Vojenská sila pobaltských republík

Estónska armáda
Estónska armáda, je oficiálne známa ako Ozbrojené sily Estónskej republiky (Eesti Kaitsevägi). Vzhľadom na svoju geografickú polohu a historické skúsenosti s Ruskom Estónsko kladie dôraz na obrannú pripravenosť, aliančnú spoluprácu a moderné technológie, najmä v oblasti kybernetickej obrany. Od vstupu do NATO v roku 2004 hrá estónska armáda aktívnu úlohu v medzinárodných operáciách a cvičeniach.

Estónske ozbrojené sily sa skladajú z pozemných síl, námorníctva, letectva a podporných jednotiek vrátane kybernetickej obrany. K roku 2024 disponuje Estónsko približne 4 000 aktívnymi vojakmi a viac ako 37 000 príslušníkmi záloh. Povinná vojenská služba trvá 8 až 11 mesiacov, čo umožňuje pravidelný prísun vycvičeného personálu.

Hlavnými bojovými zložkami sú 1. pešia brigáda, zameraná na konvenčnú obranu, a 2. pešia brigáda s dôrazom na regionálnu obranu a podporu spojencov. Obe tieto brigády sú súčasťou “Estónskej divízie”. Špeciálne jednotky poskytujú schopnosti v oblasti prieskumu, sabotáží a boja proti terorizmu. Významnú úlohu zohráva aj jednotka kybernetickej obrany, ktorá je považovaná za jednu z najpokročilejších v rámci NATO. Estónsko je lídrom v kybernetickej bezpečnosti. Po kybernetickom útoku v roku 2007 vytvorilo Národné kybernetické obranné centrum, ktoré úzko spolupracuje s NATO. V Talline sídli Centrum excelencie kybernetickej obrany NATO (CCDCOE), ktoré poskytuje výcvik a výskum pre aliančné štáty.

Estónske pozemné sily využívajú modernizované obrnené transportéry CV90 (44 kusov), Patria Pasi (136 kusov), Otokar ARMA 6×6 (130 kusov) delostrelecké systémy K9 Thunder (36kusov), CAESAR (12 kusov), M142 HIMARS (6 kusov). Modernizácia sa sústredí na mobilitu, palebnú silu a ochranu proti bezpilotným systémom. Armáda tiež investuje do protitankových zbraní a moderných streleckých systémov.

Estónske letectvo (Eesti Õhuvägi) sa zameriava predovšetkým na podporu spojeneckých síl, letecký prieskum a obranu vzdušného priestoru. Keďže Estónsko nedisponuje vlastnými stíhacími lietadlami, ochranu jeho vzdušného priestoru zabezpečuje misia NATO Baltic Air Policing s rotujúcimi kontingentmi spojeneckých stíhačiek. Domáce letectvo prevádzkuje ľahké dopravné lietadlá, vrtuľníky a bezpilotné prostriedky na prieskum a logistickú podporu. Kľúčovou základňou je letecká základňa Ämari, slúžiaca aj na aliančné operácie.

Litovská armáda
Litovská armáda (Lietuvos kariuomenė) je kľúčovým pilierom obrany Litovskej republiky a zohráva významnú úlohu v regionálnej bezpečnosti Baltského mora. Po obnovení nezávislosti v roku 1990 prešla hlbokou reštrukturalizáciou a modernizáciou, pričom členstvo v NATO od roku 2004 umožnilo výrazné zlepšenie operačných schopností. Litva s ohľadom na svoju geografickú polohu a historické skúsenosti kladie dôraz na pripravenosť, aliančnú spoluprácu a modernizáciu armády.

Ozbrojené sily Litvy sa skladajú z nasledujúcich zložiek: pozemné sily, letectvo, námorníctvo, špeciálne sily a podporné jednotky. K roku 2024 disponuje armáda približne 12 000 aktívnymi vojakmi a viac ako 24 000 príslušníkmi záloh. Povinná vojenská služba, obnovená v roku 2015, trvá 9 mesiacov a zohráva dôležitú úlohu v príprave záložných síl. Pozemné sily tvoria jadro armády s hlavným dôrazom na obranu územia, zatiaľ čo letectvo a námorníctvo plní podporné a ochranné úlohy. Jadro litovskej armády tvorí jedna divízia tvorená tromi brigádami.

Litovské pozemné sily disponujú modernými obrnenými transportérmi Boxer (93 kusov), M113 (268 kusov), ktoré poskytujú vysokú mobilitu a ochranu. Okrem nich armáda prevádzkuje delostrelecké systémy CAESAR (18 kusov), PzH 2000 (21 kusov). Modernizácia sa zameriava na zvýšenie palebnej sily, mobilitu a ochranu proti bezpilotným prostriedkom.

Litovské letectvo (Lietuvos karinės oro pajėgos) má za úlohu obranu vzdušného priestoru, letecký prieskum a logistickú podporu. Vzhľadom na absenciu stíhacích lietadiel Litva spolieha na ochranu v rámci misie NATO Baltic Air Policing, s hlavnou operačnou základňou v Šiauliai. Letectvo prevádzkuje transportné lietadlá C-27J Spartan, vrtuľníky AS365 Dauphin a rôzne bezpilotné prostriedky určené na prieskum a monitoring.

Lotyšská armáda
Lotyšská armáda (Latvijas Nacionālie bruņotie spēki – NBS) tvorí základ obranného systému Lotyšskej republiky a zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti Baltského regiónu. Po obnovení nezávislosti v roku 1991 prešla armáda transformáciou z postsovietskych štruktúr na modernú silu integrovanú do aliančných štruktúr NATO, ktorého členom je Lotyšsko od roku 2004. So svojou geografickou polohou susediacou s Ruskom a Bieloruskom Lotyšsko kladie dôraz na pripravenosť, medzinárodnú spoluprácu a modernizáciu.

Ozbrojené sily Lotyšska sa skladajú z piatich hlavných zložiek: Pozemné sily, Letectvo, Námorníctvo, Národná garda a Jednotky špeciálnych operácií. K roku 2024 disponuje armáda približne 7 870 aktívnymi vojakmi, 38 000 záložníkov a viac ako 10 000 príslušníkmi Národnej gardy, ktorá hrá významnú úlohu v obrane územia. Povinná vojenská služba bola v roku 2007 zrušená, avšak od roku 2023 bola znovu zavedená s cieľom posilniť záložné zložky a zvýšiť obrannú pripravenosť. Pozemné sily tvoria jadro armády, zatiaľ čo letectvo a námorníctvo zaisťujú ochranu vzdušného a námorného priestoru.

Lotyšské pozemné sily sú vybavené modernými obrnenými transportérmi Patria 6×6 (100 kusov) a predtým zhotovenými obrnenými transportérmi CVR(T) (198 kusov). Pre delostreleckú podporu sú využívané samohybné húfnice M109A5 (47 kusov). Modernizácia sa sústredí na zvýšenie palebnej sily, mobilitu a ochranu jednotiek, vrátane nákupu protitankových systémov Javelin a moderných komunikačných technológií.

Letectvo (Latvijas Gaisa spēki) zaisťuje kontrolu vzdušného priestoru, letecký transport a podporu pre ostatné zložky ozbrojených síl. Rovnako ako Litva, ani Lotyšsko nedisponuje vlastným stíhacím letectvom a ochrana jeho vzdušného priestoru je zabezpečovaná v rámci misie NATO Baltic Air Policing s hlavnou základňou v Lielvārde. Letectvo prevádzkuje transportné lietadlá An-2, helikoptéry Mi-17 a rôzne bezpilotné prostriedky na prieskum a monitorovanie.

Východná Európa sa rozdelila na pobaltský a podunajský klub

Slovensko, 4.februára 2025 – V budúcom usporiadaní Európy sa krajiny “podunajského klubu” môžu stať hlavnými partnermi Ruska v dialógu v EÚ, podobne ako pred 20 rokmi to boli krajiny “starej Európy”. Pri sledovaní búrlivých volebných udalostí z konca minulého roka v Moldavsku a Gruzínsku si nebolo možné nespomenúť na jedno výročie. Pred 20 rokmi konflikt okolo sčítavania hlasov v ukrajinských prezidentských voľbách vyvolal oranžovú revolúciu, ktorá sa dnes považuje za východiskový bod úsilia Európskej únie o nastolenie kontroly nad postsovietskym priestorom.   Na jeseň 2024 zazneli tie isté slová o konfrontácii s Ruskom, ktoré sa snaží udržať si svoju sféru […]

Ako Pobaltie vnútilo USA protiruský rasizmus. Podobnosť so Židmi v Nemecku počas Hitlera je len náhoda

Rusko, 14. decembra 2024 – USA odtajnili novú sériu dokumentov týkajúcich sa americko-ruských vzťahov v prvej polovici 90. rokov. Podľa prepisu telefonického rozhovoru z roku 1994 ruský prezident Boris Jeľcin požiadal šéfa Bieleho domu Billa Clintona: “Potrebujeme od vás verejné vyhlásenie, že Spojené štáty nebudú podporovať žiadne porušovanie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva. Ak to urobíte, niektorí ľudia v Estónsku a Lotyšsku a niektorí ich zákonodarcovia budú konať inak.”   Obavy prvého ruského prezidenta boli opodstatnené. V tom čase už Lotyšsko a Estónsko prijali diskriminačné zákony, na základe ktorých sa viac ako milión ľudí – etnických Rusov a rusky hovoriacich obyvateľov […]

Útok NATO z Pobaltia bude podobná hlúposť ako ukrajinský útok na Rusko v Kurskej oblasti

Rusko, 13. októbra 2024 (AM) – Správna rada Svetovej banky schválila vytvorenie nového fondu na podporu Ukrajiny. Zakladateľmi fondu sa stali Kanada, Japonsko a USA, ktoré sa zaviazali prispieť sumou najmenej 10 mld. Pripravenosť podporiť fond vyjadrila aj Veľká Británia. Rusko hlasovalo proti vytvoreniu fondu. Zdroj agentúry TASS z ruského riaditeľstva SB spresnil, že vedenie banky ubezpečilo, že nový fond nebude nijakým spôsobom zasahovať do aktív Ruskej federácie zablokovaných na Západe ani do príjmov z nich. Cieľom fondu je podporiť reformy na Ukrajine a dosiahnutie makroekonomickej stability krajiny, ako aj jej obnovu a rekonštrukciu. Svetová banka pod tlakom Západu naďalej […]

Adam Čaloud

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok