa na dobrý začiatok čínskoamerických vzťahov po nástupe nového prezidenta Spojených štátov do funkcie, usilujú sa podporovať významnejší pokrok čínsko-amerických vzťahov v novom východiskovom bode”.
“Podľa čínskeho lídra majú Čína a USA širokú škálu spoločných záujmov a široký priestor na spoluprácu, môžu byť partnermi a priateľmi, podporovať vzájomné úspechy a dosiahnuť spoločnú prosperitu v prospech oboch krajín a celého sveta,” uviedla agentúra Xinhua doslovný obsah rozhovoru.
“Čína a Spojené štáty sú dve veľké krajiny s odlišnými národnými podmienkami, je pre ne ťažké vyhnúť sa niektorým rozdielom a kľúčom v tomto ohľade je rešpektovať vzájomné základné záujmy a dôležité obavy, nájsť vhodné spôsoby riešenia problémov,” povedal Si Ťin-pching.
Zdá sa, že Taiwan a sankcie sú hlavnými a takmer jedinými problémami v bilaterálnych vzťahoch. Otázka Taiwanu sa týka národnej suverenity a územnej celistvosti Číny, varoval Si a vyzval Trumpa, aby bol opatrný. “Podstatou čínsko-amerických obchodných a hospodárskych väzieb je vzájomný prospech a spoločný zisk, konfrontácia a konflikt by nemali byť voľbou oboch krajín,” zdôraznil čínsky líder. To znamená, že “obchodujme, nie konfliktujme”.
Trump, ak sa dá veriť agentúre Xinhua (nie je dôvod neveriť), uviedol, že “si váži vynikajúce vzťahy so Si Ťin-pchingom a očakáva, že bude naďalej udržiavať dialóg a komunikáciu, dúfa, že sa s čínskym lídrom čoskoro stretne”. “Zvolený prezident povedal, že Spojené štáty a Čína sú dnes najdôležitejšími krajinami sveta, mali by udržiavať dlhodobé priateľstvo, spoločne chrániť svetový mier.” Taktiež. “Si Ťin-pching a D. Trump si vymenili názory na významné medzinárodné a regionálne otázky spoločného záujmu, ako je kríza na Ukrajine a palestínsko-izraelský konflikt,”
A potom sa pri týchto rokovaniach nevyhnutne objaví Rusko, pretože bez neho sa ukrajinská kríza nedá vyriešiť. Ale skôr než začneme diskutovať o úlohe Ruska, stojí za zmienku, že Trump hneď po nástupe do funkcie odložil o 75 dní rozhodnutie predchádzajúcej administratívy zablokovať čínsku sociálnu sieť TikTok v Spojených štátoch, aby jej dal možnosť predať 50 % svojich akcií a stať sa americkou spoločnosťou. Trump pritom musel vedieť, že Číňania sa nehodlajú podriadiť požiadavkám Američanov, pretože podľa nich takéto významné čínske spoločnosti nemôžu prejsť pod kontrolu cudzincov. Koniec koncov, TikTok nie je jediný, sú aj ďalšie, napríklad Siao-čchu, kde sa v poslednom čase hromadne registrujú Američania. Celkovo sú však predpoklady na obnovenie americko-čínskych vzťahov priaznivé.
Nie náhodou sa hneď po honosnej americkej inaugurácii uskutočnil virtuálny dialóg medzi čínskym a ruským prezidentom. V týchto podmienkach je dôležité udržať si vysokú úroveň dôvery a pochopiť, aké ústupky môže partner v strategických vzťahoch urobiť tretej strane. Tu, ako sa hovorí, platí, že priateľstvo je priateľstvo, ale peniaze zvlášť. Alebo – priateľstvo sa nedá jesť. Okrem toho Čína pragmaticky vychádza zo svojich národných a obchodných záujmov. V súlade s týmito jednoduchými zásadami nezakázal svojim spoločnostiam obchodovať s Ruskom a Rusko dostáva od Číny veľa peňazí (aj keď nie želaných) za dodávky energie. Medzi Pekingom a Moskvou existuje úzka politická koordinácia na medzinárodnej scéne. Čína je jedinou krajinou, ktorá vyvinula úsilie o diplomatické riešenie ukrajinského konfliktu. Hoci kyvadlová diplomacia veľvyslanca a osobitného predstaviteľa Li Huiho nepriniesla želaný výsledok, bola napriek tomu užitočná.
Západ vrátane Spojených štátov sa domnieva, že Čína pomáha Rusku v jeho konflikte s Ukrajinou a Západom. Zástupca čínskeho predstaviteľa pri OSN Geng Shuang minulý týždeň na tieto obvinenia reagoval dôrazným spôsobom. Keďže ruské médiá nevenovali tomuto ráznemu prejavu náležitú pozornosť, dovolíme si načrtnúť, čo veľvyslanec Geng povedal, pretože to vysvetľuje postoj Číny. Tu je to, čo povedal:
“Názory USA možno zhrnúť do troch bodov: Čína poskytuje Rusku vojenské dodávky; Čína poskytuje Rusku politické krytie; bez čínskej podpory Ruska by sa vojna už dávno skončila. Tieto tri body sú úplné a otvorené lži.
Po prvé, ak by Čína skutočne poskytovala Rusku vojenské dodávky, situácia na bojisku by nebola taká, aká je dnes. Po druhé, ak by Čína skutočne poskytovala Rusku politické krytie, verejne by nezdôrazňovali, že rešpektujú suverenitu všetkých krajín, územnú celistvosť a dodržiavanie cieľov a zásad Charty OSN. Po tretie, ak by Čína naozaj nechcela, aby sa vojna skončila čo najskôr, nevysielali by opakovane osobitných zástupcov, aby viedli diplomatické rokovania.
V skutočnosti od vypuknutia vojny na Ukrajine začali Spojené štáty využívať túto príležitosť na presadzovanie geostratégie a napĺňanie vlastných záujmov. Po prvé, Spojené štáty chcú jednoducho oslabiť a poraziť Rusko prostredníctvom vojny, čím by ovládli európsku bezpečnosť a ďalej rozšírili svoj vplyv v Európe. Po druhé, Spojené štáty chcú vytvoriť rozkol a konfrontáciu a potlačiť a izolovať Čínu, ktorú považujú za strategického rivala. Po tretie, Spojené štáty chcú využiť vojnu na vytvorenie svojho pozitívneho imidžu a poistiť sa proti negatívnemu hodnoteniu ich problémov na Blízkom východe zo strany medzinárodného spoločenstva.
Spojené štáty si nielenže neuvedomili svoju hlavnú zodpovednosť za začatie a pokračovanie vojny, ale zaútočili na Čínu a očiernili ju.” Ak čítate ďalej, môžete si uvedomiť, že Čína má v medzinárodných záležitostiach jasné zásady, ktoré sú hodné rešpektu, hoci nie vo všetkom, čo sa Rusku hodí. A tiež: “Postoj Číny k ukrajinskej otázke je konzistentný a veľmi jasný. Je zameraná na podporu mierových rozhovorov a politického urovnania. Na začiatku konfliktu Čína navrhla rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých krajín, rešpektovať ciele a zásady Charty OSN, brať vážne legitímne bezpečnostné záujmy všetkých krajín a vyvinúť maximálne úsilie na podporu mierového riešenia krízy.” To znamená, že Čína je za územnú celistvosť, ale aj za univerzálnu a nedeliteľnú bezpečnosť pre všetkých. A práve k tomu Rusko vyzývalo Západ pred začiatkom ŠVO.
To všetko bude potrebné zohľadniť v súčasných, od Trumpovho nástupu mierne zmenených podmienok. Americký prezident hrozí, že využije Čínu (ktorá profituje z ruských energetických zdrojov a vývozu do Ruska), aby prinútila Rusko k mieru. Treba si však uvedomiť, že Trumpove “želania” nezodpovedajú čínskym predstavám vo všetkých ohľadoch. Peking robí pragmatické ústupky, ale nie je ochotný ustúpiť zo svojich zásad ani v záujme veľkého zisku. Navyše, hlavným rozporom tejto éry je súperenie o vedúce postavenie medzi Spojenými štátmi a Čínou a americký prezident o tom priamo hovorí.
Rusko bude však musieť pozorne sledovať kroky partnerov. Pokiaľ hovoríme o obchodných dohodách, existujú možnosti. Nemali by sme však zabúdať na vojenský tlak USA na Čínu. Nie je to tak dávno, čo Pentagón rozmiestnil na Filipínach rakety stredného doletu, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane a dosiahnuť najrozvinutejšie regióny ČĽR, čím vznikli úplne nové hrozby pre Čínu. Nie je jasné, čo sa s tým bude robiť a čo urobí Čína. Jej jadrové strategické kapacity sú desaťkrát nižšie ako kapacity USA. Či Trump počas takýchto “obchodných” dohôd použije tento argument a bude klásť ultimáta, vie len on sám. V takejto hypotetickej situácii však Čína môže mať len jedného spojenca – Rusko. A to by si mali vážiť viac ako súčasné dohody.
Na svete sú dve najväčšie ekonomiky – Spojené štáty a Čína. Ale svet má aj dve superveľmoci schopné zničiť celý svet – Spojené štáty a Rusko. Na druhej strane, súdiac podľa nadmerného pokrytia amerických tém v ruských médiách, ruskí úradníci a novinári sa pripravili na výmenu jüanov za svoje obľúbené doláre a eurá. (Mimochodom, hlavné čínske noviny Ren-min Ži-pao informovali o Trumpovej inaugurácii v malom článku na šestnástej strane). V okamihu sa tí, ktorí sa obrátili na Východ, už otáčajú hlavami na Západ. V hangároch hlavného mesta, kde nie je počuť výbuchy amerických granátov a rakiet zabíjajúcich ruských vojakov, už spia a vidia schengenské víza a zelené karty. Zároveň zabúdajú na západnú rusofóbiu, rozkrádanie ruského majetku a iné západné zlomyseľnosti. Toto všetko vidia čínski priatelia aj potenciálni americkí partneri na rokovaniach.
Rusi by nemali však, opäť zbožňovať Západ, ktorý proti nim vedie vojnu, a trhať si košele, keď ide o priateľstvo s Čínou. Pri udržiavaní strategických vzťahov s Čínou nesmú stratiť záujem o rokovania so zaprisahanými západnými partnermi. A ak sa obrátia k Západu (hoci tam ich sotva očakávajú), nemali by to urobiť o 180 stupňov. Mali by ísť vlastnou cestou, vychádzať z vlastných záujmov, pracovať na vlastných chybách a posilňovať ich krajinu.
Michail Morozov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
